Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (6)

VONKAJŠIE VPLYVY NA UDALOSTI OBCE

Viac ako štvorročné zabíjanie v prvej svetovej vojne splodilo najhroznejšie storočie v dejinách ľudstva, ktoré úplne zmenilo tvár sveta. Ešte v prvej polovici 20. storočia náboženské, triedne, národnostné a mocenské protiklady sa rozrástli k organizovanému vyhubeniu obrovských más ľudí až v dvoch svetových vojnách. S veľkosťou vojny sa úmerne zväčšuje nešťastie, hromadia tragédie a narastá zhoršenie životných podmienok. Zákopovej vojne, ako nazývali prvú svetovú vojnu, padol za obeť z našej dediny Ján Fabian-Grajciarik, Ján Genči-Hudco. Do ruského zajatia sa dostal Štefan Kravec zo mlyna.
Po vojne nie je dôležitý počet obetí, ale odpoveď na otázku, či sa vyplatilo bojovať. Podľa hodnotenia víťazných mocností Dohody prežiť hrôzy a krviprelievanie sa v konečnom dôsledku vyplatilo. Veľká katastrofa pomohla aj Slovákom vymaniť sa spod národnostného útlaku. V roku 1918 veľmoci víťaznej Dohody radikálne zmenili usporiadanie strednej Európy, čím slovenská politika získala priaznivé podmienky pre dlho uchovávanú myšlienku odčleniť sa od Rakúsko-Uhorska.

Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu

V časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.

Baníci z Drnavy prestali plniť futbalové normy a rezerva spod hradu v nedeľu nefárala

 IV. LIGA JUH dospelí VsFZ - 5. kolo

 

ŠK Strážske – FK Krásnohorské Podhradie 2:0 (1:0). G: M. Ivanko 2, ŽK: Lipovský, Kuľha, Hirjak – Dorkin, Džačár, Luko, Benedik, R: Guba – Hudák, Paulišin. DS: Borufka.

STRÁŽSKE: Michal LiškaVladislav Lipovský. Zdenko Marjov. Matúš Ivanko, Marek CiganocDaniel Lörinc, Vojtech Kuľha, Tomáš Hirjak (C), Erik Bača, Ján Max (82´ P. Škultéty), Tomáš Michaliv.

PODHRADIE: Denis Zakhar – Jakub Fatľa, Norbert Luko, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Dávid Džačár (83´ A. Pipoly), Július Benedik, Štefan Kun (C) (86´ D. Freivolt), Erik Bodnár, Csaba Kiss, Dávid Vozár.

nedeľa, 22 august 2021 10:42

Boli sme na hasičskej svadbe

Napísal(a)
Boli sme na hasičskej svadbe

Pridŕžaj sa lásky a nedaj si ju vziať.
Buď verný tomu, čo si sa naučil.
Nechaj svoj život formovať nekompromisnou prosbou
a zapíš si to na tabuľu svojho srdca.
Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i človekom.

Takéto motto si na svoje svadobné oznámenie vybrali Majo a Sári, ktorí nám dali na známosť, že sobota 21. augusta 2021 bude ich svadobným dňom.
Tak ako je zvykom u jelšavských dobrovoľných hasičov, aj teraz sme išli zablahoželať dobrovoľnému hasičovi Máriovi Kováčovi, ktorý vykročil na spoločnú cestu životom so Sárou Sýkorovou.

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (4)

I keď boli úspešne vyriešené viaceré problémy, ostala doteraz jedna naliehavá, nevyriešená skutočnosť. Išlo o opravu prístupovej cesty z mesta do kúpeľov a ďalej do obce Čučma. Napriek tomu, že na naliehanie starostu mesta v roku 1892 ju dočasne opravili, bola v nevyhovujúcom stave. Problém sa markantne prejavil v roku 1895, keď sa v kúpeľoch konalo valné zhromaždenie členov spolku lekárov a lekárnikov, na ktorom bola otázka nevyhovujúceho stavu cesty na dennom poriadku. K náprave došlo nakoniec až po rozhodnutí vo veci opráv cesty, ktoré bolo vydané na základe jednania na zasadaní podžupanov, konanom v júli 1898.
V marci roku 1899 sa vedenie kúpeľov obrátilo na predstaviteľov mesta so žiadosťou o povolenie vybudovať chodník pre peších z mesta do kúpeľov. Plánovaný chodník, o dĺžke 358 ől (asi 680 m), by začínal pri dome mestského lesného dozorcu, pokračoval vedľa potoka Drázus cez les nad tzv. záhradou Szerecs až ku parným kúpeľom. Po uplynutí istého času však celá záležitosť pomaly upadala do pozadia.

Strana 346 z 1830