Piatok trinásteho sa slavošovským hasičom šťastným stal
Napísal(a) M. Terrai
Slavošovským dobrovoľným hasičom v piatok 13. februára 2026 bolo odovzdané nové vozidlo CAS Iveco Trakker, ktoré významne posilní ich pripravenosť pri zásahoch a ochrane občanov. Vozidlo CAS Iveco Trakker je cisternová automobilová striekačka, ktorá je určená na prepravu požiarneho družstva 1+2 a určená na prevoz vody na hasenie požiarov, penidla a ďalších vecných prostriedkov. Odovzdania sa zúčastnili: riaditeľ OR HaZZ Košice, mjr. Ing. Martin Toroni s kolegom – vedúcim Prevádzkovo-technického oddelenia OR HaZZ v Košiciach npor. Ing. Tomášom Dinisom. Prítomní boli tiež riaditeľ OR HaZZ Rožňava pplk. Ing Martin Kaprál s kolegami – vedúcimi oddelení pplk. Ing. Floriánom Albertom, pplk. Ing. Radovanom Ružíkom. Za DPO SR sa odovzdávky zúčastnili predseda ÚzO DPO SR Rožňava, vrchný inšpektor Marián Kapusta, podpredseda ÚzO DPO SR Rožňava, inšpektor Mgr. Štefan Hronec a tajomník ÚzO DPO SR Rožňava, mladší inšpektor PhDr. Michal Terrai, MBA.
Zábavno-vedomostný kvíz Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V predvečer valentínskeho sviatku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza so zábavno-vedomostným kvízom pre zamilované páry pod názvom Láska na Gemeri – Láska ku Gemeru. Podujatie sa uskutoční 13. februára 2026 (piatok) o 16.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25). V rámci tohto podujatia múzejníci sľubujú nielen preverenie si vedomostí o gemerskom regióne a jeho histórii, ale rovnako aj výnimočný večer strávený v príjemnej atmosfére.
Prostredníctvom súťažných kvízových otázok sa záujemcovia vydajú na cestu históriou, tradíciami a umením, ktoré formovali miesto, kde žijú. Čakajú na nich pútavé historické fakty, zaujímavé príbehy lásky, či ľudové zvyky spojené s hľadaním vyvoleného.
V minulom roku spoločne darovali 1027 litrov nádeje * Pozvánka na Valentínsku kvapku krvi
Napísal(a) B. Krejčíová
Rimavská Sobota, 9. február 2026 - V rimavskosobotskej nemocnici medziročne stúpol počet odberov krvi o 8 %. O niečo vyšší nárast tvorila aj skupina prvodarcov, ktorých v minulom roku prišlo do darcovského centra až o 15 % viac ako v roku 2024. Darcovia dokopy darovali 1027 litrov krvi, vďaka čomu sa podarilo zabezpečiť dostatok transfúzií pre pacientov, ktorí ich potrebujú. Napriek zvyšujúcim sa počtom odberov, krvi v nemocniciach nie je nikdy dostatok. Veľká vďaka preto patrí každému človeku, ktorý sa rozhodne svojou nenahraditeľnou tekutinou pomôcť v záchrane životov pacientov.
Za rok 2025 v nemocnici zaznamenali 2 283 odberov krvi, pričom 1 597 odberov bolo od mužov a 686 odberov tvorili ženy. To, že myšlienka darovania krvi má silu
Odborno-metodické zamestnanie pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici pozvalo na odborno-metodické zamestnanie určené pre veliteľov dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest (DHZO/DHZM) v pôsobnosti Banskobystrického kraja, zaradených na rok 2026 do kategórií A1, A a B dňa 07. 02. 2026 do kongresovej sály Okresného úradu v Banskej Bystrici.
Úvod odborno-metodického zamestnania patril plk. Ing. Dušanovi Hanckovi, PhD., riaditeľovi KR HaZZ v Banskej Bystrici, ktorý oboznámil prítomných s priebehom tohto zamestnania.
Na všetkých lôžkových oddeleniach Nemocnice Penta Hospitals Rožňava platí od 4. februára 2026 zákaz návštev. Dôvodom je nepriaznivá epidemiologická situácia a zvýšený výskyt respiračných ochorení.
Výnimku zo zákazu návštev majú pacienti v terminálnych štádiách ochorenia a iné závažné prípady, pri ktorých je návšteva možná výlučne so súhlasom primára príslušného oddelenia. Rovnako sa obmedzenie nevzťahuje na kňazov za účelom podávania sviatosti pomazania ťažko chorým a umierajúcim; osobu sprevádzajúcu rodičku pri pôrode; osobu sprevádzajúcu pacienta pri prepustení z nemocnice.
Zákaz návštev platí od 4. februára 2026 až do odvolania.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-