Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave oslávila 30 rokov
Napísal(a) B. Ovečkova
Nová nemocnica v Rožňave bola slávnostne otvorená v októbri roku 1993. Otvorenie novej budovy nemocnice prinieslo rozvoj zdravotnej starostlivosti v celom regióne. Dnes je už viac ako 11 rokov nemocnica súčasťou siete Penta Hospitals Slovensko, počas ktorých sa do nej preinvestovalo 12 miliónov eur. Pri tejto príležitosti sa v priestoroch mestskej radnice uskutočnila slávnostná akadémia, v rámci ktorej vedenie nemocnice venovalo špeciálne poďakovanie bývalým riaditeľom a dvom súčasným medicínskym osobnostiam rožňavskej nemocnice.
Zimný festival zvykov a obyčají opäť priblíži život na Gemeri
Napísal(a) R. Šimko
Posledný tohtoročný novembrový týždeň bude patriť na hornom Gemeri najväčšiemu zimnému festivalu svojho druhu, ktorý vyniká spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Dramaturgia sa zameria na prezentáciu zvykov a obyčají Gemera s dôrazom na spôsob života ľudí v tradičnom prostredí. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako jeho usporiadateľ v tomto roku upriami pozornosť na fenomén pastierstva na Gemeri. Tematike bude prispôsobený aj program 28. ročníka Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera – Rok na Gemeri. V termíne od 22. do 25. novembra 2023, je pripravená ponuka aktivít v Dome tradičnej kultúry Gemera, na Betliarskej 8 v Rožňave, ktorá vyvrcholí galaprogramom folklórnych kolektívov v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave.
„Vďaka Zimnému festivalu sa šnúra kultúrnych podujatí v našom kraji medzi letom a zimou nepretrhne. Teším sa, že tento rok sa k slovu hrdo prihlási najmä pastierstvo a život našich predkov v lone gemerskej prírody. Už tradične si návštevníci vyskúšajú na vlastnej koži remeslá, ktoré aj vďaka takýmto podujatiam nemajú šancu zapadnúť prachom,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Dňa 23. novembra 2023 sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea uskutoční vernisáž výstavy s názvom "Dress kód: Art Nouveau – Dresszkód: Szecesszió", ktorá vznikla v spolupráci s Umeleckopriemyselným múzeom v Budapešti. V rámci otvorenia výstavy sa uskutoční aj komentovaná prehliadka spojená s prezentáciou katalógu k výstave od kurátorky z Umeleckopriemyselného múzea, Noémi Csepregi.
Výstava ponúka pohľad do šatníka a životného štýlu ženy na prelome 19. a 20. storočia, a to prostredníctvom predmetov vybraných zo zbierky textilu a odevov Umeleckopriemyselného múzea. Vďaka vystaveným odevom a doplnkom z tohto obdobia výstava predstavuje nový ženský ideál secesného obdobia, ktorý už zahŕňa nielen vonkajší vzhľad, ale aj vzdelanosť ženy.
Výstava sa skladá z troch hlavných celkov: každodenné, solídnejšie, denné nosenie, elegantné, slávnostné šaty a nový spôsob života – so zameraním na šport, vzdelávanie alebo prácu – a tomu prispôsobené nové oblečenie.
Zaujímavosti z nižnoslanského futbalu z rokov 2000 – 2005
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Baník Nižná Slaná zanikol v roku 2016. V jeho novodobej histórii bolo úspešné najmä obdobie v rokoch 2000 – 2002, kedy vyhral 1. triedu a následne pôsobil v 5. lige – JZ. Potom to bolo s umiestnením v tabuľke horšie, až došlo k odhláseniu družstva dospelých a neskôr aj družstva dorastu. V článku sa dočítame rôzne zaujímavosti práve z tohto obdobia.
Jar 2000
Zranených bolo veľa hráčov (Kováč, Bobrík, Karas, Hlaváč, Černaj, Macko).
Ročník 2000 / 2001
Domáci zápas s Vlachovom 6:1
Vyjadrenie divákov počas zápasu: „Tak ako naši s Japonskom.“
Domáci zápas s Krh. Podhradím
Veľkokapacitný senník v Roštári hasili v rámci taktického cvičenia
Napísal(a) M. Terrai
Taktické cvičenie na hasenie veľkokapacitného senníka v areáli PD v Roštári v okrese Rožňava bolo dňa 11.11.2023 (sobota) zorganizované Územnou organizáciou DPO SR Rožňava. Od 8:00 hodiny boli povolávané DHZO okresu Rožňava, zaradené v CRSaP (celoplošné rozmiestnenie síl a prostriedkov SR), ktoré svoj dojazd do miesta cvičiska zásahu splnili v časovom limite, a uskutočnili hlásenie sa veliteľovi zásahu. Veliteľ zásahu ich nasmeroval do ich pozície v zásahu, a každé zasahujúce družstvo si svoju požadovanú úlohu plnilo v potrebnom rozsahu a požiadavke. Som veľmi rád, že každý člen bol ustrojený v zásahovom odeve a spĺňal požiadavky výjazdového hasiča. Velitelia zásahových úsekov boli super a tiež svoju prácu pre úsek zvládli na výbornej úrovni. Skvelá koordinácia. Prekvapujúce bolo, že trasa vedenia diaľkovej dopravy vody, ktorú velitelia natiahli aj cez štátnu cestu, bola predpísaným spôsobom zvládnutá a voda bola vytlačená až cca 1 km dĺžky, až z obce Roštár. Členovia sa naučili, resp. precvičili diaľkovú dopravu vody hadicovým vedením zo stroja do stroja.
Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
Napísal(a) Ondrej Doboš
Dohrávku 14. kola futbalovej 7. ligy odohralo v jeden deň – v nedeľu 12. novembra kráko po obede zostávajúcich 12 družstiev dospelých. Všetkým prialo slnečné, hoci studené počasie. Hralo sa na 6 ihriskách horného Gemera. Bodovo si domáci zapísali 3 víťazné zápasy, rovnako dopadli aj hostia, takisto s 3 víťazstvami. V majstrovských zápasoch padlo 27 gólov. Najviac z nich videli diváci v Hrhove a Lipovníku, kde sa do sietí zmestilo 12 gólov. V dohrávke sa strelecky najviac darilo Maliňákovi z Drnavy, Gorgeiovi a R. Szücsovi z Lipovníka, J. Gallovi z Vyšnej Slanej a T. Hegedusovi z Dlhej Lúky. Všetci strelili súperom po 2 góly. Na pozícii streleckého lídra bude zimovať s 19 gólmi Róbert Rochl z Baníka Rožňavské Bystré. Rozhodcovia v tejto dohrávke udelili dve červené karty a 10 žltých kariet. Priemer na zápas bol: 4,5 gólov. Najväčší záujem o dianie na ihrisku bol v Honciach, ktorý sledovalo 116 divákov.
V Revúcej sa rozozvučali Zvony mieru pre vojnových veteránov
Napísal(a) MG od
O 11. hodine a 11. minúte dňa 11. novembra 2023 sa rozozvučali v Revúcej ZVONY MIERU. To zároveň oznamovali nielen obyvateľom Revúcej, ale i do celého sveta, že v tento deň si pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spojili sa tak s celým Slovenskom, s miestami pietnych slávností, kde sa vznášal smútok rodín i blednúce spomienky na otcov, synov či bratov padlých v ostatných dvoch svetových vojnách. Vyplývalo to aj z úvodu krátkej informácie, ktorou sa pridali Revúčania k tomuto pietnemu aktu na sociálnej sieti. Kahance pietnej spomienky horeli pri mnohých pomníkoch padlých vojakov a náhrobné kamene, ako symboly večnosti, nám boli odkazom, aby sme nezabúdali a pripomínali si nielen hrdinstvo týchto vojakov, ale aj cieľ kvôli ktorému zahynuli, keď bojovali za svet bez vojen, za pokoj či spoluprácu medzi národmi.
Kahance sa rozsvietili i na hrobe vojaka z prvej svetovej vojny, legionára Antonína Doležela, rodáka z moravskej obce Chrudichromy, ktorý zahynul neďaleko Revúcej 16. júna 1919 ako 21-ročný. Vďační Revúčania mu v tomto okresnom meste pripravili miesto na večný odpočinok, o ktorý sa s úctou starajú.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Dvanásty ročník Snow Film Festu prichádza do Rožňavy
Napísal(a) R. Šimko
Zimné outdoorové filmy nás už čoskoro zahrejú v Rožňave, a to v rámci dvanásteho ročníka Snow Film Festu! Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, sľubuje opäť nabitý program plný dobrodružstva a adrenalínu. Festival Snow Film Fest je známy pre svoj rozmanitý výber filmov, ktoré sú venované rôznym zimným športom a dobrodružstvám. Už 16. novembra 2023 si od 18.00 budete môcť v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave vychutnať osem fascinujúcich snímok od českých aj medzinárodných tvorcov. Tohtoročná filmová ponuka je opäť veľmi pestrá. Zaujíma vás skialpinizmus, freeride lyžovanie, snowboarding, kitesurfing, lode alebo lietadlá? Najväčší filmový festival zimných športov má vo svojej ponuke niečo pre každého. Tešiť sa môžete nielen na dobrodružné filmy plné adrenalínu a očarujúcej prírody, ale aj úprimné ľudské príbehy.
Prešovská univerzita si pripomína 75. narodeniny známeho výtvarníka Jána Bartka
Napísal(a) A. Polačková
Prešov 08. november 2023 – Univerzitná knižnica (UK) Prešovskej univerzity v Prešove (PU) si pripomína 75. narodeniny známeho prešovského výtvarníka Jána Bartka výstavou výtvarných diel pod názvom ZA SVETLOM KATEDRÁL. Vystavených je celkovo 49 diel realizovaných dvomi výtvarnými technikami, olejomaľbami a prekvapujúco po rokoch umelec prezentuje aj niekoľko pastelov.
