6. kolo: 18.9.2026 o 15.00: FK Sobrance-Sobranecko - MŠK Spartak Medzilaborce. 19.9. o 15.00: FK Slovan Kendice - FK Gerlachov,MFK Rožňava - FK Kechnec, TJ Družstevník Čirč - ŠK Záhradné, 20.9. o 10.45 FK Geča 73 - TJ Dvorníky-Včeláre, o 15.00: MŠK Spišské Podhradie - OŠK Rudňany, FK Čaňa - PWG Sokol Ľubotice.
7. kolo - 19.9.2026 o 15.00: FK Krásnohorské Podhradie - TJ Baník Rakovnica, 20.9. o 10.30: MFK Rožňava B - TJ Baník Rožňavské Bystré, o 15.00: TJ Papiereň Slavošovce - MFK Dobšiná. TJ Tatran Betliar - TJ Zlatý klas Dlhá Ves, OFK Vyšná Slaná - FK Baník Drnava, TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - FK Lipovník. FK Hrhov - má VOĽNO.
6.kolo 19.9.2026 o 10.00: FK Slovan Kendice - TJ Družstevník Budimír, FK Košická Nová Ves - FA BENECOL Košice, 20.9. o 9.00: FK Sobrance-Sobranecko - Janočko Academy, Slávia TU Košice - MFK Veľké Kapušany, FK Kechnec - MFK Rožňava, FK Junior Košice - MŠK Moldava n/B. FK Geča 73 - má VOĽNO.
6.kolo 19.9.2026 o 12.15: FK Slovan Kendice - TJ Družstevník Budimír, FK Košická Nová Ves -FA BENECOL Košice, 20.9. o 11.15: FK Sobrance-Sobranecko - Janočko Academy, Slávia TU Košice - MFK Veľké Kapušany, FK Kechnec - MFK Rožňava, FK Junior Košice - MŠK Moldava n/B. FK Geča 73 - má VOĽNO.
4. kolo 19.9.2026 o 14.00: OFK Slovan Poproč - TJ Péder, TJ Dvorníky-Včeláre - TJ Mladosť Sady n/Torysou časť Byster, TJ Družstevník Malá Ida - FK Tatra Sokoľany, MFK Spartak Medzev - MFK Ťahanovce, FK Krásna - ŠK Polom Gemerská Poloma.
6. kolo 17.9.2026 o 15.00: OFK - SIM Raslavice - Stará Ľubovňa RFC, 19.9. o 10.00: MFK Slovan Sabinov - PWG Sokol Ľubotice, Janočko Academy - FK 05 Levoča. 20.9. o 9.00: FAMT Prešov - FK GALAKTIK, 1.FK Svidník - 1. MFK Kežmarok, MFK Rožňava - MŠK Moldava n/B. o 9.30: FK Pokrok SEZ Krompachy - FK Široké.
6. kolo 17.9.2026 o 16.45: OFK - SIM Raslavice - Stará Ľubovňa RFC, 19.9. o 11.45: MFK Slovan Sabinov - PWG Sokol Ľubotice, Janočko Academy - FK 05 Levoča. 20.9. o 10.45: FAMT Prešov - FK GALAKTIK, 1.FK Svidník - 1. MFK Kežmarok, MFK Rožňava - MŠK Moldava n/B. o 11.15: FK Pokrok SEZ Krompachy - FK Široké.
2. kolo 19.9. 2026 o 10.30: ŠK Polom Gemerská Poloma - TJ Baník Rožňavské Bystré, FK Hrhov - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, TJ Zlatý klas Dlhá Ves - má VOĽNO.
