DOSPELÍ V. liga JUH VsFZ
19. kolo - 27.4.2024 o 13:00: MFK Gelnica - Budkovce - nehralo sa !, 28.4. o 16.00: Malý Horeš - Rožňava, Topoľany - Malá Ida, Vojčice - Ťahanovce, Geča - Nacina Ves, Borša - Dvorniky-Včeláre.
Futbalové dianie v 18. kole ligových futbalových súťaží dospelých, ale i mládežníckych súbojov na hornom Gemeri poznačilo najmä chladné počasie. Divákov asi najviac prekvapila prehra lídra V. ligy JUH, ktorý na domácom ihrisku prehral so súperom z Gelnice rozdielom triedy 0:3. Keďže je to jeho druhá prehra za sebou, zároveň signalizuje, že mužstvo Rožňavy bude treba k lepším výkonom aj "povzbudiť". V siedmej lige ObFZ bolo toto kolo rozdelené do 2 dní. Najprv v sobotu predposledné mužstvo z Hrhova nastúpilo v Dlhej Vsi, aby sa pokúsilo vrátiť prehru z jesene. Spolu sa však odohralo šesť stretnutí, v ktorých padlo 25 gólov. Neuveriteľných 5 góĺov z nich si pripísal J. Figúr, ktorý za rezervu MFK Rožňava sám nastrieľal v Drnave miestnemu Baníku. Pribudol však ďalší vylúčený hráč po udelení červenej karty, tri zápolenia vyhrali domáci dve hostia a jeden zápas sa skončil nerozhodne 1:1. Oceníť treba však i stretnutie, ktoré sa hralo v Pači s Rožňavským Bystrým bez udelenia karty hráčom. Súťaž je zaujímavá i tým, že o tretiu priečku tabuľky majú záujem až tri mužstvá. Pozrime sa bližšie na
Gemersko-malohontské múzeum sprístupnilo 25. januára 2024 pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade.
Dňa 24. apríla 2024 o 16:00 hod. budú mať návštevníci príležitosť prehliadnuť si výstavu v sprievode autora výstavy, archeológa PhDr. Alexandra Botoša, ktorý návštevníkom predstaví proces výroby keramiky v stredoveku, nielen slovom, ale aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Autor výstavy zároveň oboznámi návštevníka s osobitým druhom keramiky – s tzv. bielou keramikou, ktorej výroba je typická pre župy Gemer-Malohont a Novohrad. Hrnčiarstvo v týchto župách má veľmi dlhú a silnú tradíciu predovšetkým vďaka špecifickému surovinovému zdroju – ílom s obsahom kaolínu (tzv. íly poltárskej formácie), ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo na Deň Zeme pre školákov a rodiny s deťmi bohatý program. Tohtoročnou ústrednou témou Dňa Zeme v Baníckom múzeu je voda. Prostredníctvom tejto aktivity múzejníci poukážu na jej dôležitosť v živote človeka a v prírode. Vysvetlia školákom, ako to s vodou v prírode vlastne je a čo je vhodná a nevhodná regulácia vodných tokov. Cez pokus sa tiež zamerajú na problematiku znečistenia vôd a dôležitosť ich čistenia a opätovného využívania.
Porozprávajú sa s deťmi i o ďalších spôsoboch šetrenia s vodou. Niektorí školáci si zasa vypočujú prednášku o vode v jaskyniach, prehliadnu si prírodovednú expozíciu múzea a budú mať možnosť vidieť zaujímavé zbierkové predmety, ktoré sú obvykle uložené v múzejnom depozitári. Nakoniec si žiaci zasadia svoj vlastný stromček, ktorý si zoberú so sebou domov.
Starších školákov bude čakať zaujímavá prednáška MVDr. Andrey Balážovej zo Správy NP Slovenský kras o mokradiach napájaných vodami Slovenského krasu.
Svadobné oznámenia majú rôznorodú podobu. Tak obrazovú, ako aj textovú. Podstatnú časť však tvoria texty, ktorými dve osoby rôzneho pohlavia oznamujú svojim najbližším, priateľom a známym väčšinou tradičný text. Býva, napríklad, aj takýto: Sobota je jeden všedný deň, ktorý však splní náš spoločný sen. Držte chvíľu päste a prajte nám dvom manželské šťastie. Práve v túto chvíľu zaznie naše spoločné „Áno“.
Presne takýto text zrejme nebol na svadobnom oznámení Filipa a Bey zo Slavošoviec. Ale vieme, čo nám o nich napísala krátko po svadbe naša spolupracovníčka Gabriela Jakubecová z Jelšavy. Keďže ide o nevšednú svadbu hasičov, prečítajte si čo nám pani Gabika poslala: "Filip a Bea nám pred časom oznámili jednu krásnu vetu: „Budeme sa brať v sobotu 13. apríla 2023 a radi by sme vás v tento deň videli."
Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-