Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Osemdesiatšesť ligových gólov v prvomájových zápasoch mužstiev horného Gemera
Napísal(a) MG od
Pretože v A mužstve dospelých futbalistov klubu MFK Rožňava nedošlo k lepšiemu postaveniu družstva v tabuľke IV. ligy na jar, ešte pred 20. kolom došlo v tomto klube k výmene trénera. Odchádzajúceho Branislava Kuzmu vymenil Tomáš Danko. Ako vidieť z výsledku v sobotňajšom dueli, ani tento tréner nezačal bodmi a v Rudňanoch tesne prehrali. V tomto kole sme zaznamenali, že hornogemerskí hráči nastrieľali súperom 55 gólov, kým do sietí našich mužstiev sme narátali 31 gólov. Vcelku pozitívny údaj pre nás. Odohralo sa počas víkendu 13 zápasov. Medzi doteraz hrajúce mužstvá sa pridali cez víkend aj starší dorastenci súperiaci v 5. lige ObFZ Rožňava. V 7. lige sme narátali 55 gólov. Najviac z nich padlo v stretnutí Vyšná Slaná - Betliar 8, čo je zároveň prekvapujúco veľký rozdiel, v tomto kole medzi 7-ligovými kolektívmi najväčší. Najlepším strelcom 7. ligy je naďalej Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK, ktorý vedie tabuľku s 32 gólmi.
Vanesa Tomková na krajskej súťaži 72. Hviezdoslavovho Kubína vyrecitovala tretie miesto
Napísal(a) MG od
V dňoch 27. – 30. apríla 2026 sa v Michalovciach stretli najlepší recitátori z celého Košického kraja – víťazi okresných a regionálnych kôl v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých na krajskom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Pre náš región súťaž bola úspešná, keď v 3. kategórii próza sa na 3. mieste umiestnila Vanesa Tomková, žiačka ZŠ akademika Hronca v Rožňave, ktorá pochádza z Rožňavského Bystrého. K jej doteraz nebývalému úspechu mladej recitátorke gratulujeme.
V Zemplínskom kultúrnom centre do aktuálneho ročníka sa zapojilo 102 jednotlivcov, dve divadlá poézie a jeden detský recitačný kolektív. Pripomeňme si ešte, že v kategórii próza 1. miesto obsadila Sofia Štofová zo ZŠ, Krosnianska 2, Košice 3, 2. miesto patrí Sofii Kudláčovej z Gymnázia a SOŠ OaS, Nám. Slobody 12, Sobrance.
Futbalový klub Rudná pôsobil v 80-tych rokoch v najvyššej súťaži Oblastného futbalového zväzu Rožňava. Do ObFZ Rožňava patrili v tom čase aj mužstvá z okresu Revúca. Spočiatku bol v strede tabuľky, po príchode Ladislava Deméňa z Rožňavy to už bolo lepšie. V článku sa dočítame o účinkovaní v rokoch 1987 – 1989. K dispozícii sú výsledky a káder, tabuľky sú vynechané, autor uvádza len umiestnenie po jeseni a celkové umiestnenie.
Káder: Orosz – Nagy, Deméň, Kankula, Kapusta, Geče, Krupinský, Varga, Filický, Šalamon, Kerekeš, Bartaloš, Burkovský, Ötvös, Kónya, Kurian, Pogány, Kubej, Šimon Tréner: Imrich Kurian.
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
Napísal(a) Ondrej Doboš
Keď občas pozerám staré fotografie uverejnené aj na sociálnych sieťach z prvomájových osláv v Rožňave, vždy sa mi premietne ako na filmovom plátne môj zážitok z 1. mája ako chlapcovi sotva 5-ročnému. Bolo to krátko po II. svetovej vojne a ja som s mojím otcom kráčal z Rožňava Bane dlhou cestou až na námestie v Rožňave. V sprievode kráčali predovšetkým chlapi, ktorí ako baníci pracovali v rožňavských baniach, alebo na okolí, ako napríklad v mojej rodnej dedine v Rožňavskom Bystrom. To veľké množstvo ľudí pre mňa bolo niečo nové, dovtedy neznáme. Alebo alegorické vozy, to všetko bolo aj zaujímavé, aj nevídané. Veď som bol z malej dedinky. Príde mi vždy na um veselá príhoda z osláv 1. mája – Sviatku práce, keď som ako chlapec z malej dedinky pri Rožňave nemal ani predstavu o tom, čo rozprávajú moji starší rodáci o tom, čo je veľká voda, alebo more.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-