Musím říct, že mě aktuální trendy ve světě online hazardu celkem fascinovaly. Všiml jsem si,…
Written by bonus spinmama
on %PM, %20 %549 %2026 %14:%júl
V Jelšave sprístupnili výstavu Plastiky z dreva - Landart, ktorej autormi sú otec a syn Dušan a Ivan Hutkovci
(Výstavy)
Patrik Mičinský je kľúčový slovenský amatérsky futbalista, ktorý dlhodobo pôsobí ako útočník a dominantný strelec…
Written by AI
on %PM, %19 %638 %2026 %16:%júl
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves
(Futbal)
dobrý deń, pán Rozložník, vynikajúci článok, nie sú nejaké veci aj k histórii obce a…
Written by Jozef Smrek
on %PM, %31 %690 %2026 %17:%máj
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
(Dobšinská Ľadová Jaskyňa)
Som na tej fotke tiež,no žiaľ, veľa z nás už nežije.I keď nám to vtedy…
Written by Gabriel
on %AM, %05 %394 %2026 %10:%máj
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
(Moja rodina)
Úplná pravda.boli sme silná trojka.vedenie si neuvedomili čo robí keď pustili grendela a cernegu a…
Written by Jaroslav kamensky
on %PM, %14 %766 %2026 %18:%jan
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
(Futbal)
OZ Post Bellum a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozývajú na verejnú diskusiu na tému „Sú príbehy 20. storočia minoritnou históriou?“. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 12. júla 2018 o 18.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea. Pozvanie diskutovať prijali: Eva Mosnáková a Lydka Piovarcsiová, dámy, ktoré prežili 2. svetovú vojnu a holokaust; Ján Lunter, predseda BBSK; Konrád Rigó, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR; Sandra Polovková, Post Bellum SK a zástupcovia iniciatívy Rimavská kaviareň. Diskusiu bude moderovať Soňa Gyarfášová. Vstup je bezplatný. Diskusia je súčasťou putovnej výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá na štyroch panelových vežiach zachytáva príbehy 14 ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Krátkym humorným príbehom o farárovi, ktorý chodieval na zálety, Vám chceme priblížiť gemerskopolomské nárečie v podobe, v akej sa používalo v prvej polovici 20. storočia. Príbeh rozprávala v tom čase šesťdesiatročná Zuzana Chocholová bývajúca vo Veľkej Polome. Text bol uverejnený v roku 1936. Zapísal ho dialektológ Jozef Szabó (Orlovský).
Poznámka:
Vzhľadom na snahu zjednodušiť čitateľnosť sme v texte urobili drobné úpravy týkajúce sa interpunkcie, splývavej výslovnosti slov, zápisu niektorých špeciálnych znakov, prípadne sme doň doplnili poznámku. Originál textu sa nachádza vedľa tohto príspevku.
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa 30. júna 2018 uskutočnila vernisáž výstavy Gombasecké momentky. Výstavu otvoril svojím slávnostným príhovorom pri príležitosti 60. výročia Gombaseckých kultúrnych slávností Csemadoku Jenő Görföl, celoštátny tajomník Csemadoku. Obsah výstavy záujemcom priblížila Katalin Bedi, zamestnankyňa Múzejného centra Ferenczy zo Szentendre.
Výstava je fotografickým dokumentom uplynulých šesťdesiat rokov: prináša súčasne objektívny a subjektívny prierez; zachytáva zaujímavé, jedinečné okamihy; umožní návštevníkovi znovu prežiť neopakovateľné festivalové momenty. Vystavené fotografie pochádzajú z archívu Inštitútu pre výskum menšín Fórum,
Vernisáž výstavy Lux et tenebris sa uskutočnila vo štvrtok, 28. júna 2018 o 16.00 hodine. Návštevníkov výstavy ako prvý privítalriaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Následne Mgr. Eva Lázárová - odborná pracovníčka Baníckeho múzea v Rožňave prečítala úvodný text, ktorý predstavil autorky a ich prístup k tvorbe. Po príhovore zahrali Marieta Roxerová DiS. art. a Peter Henriczy. Výstava sa vyhlásila za otvorenú. Autorky divákom predstavujú diela tvorené rôznymi technikami, od lineárnej kresby cez grafické techniky po fotku až animáciu. Mgr. Astrida Kissová vo svojich dielach podáva reflexiu na spoločenské konvencie, podnetom diel sa stáva introspekcia, skúmanie vlastnej identity. Interpretuje osobné spomienky, podáva autorskú výpoveď, predstavuje svoje osobné JA.
V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-
12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-
17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-
21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-
22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-
24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-
24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-
25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-
25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-
26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-
27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-
28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.
Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-
29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-
29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-
30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-