Jaroslav Figúr prestrieľal doteraz najlepšieho strelca siedmej futbalovej ligy
Napísal(a) MG od
Čas ako stvorený na futbal pritiahol na hornom Gemeri pekný počet divákov na zápasy 20. kola súťaží. Najviac sa ich zišlo v Drnave na zápolení s Lipovníkom, kde ich narátali až 250. O niečo menej prišli fanúškovia tejto hry na ihrisko do Dobšinej, kde privítali rezervu MFK Rožňava. V tomto kole sa prejavil Jaroslav Figúr z Rožňavy, ktorý v nastrieľal Dobšinčanom štyri góly, čo ho vynieslo na 1. miesto streleckej súťaže. Výsledky stretnutí 7. ligy v tomto kole potvrdzujú, že sa darilo viac hosťom ako domácim. Tí zaznamenali v piatich zápasoch tri výhry a dve sa skončili v prospech domácich. Hráči spolu nastrieľali 34 gólov v pomere 16:18. V tomto kole nebol zo spomínanej súťaže nik potrestaný červenou kartou.
Vo vyššej futbalovej súťaži, teda V. ligy Juh sa naďalej nedarí futbalovému klubu z nášho regiónu – FK Krásnohorskému Podhradiu, ktorý na jar nezískal so súpermi ani bod. Pozrime sa teraz na jednotlivé zápolenia tak dospelých, ako aj dorastencov a žiakov z horného Gemera.
V deň svätého Floriána v Magnezitovciach sa stretli Zaslúžilí členovia DHZ okresu Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Opäť je tu 4. máj, kedy si hasiči pripomínajú svoj deň, deň sv. Floriána, svojho patróna. Stalo sa už tradíciou, že v tomto čase sa stretávajú Zaslúžilí členovia okresu Revúca na svojom Aktíve.
V tomto roku padol 4. máj na sobotu, najvhodnejší čas, aby sa Zaslúžilí členovia stretli presne v tento sviatočný deň v obci Magnezitovce. V okrese máme 10 Zaslúžilých členov. Aktívu sa zúčastnili šiesti – Ladislav Berki, Pavol Berki (obaja DHZ Jelšava), Ing. Milan Brdársky (DHZ Revúca), Andrej Hudák (DHZ Magnezitovce), Vladimír Javor (DHZ Ratkovské Bystré) a Karol Karáro (DHZ Rákoš).
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Dobrovoľní hasiči na taktickom cvičení v Revúcej zachraňovali historickú budovu
Napísal(a) G. Jakubecová
S blížiacim sa sviatkom hasičov, Dňom sv. Floriána, sa organizuje niekoľko podujatí, na ktorých sa hasiči prezentujú.
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Revúcej vypracovalo námet na taktické cvičenie, kde mala horieť historická budova Kohúta. Taktické cvičenie bolo naplánované na piatok 3. mája 2024. Bolo zriadených niekoľko zásahových úsekov. Na jednom z úsekov zasahovali dobrovoľní hasiči z Jelšavy, ktorí hasili za pomoci lafety z plošiny. Dvaja členovia boli v priestore budovy hľadať osoby. Boli použité aj autonómne dýchacie prístroje. Dobrovoľní hasiči z Muráňa dopĺňali vodu CAS T 148 do jelšavskej CAS T 815. Lubenícki dobrovoľní hasiči boli na odbernom mieste. Na vyhodnotení boli vymenované aj dobré postupy, ale sa pripomenuli aj drobné vzniknuté chyby.
Bola vystavená aj hasičská technika z OR HaZZ.
Kúria Andrássyovcov v Gombaseku medzi ocenenými obnovenými kultúrnymi pamiatkami súťaže FENIX
Napísal(a) MG od
Prestížne ocenenia 17. ročníka súťaže Fenix – Kultúrna pamiatka roka boli odovzdané počas slávnostného galavečera odvysielaného 2. mája 2024 na televíznom kanále Jednotka RTVS. Počas vysielania sme sa dozvedeli, že: „Medzi prihlásenými historickými skvostami sa tento rok nachádzajú kaštiele, zámky, sakrálne stavby, ale aj zaujímavé technické národné kultúrne pamiatky z celého Slovenska.“ Sledovatelia tohto programu, ktorý bol väčšinou odvysielaný z Ľupčianskeho hradu, sa v zaujímavo koncipovanej réžii a za pomoci komentátora Michaela Szatmáryho a herečky Božidary Turzonovovej oboznámili s menami všetkých víťazov.
Vysokého ocenenia sa dostalo aj obnovenej pamiatke z regiónu Gemera v podobe Kúrie Andrássyovcov v Gombaseku – časť obce Slavec pri Rožňave. Toto ocenenie Fénix – Nadácie SPP generálneho partnera a spoluorganizátora súťaže, bolo udelené za najvyšší získaný počet hlasov v internetovom hlasovaní verejnosti o najkrajšiu obnovenú pamiatku. Táto národná kultúrna pamiatka získala 20 422 hlasov z celkového počtu 90 353 hlasov.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-