Slovenské národné povstanie v Tisovci a v jeho okolí * Rozprávanie Dušana Hutku o povstaní a vojne v Tisovci
Napísal(a) J. Aláč
Rimavská Sobota, 03.10. 2024 - Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci podujatí venovaných 80. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania pripravilo 10. októbra 2024 pre svojich návštevníkov a pre verejnosť besedu s Ing. Dušanom Hutkom (1954, Rožňava), ktorý sa dlhodobo venuje spracovávaniu histórie Tisovca a jeho okolia. V Tisovci žije už štyri desiatky rokov. Jeho záber je široký. Je výtvarníkom, jaskyniarom, regionálnym historikom... Mimoriadnu a dlhoročnú pozornosť však venoval a venuje Tisovcu a osudom Tisovčanov v období druhej svetovej vojny. Výsledkom jeho bádania sú knihy Príbehy z vojny I. (2017), Príbehy z vojny II. (2019) a aj najnovšia, mimoriadne obsiahla publikácia Stojeden príbehov z vojny, ktorá bola vydaná práve pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania a uvedená do života 10. septembra 2024 v rámci osláv SNP v Tisovci.
V týchto troch knihách spracoval tematiku Slovenského národného povstania, protifašistického odboja a druhej svetovej vojny, prostredníctvom príbehov konkrétnych ľudí. Sú to príbehy o povinnosti, hrdinstve, statočnosti, ale aj zrade a zbabelosti. Nie sú to len príbehy mužov, ale aj zaujímavých a statočných žien. A nie sú to len príbehy významných osobností, ale predovšetkým príbehy bežných ľudí.
Vo Vodnom hrade v Štítniku sa spojili generácie
Napísal(a) M. Liptáková
Dňa 27.9.2024 (piatok), sa o 16:00 hodine vo Vodnom hrade v obci Štítnik spojili generácie. Áno, čítate správne – Spájame generácie bola jedna z ďalších naplánovaných aktivít MO MS v Štítniku, na ktorej sme mohli vidieť stovku maľovaných obrazov pani Márie Kohulákovej z Rudnej, ba dokonca aj niekoľko kníh, v ktorých boli maľby kvetov doplnené krátkymi básňami a taktiež sa započúvať do spevu piesní vychádzajúcej hviezdy z Gemera – Martina Belányia.
Na úvod sa prítomným prihovorila Bc. Monika Liptáková, ktorá privítala prítomných hostí, matičiarov, návštevníkov a taktiež i riaditeľku DMS v Rožňave pani Tatianu Tomkovú.
Po úvodných slovách zaznel spev ženskej speváckej skupiny Radosť, pod vedením jej zakladateľky p. Márie Kohulákovej, ktorá svetlo sveta uzrela len pred dvomi dňami, ale súlad speváčok a vychádzajúce rytmické slová piesne „Kreslím si ružu“ v nás zanechali dojem, že skupina funguje už niekoľko rokov. Zároveň nám otvorili aj besedu s „našou maliarkou" – pani Marikou, ako ju všetci familiárne voláme.
Deň cestovného ruchu zorganizovali aj v Jelšave s mladými hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Deň cestovného ruchu pripadá na 27. september. Jeho význam spočíva v upriamovaní pozornosti na význam cestovného ruchu v globálnom ponímaní a pre lokálne spoločenstvo. Mesto Jelšava prvýkrát zorganizovalo v rámci tohto dňa prehliadky budov, zaujímavých pre cestovný ruch.
V piatok 27. 09. 2024 bolo v Jelšave pripravené pre záujemcov niekoľko stanovíšť, ktoré si záujemcovia mohli prezrieť:
- v čase od 11.00 hod. do 15.00 hod. rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
- v čase od 11.00 hod. do 18.00 hod. evanjelický kostol a. v. a kaštieľ Couburgovcov.
V rámci krúžku mladých hasičov PLAMEŇ sa Dňa cestovného ruchu zúčastnilo 7 detí v trocha rozšírenej forme. Stretli sme sa pred rímskokatolíckym kostolom sv. Petra a Pavla, priestory ktorého sme si pozreli len od dverí, prišli sme pozdejšie. S deťmi sme si pozreli interaktívnu tabuľu mesta Jelšava pred budovou mestského múzea. Ďalšou zastávkou bola socha sv. Floriána.
Torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku Jestice – Várhegy - predmet mesiaca október
Napísal(a) A. Botoš
Rimavská Sobota, 27.09. 2024 - Podkovy sú podľa tradície považované za symbol šťastia, prosperity a hojnosti. Majiteľa podkovy mala chrániť pred ochoreniami a nešťastím.
Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je ochrana predovšetkým konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Voľne žijúci kôň prispôsobuje svoj pohyb v teréne, aby opotrebenie a narastanie rohoviny kopyta bolo v rovnováhe. Pri pravidelnej práci hlavne na tvrdom alebo hrubom podklade je nutné chrániť kopyto koňa železnou podkovou, ktorá zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny až na citlivé tkanivo. Podkova zastavuje prirodzené opotrebovanie rohoviny, ktorá neustále dorastá. Z tohto dôvodu bola nevyhnutná pravidelná výmena podkov, pri ktorej sa podkova zloží z kopyta, aby sa mohla upraviť rohovina kopyta a znovu sa pripevní buď pôvodná, alebo nová podkova ( v závislosti od stavu opotrebovania).
Známy Pro musica nostra Gemeriensi festival opäť aj v Andrássyho obrazárni
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Hudobné centrum v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, Vás pozývajú v rámci 4. ročníka medzinárodného hudobného festivalu na jedinečný koncert do príťažlivých priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Koncert sa uskutoční v nedeľu 6. októbra 2024 o 18:00 hod. Usporiadatelia festivalu prinášajú klasickú hudbu a recitáciu do významných architektonických pamiatok viacerých slovenských regiónov a Gemer nie je výnimkou. Jednotlivé koncerty festivalu sa uskutočnia v Rožňave, Lučenci, Revúcej, Štítniku, Rimavskom Brezove, Ochtinej, Plešivci a zavŕšením festivalu bude koncert v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-