
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH VsFZ – 23. KOLO
Tatra Sokoľany – FK Krásnohorské Podhradie 1:1 (0:0). G: S. Kopas – J. Fatľa. ŽK: S. Kopas, A. Hricov – J. Benedik, M. Ďuríček. R: M. Markovič – P. Tóth, M. Guba. DS: R. Žulevič. Div.: 60.
SOKOĽANY: Richard Oberman – Ladislav Majoroš (C), Michal Molnár, Erik Čontofalský, Adrián Hricov, Michal Pach, Jozef Kerekeš, Lukáš Hricov, David Rohal, Slavomír Kopas, Matej Krakovský.
PODHRADIE: Dávid Džačár – Štefan Dorkin, Martin Ďuríček, Daniel Vojčík, Norbert Vozár, Tomáš Revúcky (C), Jakub Fatľa, Peter Boroš, Daniel Tisza, Július Benedik, Milan Kozák.
Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
Rimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
Príbeh nevesty * Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej
Napísal(a) Mgr. M. Oštrom Mareková
Rimavská Sobota, 27. 04. 2022 – Počas osláv Dní mesta Rimavská Sobota Gemersko-malohontské múzeum sprístupní výstavu „Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej“. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 5. mája 2022 o 15.00 hod. Výstava prostredníctvom svadobných odevov, doplnkov, fotografií a príbehov predstaví vývin svadobnej módy v období bývalého Československa. Autorkou a kurátorkou výstavy je Mgr. Jana Mládek Rajniaková, PhD., majiteľka viac ako 150-kusovej zbierky svadobných šiat. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstava prezentuje vývin svadobnej módy 20. rokov až 90. rokov 20. storočia, ako aj reflexie svadobnej módy v bývalom Československu a jej pretavenie do československej podoby a vtedajšieho textilného priemyslu, ktorý limitoval možnosti budúcich neviest.

Futbalový klub Sokol Pača sa po obnove prebojoval do 6. ligy ObFZ Rožňava a momentálne sa nachádza v tabuľke na 12. mieste. V príspevku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o účinkovaní klubu v tejto sezóne, pričom k dispozícii je káder, príchody, výbor a rôzne štatistiky. Text dopĺňa fotografia mužstva z jarnej časti.
Káder do odvetnej časti: Mikuláš Štefánik, Ladislav Harhovský, Denis Zakhar – Marcel Lopata, Lukáš Lapoš, Ivan Demján, Marek Kollárik, Jakub Drenko, Miloš Zagiba, Radovan Dlugoš, Juraj Mikolaj, Peter Jágerský, Ladislav Fabian, Radovan Farkaš, Milan Cmorik, Jozef Liška, Gabriel Ongyik, Marián Szilágyi, Stanislav Grančák, Roman Bubenčík, Michal Tóth, Bohuslav Rupp,
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Ján Francisci-Rimavský – 200. výročie narodenia
1. jún – Ján Francisci Rimavský (1.6.1822 Hnúšťa – 7.3.1905 Martin) – politik, spisovateľ, publicista.
Študoval v Ožďanoch, na ev. lýceu v Levoči, v Bratislave a právo v Prešove. V Levoči pracoval ako námestník profesora na lýceu a bol predsedom v spolku Jednota, neskôr pracoval u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya, potom v Banskej Bystrici, Budíne a v Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca gymnázia. V revolúcii roku 1848 organizoval národné gardy a stal sa kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu. V roku 1861 založil prvý slovenský politický časopis Pešťbudínske vedomosti, bol predseda Národného zhromaždenia a spoluosnovateľ Memoranda národa slovenského. Vo veľkej miere sa zaslúžil o Maticu slovenskú a stal sa jej čestným predsedom. Ťažisko jeho činnosti bolo v politickom a publicistickom pôsobení. Vynikal aj ako zberateľ rozprávok a v roku 1845 vydal v Levoči zbierku povestí. V Martine založil edíciu národného zábavníka a zaslúžil sa o divadelné ochotníctvo. Vďační rodáci mu na námestí v Hnúšti pred evanjelickým kostolom (dnes námestie Janka Francisciho) odhalili v roku 1925 pomník (autor akad. sochár Vojtech Ihriský). -MM-
Štefan Groh – 155. výročie narodenia
2. jún - Štefan Groh (2.6.1867 Velyko Berezno – 16.3. 1936 Budapešť) – reštaurátor, maliar, priemyselný výtvarník.
