Pamätná tabuľa, ktorá je svedectvom dejín rožňavského múzejníctva
Počas 120-ročnej histórie Baníckeho múzea v Rožňave bolo do zbierkového fondu rožňavského múzea nadobudnutých množstvo jedinečných a hodnotných predmetov. Časť z nich sa viaže priamo k múzeu. Stali sa tak svedectvom dejín rožňavského múzejníctva.
O zaujímavých  skutočnostiach viažucich sa k prvým rokom pôsobenia múzea vypovedá pamätná tabuľa. 
Tabuľa je vyhotovená z bieleho mramoru a obsahuje rytý text v maďarskom jazyku so zláteným písmom. 
Text v maďarskom jazyku znie: EZT A MUZEUMOT GRÓF ANDRÁSSY DÉNESNÉ NEMESLELKŰ ALAPITVÁNYÁBÓL AZ ORSZ. MAGYAR BÁNYÁSZATI ÉS KOHÁSZATI EGYESÜLET BORSOD GÖMÖRI OSZTÁLYA MÜLLER SÁNDOR OKL. BÁNYAMÉRNÖK TERVEI SZERINT OTT JÓZSEF BUDAPESTI MŰÉPÍTÉSZ SZAKVEZETÉSÉVEL ÉPITTETTE 1905-BEN, BERENDEZTE ÉS MEGNYITOTTA 1912-BEN, UJJÁRENDEZVE ÉS A ROZSNYÓ VÁROSI MUZEUMMAL EGYBEKAPCSOLVA MEGNYÍLT 1943-BAN.
Výroba železa v praveku (podľa Šarudyová, M.: Topografia železiarní na Slovensku, Košice, 1989)

Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).

V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru

    Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.

     Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.

DÁMSKA ŠNUROVAČKA Z ROKU 1770 * Predmet mesiaca júl 2022

V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum dámsku šnurovačku, vystuženú kosticami z obdobia neskorého rokoka (1780 – 1795). Tento módny kus od neznámeho výrobcu zo svetlomodrého brokátu s kvetinovým vyšívaním sa nosil ako vonkajšia časť vrchného odevu meštianskych šiat. Pochádza z roku 1770 a do múzea sa dostala darom od Antónie Sztrelko pravdepodobne medzi prvými zbierkami počas pôsobenia prvého riaditeľa múzea J. Fábryho. Dámska šnurovačka je vystavená v priestoroch stálej expozície od 1. júla do 31. júla 2022.

Vráťme sa troška do histórie módy! Francúzska meštianska revolúcia v roku 1789 výrazne ovplyvnila dámske odievanie na prahu 19. storočia. Vyššie spoločenské triedy, ktoré sympatizovali s vládnúcim meštianstvom, dávali odievaním najavo rešpekt ich moci.

MOTÝLIKY MEDZI KNIHAMI, alebo s vetrom opreteky

Pekné letné počasie – akurát vhodné na stretnutie v obecnom parku v Gemerskej Polome, ktorý sa priam ponúka, aby sme tam pobudli. A čo tak zabaliť niekoľko kníh z našej knižnice, vybrať pekné rozprávky, zahrať si divadielko a rozlúčiť sa s predškolákmi? Nápad za všetky drobné. Dohodli sme si stretnutie, aby sme sa rozlúčili s predškolákmi – prelietavými motýlikmi, pretože na jeseň tohto roku sa s nimi stretneme ako už so žiakmi prvého ročníka základnej školy.
Aby sme sa cítili tak trocha ako v knižnici vytvorili sme si kruh z kníh, ktoré nám však neutíchajúci vietor vždy povyvracal – no nič to neubralo na kvalite výkonov šikovných škôlkarov motýlikov. Ba naopak, deti museli hovoriť hlasnejšie, aby každý rozumel kamaráta a mohli sme sa spoločne s knihami „hrať“.

Strana 281 z 1830