Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová,
Gemersko-malohontské múzeum získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia na nákup pre zbierku etnologického fondu.
Pozoruhodným reprezentantom tradičnej kultúry regiónu Gemer-Malohont je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú okrem ľudového staviteľstva a bývania, odievania, roľníctva, či pastierstva tiež jednotlivé remeslá typické pre Gemer-Malohont, medzi ktorými vyniká hrnčiarstvo, ako jedno z najvýznamnejších remeselných odvetví regiónu. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia hrnčiarskeho kruhu s príslušenstvom majstra ľudovej umeleckej výroby Ondreja Janka Buriaka zo Šivetíc rozšíriť zbierku hrnčiarskeho náradia a výrobkov.
Pápež Ján Pavol II. pred 20 rokmi celebroval svätú omšu v Rožňave
Napísal(a) S. Holečková
Trinásteho septembra 2003 navštívil Rožňavu v rámci štvordňovej pastoračnej návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. so svojím sprievodom. Od tejto udalosti ubehlo 20 rokov.
Po prílete z Bratislavy do Košíc sa za pozdravu obyvateľov obcí, ktorými pápež a jeho sprievod prechádzali, presunul Sv. Otec Ján Pavol II. limuzínou do Rožňavy. Tu ho privítal rožňavský diecézny biskup Mons. Eduard Kojnok. V areáli pod kopcom Rákoš, v slávnostnom oltárnom priestore, najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi celebroval svätú omšu. Tejto udalosti sa zúčastnilo približne 200 tisíc pútnikov, ktorí sem merali cestu nie len zo Slovenska, ale aj z okolitých štátov. Pápeža s nadšením pozdravovali mávaním vatikánskych vlajok, vlajok s podobizňou pápeža i štátnych zástav pútnikov. Program Jána Pavla II. pokračoval návštevou Biskupského paláca, kde bol pre neho a členov jeho sprievodu pripravený súkromný obed s biskupmi Rožňavskej diecézy a tiež vyhradený čas na oddych. Cestu k sídlu rožňavského biskupa mu lemovali nadšení a úctiví Rožňavčania. Vo večerných hodinách sa hlava katolíckej cirkvi vrátila do Bratislavy.
Členovia DHZ v Jelšave pozdravili pri svadobnom akte svojho člena Attilu a jeho manželku Janku
Napísal(a) G. Jakubecová
Bohatá, ale najmä prospešná je činnosť Dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave. Pravidelne nám o tom píše naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová. Tak tomu bolo aj tentoraz, keď nás informovala, že: „V júli 2023 si dobrovoľní hasiči v Jelšave pripomenuli 150. výročie založenia DHZ. Pri tejto príležitosti bola požehnaná socha sv. Barbory v rímsko-katolíckom kostole sv. Petra a sv. Pavla.
V auguste 2023 Slovenské magnezitové závody, a. s. v Jelšave slávili svoju 100-ročnicu stretnutím banských miest a obcí na Slovensku v Jelšave. Pri tejto príležitosti bola osadená ďalšia socha sv. Barbory do vstupných priestorov SMZ, a. s.
Dňa 09. 09. 2023 si dobrovoľní hasiči uctili túto sochu. Sv. Barbora bola okrem iného aj patrónom hasičov a záchranárov.
Ján Vido, futbalista, funkcionár, fanúšik z Vyšnej Slanej odišiel do futbalového neba
Napísal(a) Vl. Lukáč
Ján Vido (1932 – 2023) futbalista, funkcionár, fanúšik. Celý svoj život upísal športu. Dlhé roky sa venoval predovšetkým futbalu a nevynechal ani jeden zápas, pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo. Dlhoročný funkcionár nielen v obecnom, ale aj v okresnom futbalovom zväze, kde roky pôsobil ako predseda ŠTK (športovo-technickej komisie).
Bol členom predsedníctva KV ČSZTV v Košiciach. Za jeho bohatú funkcionársku činnosť mu bolo udelených niekoľko vyznamenaní za zásluhy o rozvoj ČSZTV. Po ukončení vysokej školy a návrate zo základnej vojenskej služby, keď futbal vo Vyšnej Slanej prežíval krízu, sa spolu s pánom O. Lenkeyom, J. Lukáčom, J. Tomášikom podujali na neľahkú úlohu znovuoživenia tohto krásneho športu. Nebola to veru ľahká úloha, ale krok po kroku dali dokopy hráčov, registračné preukazy, dresy, lopty a prihlásili mužstvo Vyšnej Slanej do IV. triedy okresnej súťaže v sezóne 1959/60. Začala sa tak nová, úspešná éra futbalu pod Radzimom.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-