Rožňavčanov zaujala beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci zameraná na rómsku ženu – matku – tvorkyňu
Napísal(a) Iveta Čapóová
V priestoroch sobášnej siene mesta Rožňava sa dňa 19. septembra 2024 uskutočnila beseda občianskeho združenia Gemerskí umelci so zameraním na Rómsku ženu – matku – tvorkyňu. Hlavnou aktérkou podujatia bola Eva Horváthová, rómska matka piatich synov, ktorá ich vedie k remeselným zručnostiam spolu so svojím životným partnerom – všestranne talentovaným rómskym výtvarníkom Tiborom Gulykášom. Svoje staršie deti učia pliesť košíky a mama Eva ich zaúča do tvorby makramé za využitia korálikov a špeciálnych nití.
Predsedníčka občianskeho združenia Gemerskí umelci Iveta Čapóová privítala prítomných divákov a hostí besedy. Podujatia sa zúčastnil zástupca KSK, p. Horváth, poslanec KSK za Rómsku marginalizovanú skupinu, zástupca MsÚ Rožňava, redaktor, PR manažér Róbert Šimko, ktorý urobil fotodokumentáciu celého podujatia. Pán Ing. Jozef Garlík PhD. z Nitry, poet, predniesol príhovor v rómskom jazyku, ktorým veľmi upútal rómske publikum.
Originálne príbehy z Gemera napísala spisovateľka Ivona Ďuričová a autor a ilustrátor Štefan Burčo
Napísal(a) MM
Tento rok na Vianoce vďaka spisovateľke Ivone Ďuričovej (rodáčke z Rožňavského Bystrého), ilustrátorke Martine Belányiovej, a spisovateľovi a ilustrátorovi v jednej osobe Štefanovi Burčovi prinesie GemArt – Gemerský umelecký inštitút dve nové fantastické publikácie z gemerského prostredia: Štítnický hrad s Lackom a Ilustrované spomienky z Gemera. Obidva tituly bude možné nielen si pozrieť, kúpiť, vypočuť si úryvky, ale sa aj priamo s autormi stretnúť.
Štítnik žije! Posledné roky možno viac, ako kedykoľvek predtým. Teda až na stredovek, keď tam žil významný gemerský rod Bebekovcov. Lacko, duch jedného zo zakladateľov rodu Štítnických pánov, tam vraj žije dodnes. Môžete ho vidieť? To nevieme, ale malá Ivanka, hlavná hrdinka novej detskej knižky Štítnický hrad s Lackom spisovateľky Ivony Ďuričovej to šťastie mala... Príďte 21.12.2024 o 14:00 hod. do Vodného hradu v Štítniku, kde sa môžete stretnúť s autorkou knihy Ivonou Ďuričovou a ilustrátorkou Martinou Belányovou, ktoré spolu vdýchli život jednému malému Bebekovi.
Film z fotografií: "Gemer a jeho syn" získal na Filmfeste v Nižnej 2024 prvú cenu
Napísal(a) MG od
V Nižnej na Orave sa 8.11.2024 – 10.11.2024 uskutočnil 27. ročník celoštátnej prehliadky a súťaže nekomerčných filmov Filmfest Nižná 2024, ktorú pripravil Orfiklub, Obec Nižná a Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne. Podľa propozícií organizátori privítali amatérskych filmárov z celého Slovenska v súťaži rôznych kategórií – portrét, dokument, film o rodine, videoklip, experiment, animovaný film a viaceré ďalšie. Do súťaže sa zapojil aj náš spolupracovník z Revúcej Peter Poboček s Jurajom Genčanským, ktorí svoj projekt prihlásili do súťažnej kategórii Film z fotografií pod názvom Gemer a jeho syn. Porota v zložení Dr. hab. Jadwiga Hučková, prof. UJ, Mgr. Art. Tomáš Hučko ArtD., Mgr. Art. Mária Vašicová rozhodla, že spolutvorcovia tohto projektu získali v spomínanej súťažnej kategórii 1. cenu. Film zostavený z bohatstva technicky i kompozične zaujímavých pohľadov autora cez fotokameru dýchal cez zaujímavé fotografie nezvyčajnou atmosférou tohto čarokrásneho regiónu na Slovensku.
Vianočné ozdoby – Predmet mesiaca december 2024 v GMM
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Rimavská Sobota, 28. 11. 2024 – Vianoce patria k najvýznamnejším a najkrajším sviatkom roka, pričom je s nimi spätých mnoho zvykov, tradícií a symbolov. Jedným zo symbolov Vianoc je i vianočný stromček. Na naše územie sa dostal z rakúskeho a nemeckého prostredia v polovici 19. storočia, pričom sa najprv objavil v šľachtických a meštianskych domácnostiach. Do dedinského prostredia začal prenikať koncom 19. storočia, no väčšinou až po 1. svetovej vojne. Zväčša sa jednalo o menší stromček, ktorý býval upevnený na hrade nad stolom, prípadne postavený na stolci medzi oknami. Prv bol takýto stromček nazývaný jezulan, jezulej, jezuljatko.
Debut mladej talentovanej slovenskej autorky z Rožňavy hodný obdivu: Čo sme nepovedali
Napísal(a) T. Bachňáková
Kniha pôsobí v knižnici ako klenot hodný obdivu. Ostane s vami dlho aj po dočítaní. Klenot, ktorý bude zaradený do fondu Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, je fantastický debut mladej slovenskej autorky menom Tia Esme, vlastným menom Tímea Cseresznyésová. Pochádza z Rožňavy a jej cesta k písaniu začala už počas štúdia masmediálnej komunikácie, keď publikovala články v online médiách. V súčasnosti sa venuje analýze a úprave textov, skúma literárne diela z rôznych uhlov a vďaka svojej vášni dokázala pretaviť myšlienky do podoby knihy, ktorá oslovuje svojou úprimnosťou a hĺbkou.
Krst knihy je okamih, kedy sen, myšlienky a tvrdá práca dostávajú konkrétnu podobu, aby mohli ožiť v rukách čitateľov. Tento moment nie je len začiatkom kariéry talentovanej spisovateľky, ale aj novou kapitolou pre jej čitateľov.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-