Vernisáže, ktorá sa konala v Centrálnej študovni UK PU, sa zúčastnilo takmer stopäťdesiat priaznivcov a obdivovateľov Bartkovho výtvarného umenia najmä z radov bývalých aj súčasných pedagógov a študentov univerzity, ale tiež jeho priateľov a osobností nielen z Prešova. Program vernisáže, ktorý prepojil výtvarné dielo so slovom a hudbou, uvádzal riaditeľ knižnice Peter Haľko: „Ján Bartko patrí medzi najčastejšie vystavujúcich umelcov v našej univerzitnej knižnici, pričom naposledy tu vystavoval pred piatimi rokmi. Odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo, no čo sa nezmenilo, je to, že Bartko neustále tvorí a prináša nám do našich životov svoju magickú poetiku a slnečné Grécko,“ vyzdvihol vo svojom úvodnom slove riaditeľ.
Viac...
Výstupmi projektu Príroda je život spojili sily Banícke múzeum v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Napísal(a) JUDr. A. Terezková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave spoločne s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, koncom októbra 2023 predstavili finálne výstupy projektu Príroda je život. Projekt sa realizoval v rámci internej výzvy Košického samosprávneho kraja Tradície inšpirujú inovácie, ktorej hlavnou prioritou pre rok 2023 bola podpora aktivít znižujúcich dopady globálnych ekologických a environmentálnych výziev. Spoločný cieľ, ktorý si stanovili partneri projektu, je za pomoci jednoduchých názorných pomôcok poskytovať informácie a tým rozširovať vedomostné obzory, hlavne detí a mládeže, ale aj širokej verejnosti bez ohľadu na vek. „Človek s vyšším environmentálnym vedomím sa chová k životnému prostrediu a k prírode oveľa šetrnejšie, oveľa viac si uvedomuje súvislosť medzi svojim správaním a stavom životného prostredia. Preto je to niečo k čomu je ho potrebné viesť, ideálne už od útleho detstva,“ uviedla kurátorka Baníckeho múzea v Rožňave PhDr. Jaroslava Neubauerová, PhD. Celkové výdavky projektu tvoria sumu vo výške 47-tisíc eur.
Dve poštové známky propagujúce umenie Gemera vydala Slovenská pošta
Napísal(a) Ing. arch. V. Ondrejovič
Slovenská pošta vydala 26. októbra 2023 dve poštové známky s náboženskou tematikou, jedna zobrazuje nástenné gotické maľby a druhá oltár. Obe majú nominálnu hodnotu 2,60 €. Poštová známka „UMENIE: Gotická cesta – nástenné maľby v Kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši“ má rozmery 44,4 × 54,4 mm vrátane perforácie. Známka vyšla na upravenom tlačovom liste štvorbloku spoločne s emisiou „UMENIE: Gotická cesta – oltár v Kostole Zvestovania Panne Márii v Chyžnom“. Známky vytlačila kombináciou oceľotlače a ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je nástenná gotická maľba s motívom Trojice Božej z kostola Najsvätejšej Trojice v Rákoši. Súčasne s poštovou známkou vyšla obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 26. 10. 2023 a domicilom obce Rákoš. Motívom FDC je freska svätice a motívom FDC pečiatky je freska piety. FDC vytlačila technikou oceľorytiny spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Rudolf Cigánik a rytiny známky je Mgr. art. Jozef Česla. Autorom FDC a FDC pečiatky ako aj oceľorytiny známky a FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
Počasie zabránilo v nedeľu na hornom Gemeri odohrať futbalové zápasy 7. ligy
Napísal(a) MG od
Štrnáste kolo vo futbale dopadlo na hornom Gemeri veľmi zle. V 7. lige sa odohral v sobotu iba jeden zápas, ostatných päť, ktoré boli vyžrebované na nedeľu 5. novembra museli pre zlé počasie odvolať a stretnutia odohrajú v náhradnom termíne dňa 12.11. o 13.00 hod. Neustály dážď, ktorý trval v ostatné dni poznačil tak futbalové plochy, že neboli spôsobilé na to, aby sa na nich v nedeľu odohralo čo len pár minút futbalového stretnutia. V záujme toho, aby sa z tohto počasia ešte horšie s ihriskami nestalo, riadiaci futbalový orgán tentoraz spravil rozumne. O tejto nepriaznivej situácii s počasím sa už hovorilo v sobotu po zápase v Rožňavskom Bystrom, kde je ale dobre udržiavaná hracia plocha a hoci bolo i počasie priaznivejšie aj preto sa zápas mohol bez problémov odohrať. Preto vám dnes predkladám iba komentár z tohto jediného stretnutia, ktoré vyznelo jednoznačne v prospech domácich. Padlo v ňom 5 gólov, ale všetky iba zo strany domácich. Strelecky sa presadil z bratrov Rochlovcov najmä Jakub, ktorý do siete rezervy Rožňavy trafil dvakrát.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-