Svadobné prekvapenie pre Filipa a Beu od dobrovoľných hasičov okresov Revúca a Rožňava
Napísal(a) G. Jakubecová
Svadobné oznámenia majú rôznorodú podobu. Tak obrazovú, ako aj textovú. Podstatnú časť však tvoria texty, ktorými dve osoby rôzneho pohlavia oznamujú svojim najbližším, priateľom a známym väčšinou tradičný text. Býva, napríklad, aj takýto: Sobota je jeden všedný deň, ktorý však splní náš spoločný sen. Držte chvíľu päste a prajte nám dvom manželské šťastie. Práve v túto chvíľu zaznie naše spoločné „Áno“.
Presne takýto text zrejme nebol na svadobnom oznámení Filipa a Bey zo Slavošoviec. Ale vieme, čo nám o nich napísala krátko po svadbe naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová z Jelšavy. Keďže ide o nevšednú svadbu hasičov, prečítajte si čo nám pani Gabika poslala: "Filip a Bea nám pred časom oznámili jednu krásnu vetu: „Budeme sa brať v sobotu 13. apríla 2024 a radi by sme vás v tento deň videli."
Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,
Objavte krásu Zemplína: Poplenérová výstava obrazov a fotografií v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Výstava obrazov a fotografií z medzinárodného plenéra vizuálneho umenia v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave sa uskutoční od 22. apríla do 31. mája 2024. Organizátorom je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom kultúry košického kraja.
„Prezentovaných bude vyše tridsať výtvarných a fotografických diel, ktoré zachytávajú rôzne aspekty Zemplína – od jeho malebného vidieka a krajiny, až po jeho bohatú históriu a kultúru. Návštevníci si tak budú môcť vychutnať estetický zážitok a zároveň sa dozvedieť viac o tomto čarovnom regióne Košického kraja,“ informovala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.
Plenér organizovalo Centrum kultúry Košického kraja na Zemplínskej Šírave v októbri minulého roka a jeho výsledkom je putovná výstava „NA ZEMPLÍNE“. Jej cieľom je podporiť talentovaných a kreatívnych umelcov a návštevníkom ponúknuť jedinečnú príležitosť spoznať krásu tohto regiónu očami talentovaných umelcov nielen z Košického kraja, ale aj z Poľska či Rumunska. Medzi vystavujúcimi umelcami je aj Martina Belányiová zo Štítnika, ktorá na plenéri zastupovala Gemer.
Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Pod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov. Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.
Cesta okolo sveta za 80 dní * Slávni cestovatelia, exotické zbierky
Napísal(a) É. Kerényi
Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-