Slnko stále pekne hreje, ale na futbalových ihriskách už padajú červené karty
Napísal(a) MG od
Futbalové zápasy v kolách, ktoré sa odohrali v treťom septembrovom týždni priniesli zaujímavé výsledky, ale tiež i hru aj na hornom Gemeri. Potešili najmä výsledky a hra v niektorých zápasoch VII. ligy, ale tiež nebývalá účasť divákov na nich. Prekonali dokonca i návštevnosť štvrtoligového MFK Rožňava. Smutnejšie je však v klube dospelých MFK Rožňava, ktorej sa v ostatnom čase nedarí a aj tentoraz nechala tri body v Sobranciach. Darí sa najmladším – žiakom MFK Rožňava v 2. lige, kde sa držia na popredných miestach v tabuľkách. Škoda, že nie všetci futbalisti dodržiavajú pravidlá hry, a tak museli byť najmä hrajúci v VII. lige potrestaní červenými kartami (3). Náš názor je, že úplne zbytočne. Ochudobňujú sa tak o dosiahnuté výsledky a peknú hru.
Hasiči z Jelšavy v Budapešti, Nadlaku a v Tótkomlósi
Napísal(a) G. Jakubecová
Druhý septembrový víkend (13. – 14. 09.) patril stretnutiam s dobrovoľnými hasičmi z partnerských miest – maďarského Tótkomlóša a rumunského Nadlaku. V sobotu 13. 09. 25 v Budapešti organizovali Hasičský deň pre dobrovoľných, závodných, ale aj profesionálnych hasičov pod názvom „LÁNGTÉR“ (v preklade priestor ohňa). Toto podujatie sa organizuje už niekoľko rokov, na ktorom sa hasiči môžu zoznámiť s novinkami na úseku požiarnej ochrany – či ide o technické vybavenie, ale aj o ochranné pomôcky.
Na toto podujatie sme dostali pozvanie od veliteľa ÖTE Tótkomlós Sándora Nagya.
Rozhovor s Vladimírom Lukáčom, tajomníkom OFK Vyšná Slaná
Napísal(a) Š. Tomášik
OFK Vyšná Slaná bol posledným víťazom 7. futbalovej ligy v okrese Rožňava. V kádri však došlo k zmenám, o ktorých sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Ten pripravil rozhovor s tajomníkom klubu Ing. Vladimírom Lukáčom rozhovor.
Kto prišiel a kto odišiel z kádra pred sezónou 2025 - 2026?
Prišli:
- Richard Tobias Želinský – ukončené hosťovanie v Rožňave
- Peter Rogos ml. – hosťovanie z MFK Rožňava
- Bryan Ruščin – hosťovanie z MFK Rožňava
Prechádzku Rimavskou Sobotou pripravilo Gemersko-malohontské múzeum
Napísal(a) I. Kerepesi
Historické miesta v zrkadle príbehov! Príbehy Rimavskej Soboty aj s návštevou historickej knižnice vo veži evanjelického kostola, krypty sochára Istvána Ferenczyho, či zvonice reformovaného kostola s panoramatickým pohľadom na mesto. 21. septembra 2025 o 14:00 hodine sa v uliciach historického centra Rimavskej Soboty uskutoční podujatie Gemersko-malohontského múzea s názvom „Prechádzka Rimavskou Sobotou“, v rámci ktorého môžu účastníci spoznať zaujímavé príbehy, miesta, mýty a fakty viažuce sa k mestu a k jeho obyvateľom. Prechádzka je sprievodným podujatím k dočasnej výstave múzea: „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból“ a uskutoční sa ako súčasť programu Európskeho týždňa mobility, v rámci ktorého môžete získať 50% zľavu zo vstupného, ak na podujatie prídete bez auta.
Gemerský pohár 2025 v hasičskom športe získal okres Revúca
Napísal(a) G. Jakubecová
Veľký Blh – Gemer je jeden z najkrajších turistických regiónov Slovenska. Do regiónu Gemer patria okresy: Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. V minulosti bol región významný najmä kvôli baníctvu, ťažili sa tu predovšetkým železné rudy. Kvôli baníctvu sa sem sťahovali nemeckí kolonisti, vďaka ktorým sa tu neskôr rozšírila reformácia. V súčasnosti patrí územie Gemer medzi najchudobnejší región Slovenska.
V poslednej dobe rastie jeho popularita. V tomto chudobnom, ale krásnom regióne, sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičskému športu.

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-