V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla sa uskutočnila omša pri spomienke na svätú Barboru aj s baníkmi
Napísal(a) G. Jakubecová
V jelšavskom rímsko-katolíckom kostole svätého Petra a Pavla dňa 8. decembra 2024 sa uskutočnila omša pri príležitosti spomienky na svätú Barboru, ktorú poslúžil Mgr. Gabriel Deustcha, administrátor farnosti. Tejto svätej omše sa zúčastnili dobrovoľní hasiči z Jelšavy so zástavami a aj baníci z SMZ, a. s. Jelšava so svojou zástavou. Na omši nemohli chýbať ani mladí hasiči plameniaci. Na úvod do kostola vošli hasiči a baníci so zástavami. Počas omše pán administrátor vysvetlil, prečo zavítali hasiči a baníci do kostola a oboznámil prítomných so životom svätej Barbory. Hasiči odovzdali aj dary – chlieb, soľ a hrozno. V závere odznela aj modlitba hasiča.
Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 v tureckej Nikomédii v pohanskej rodine. Pre neposlušnosť – nechcela sa poddať otcovi a vydať sa – ju otec – tyran Dioskur zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu, v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst.
Najkrajšie kŕmidlo v súťaži vyhotovila Ema Vaškútyová zo ZŠ Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote
Napísal(a) M. Gálffyová
Dňa 3. decembra 2024 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie XI. ročníka súťaže „Najkrajšie kŕmidlo“. Sprievodná výstava predstaví kŕmidlá, ktoré vyrobili žiaci druhého stupňa základných škôl a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií a potrvá do 16. decembra 2024.
„Najkrajšie kŕmidlo“ je názov súťaže a výstavy, ktoré Gemersko-malohontské múzeum pravidelne usporadúva od roku 2006. Cieľom je prehĺbiť vzťah medzi múzeom a školami a upriamiť pozornosť detí na prírodu, zvlášť vtáky, ktoré sú v zimnom období odkázané na pomoc ľudí. Úlohou žiakov je vyrobiť funkčné kŕmidlo, vlastnoručne alebo za pomoci rodičov, pedagógov i kamarátov, z najrôznejších materiálov, ako prírodných (napr. z dreva, kokosových orechov, šúpolia), tak aj umelých (napr. z plastových fliaš). Súťaže sa tento rok zúčastnili 36 žiakov z 5 škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca, ktorí vyrobili spolu 35 kŕmidiel. Všetky zhotovené kŕmidlá sú súčasťou sprievodnej výstavy s názvom Najkrajšie kŕmidlo.
OZ Gemerskí umelci venovali 19. besedu Petrovi Gallovi, tvorcovi umeleckých maľovaných gitár a obrazov
Napísal(a) I. Čapóová
V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 21. novembra 2024 konala 19. beseda OZ Gemerskí umelci s Petrom Gallom, tvorcom umeleckých maľovaných gitár a obrazov s hudobnou tematikou. Úvod podujatia patril prednesu básne Valériou Mikolajovou, ktorú tentoraz poet Jozef Garlík z Nitry, autor píšuci poéziu priamo na mieru k jednotlivým besedám, venoval tvorcovi umeleckých gitár. Peter Gallo podrobne odprezentoval svoju originálnu tvorbu a publikum sa dozvedelo z úst organizátorky podujatia Ivety Čapóovej aj o jeho profesijnom živote VŠ pedagóga, poradcu a konzultanta v controllingu a manažmente, manažéra. Jeho tvorbu možno právom zaradiť medzi svetový formát, nakoľko je jedinečná a originálna. Na podujatí detailne predstavil výrobu aj dekorovanie nástrojov, ktoré hrajú, vysvetlil publiku techniky ich maľovania, neraz za využitia vodného skla a iných materiálov, aby sa na nich udržali trblietky a farebné kryštáliky, ktoré sú replikou šiat významných hudobníkov.
MIKULÁŠSKY TRÉNING mladých jelšavských hasičov
Napísal(a) G. Jakubecová
V školskom roku 2024/2025 sa na hasičských tréningoch na hasičskej zbrojnici v Jelšave stretávame vždy vo štvrtok. Štvrtok 5. decembra bol dňom, kedy sme sa stretli na tréningu v obvyklom čase. Skúšali sme zapájať hadice, oboznamovali sme deti s tým, čo nás ešte čaká v posledných dňoch tohto roku.
Štvrtok 5. decembra bol však trocha iný, ako obyčajný tréningový deň. Pripravili sme pre deti aj prekvapenie. Dostali medailu od Mikuláša a samozrejme aj balíček plný prekvapení. Deti boli netrpezlivé a zvedavo si balíček otvárali, chceli vedieť čo v ňom nájdu.
Dúfam, že sme deti trocha potešili a strávili príjemné popoludnie v kruhu dospelých dobrovoľných hasičov.
Ďakujem Vierke Bérešovej za pomoc pri realizovaní prekvapenia pre deti.
Egyptskú múmiu Tasherithnetiakh vyšetrili v rimavskosobotskej nemocnici cétéčkom
Napísal(a) Sz. Tóth
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 - Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-