Maliarstvo študoval v Budapešti. Ako učiteľ kresby na rožňavskom gymnáziu sa intenzívne zaujímal o pamiatky v okolí a pravidelne podnikal cesty za ich poznaním. Tieto pamiatky preskúmaval, kopíroval a reštauroval v kostoloch v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Štítnik (kde aj architektonicky dotvoril interiér), Šivetice, Rákoš a na mnohých iných miestach na Slovensku. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Henészová pochádzala z Rožňavy. Od roku 1896 pôsobil na umeleckopriemyselnej škole v Budapešti, ale na Slovensko sa ako reštaurátor naďalej vracal. -MM-
Gustáv Marikovský – 130. výročie úmrtia
8. jún – Gustáv Marikovský (23.3.1806 Rožňava – 8.6.1892 Rimavská Sobota) – lekár, odborný publicista.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, medicínu vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej župy, od 1850 lekár vojenskej nemocnice v Rožňave, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca, veterinárnej medicíny (ochorenia hovädzieho dobytka) a patológie (postupy pri obhliadke a pitve mŕtveho). Zaoberal sa aj liečením nákazlivých chorôb. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. -MM-
Róbert Pobožný – 50. výročie úmrtia
9. jún - Róbert Pobožný (30.5.1890 Tisovec – 9.6.1972 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval a pôsobil v Rožňave. Teológiu študoval vo Viedni. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici pôsobil na biskupskom úrade v Rožňave ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník. Pápež Ján XXIII. ho menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy, ktorú spravoval až do svojej smrti. Bol známy aj tým, že v rokoch neslobody cirkvi tajne svätil kňazov. -MM-
Ján Daniel Belák – 100. výročie narodenia
13. jún – Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – študent, protifašistický bojovník.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života.-MM-
Rudolf Strinka – 95. výročie narodenia
19. jún – Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.8.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ.
Študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Zážitky z prírody uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. Osem zbierok poľovníckych príbehov, záznamov priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávaní zážitkov a opisov krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. -MM-
Matej Holko ml. – 190. výročie úmrtia
20. jún – Matej Holko ml. (9.2.1757 Nižný Skálnik – 20.6.1832 Rimavská Baňa) – osvietenec, historik a organizátor kultúry.
Študoval v Ožďanoch, Levoči a v Bratislave, po štúdiách vo Wittenbergu pôsobil ako ev. farár v Nižnom Skálniku, Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani, od roku 1807 ako malohontský senior. V roku 1791 založil v Pondelku Čitateľskú spoločnosť (Societas lectoria) a v roku 1808 spolu s J. Feješom založil v Nižnom Skálniku Učenú spoločnosť malohontskú a jej ročenku Solennia. Tam uverejnil viacero štúdií sociálno-politickej, literárno-historickej a estetickej povahy. Venoval sa aj otázkam školstva a vzdelávania, písal a prekladal veršované modlitby a veľký význam mal ako organizátor a iniciátor literárneho a vedeckého života. -MM-
Július Gustáv Reuss – 150. výročie úmrtia
21. jún – Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.6.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnosti Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na novšiu budovu prvého slovenského gymnázia a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, kde aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal aj v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. -MM-
Ľudovít Kenyeres – 55. výročie úmrtia
21. jún - Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od roku 1960 majster ľudovej umeleckej výroby, od roku 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. -MM-
Ján Vansa – 100. výročie úmrtia
22. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle. Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. -MM-
Ján Pavel Tomášek – 220. výročie narodenia
30. jún - Ján Pavel Tomášek (30.6.1802 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 8.11.1887 v Budapešť) – národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg, historik.
Študoval v rodisku, v Jelšave, Rožňave, Kežmarku a na ev. teologickej fakulte vo Viedni a v Halle. Je autorom historického spisu Pamäti jelšavské a muránske (1829), kde priblížil dejiny od rímskych čias po 19. storočie a podáva cenné poznatky o veľkomoravských a husitských tradíciách v Gemeri. Ako pedagóg pôsobil v Levoči, Košiciach, Pešti. Zúčastňoval sa na riadení školských záležitostí, staral sa o riešenie sociálnych otázok pedagógov i študentov, vystupoval na obranu slovenčiny. Bol aj literárne činný ako básnik, prozaik, prekladateľ a publicista. Bol riadnym členom Matice slovenskej. Od roku 1871 bol predsedom slovenského speváckeho spolku v Pešti. V roku 1985 vydala Gemerská vlastivedná spoločnosť publikáciu Edmunda Hlebu Básne a listy Jána Pavla Tomášeka. -MM-