Utíchol už ruch okolo Vianoc a Nového roka, oslávili sme aj Troch kráľov, poniektorí v kostole, iní na prechádzke, alebo len tak doma na gauči. V prvom rade by som Vás chcela pozdraviť na prahu roka 2014 v mene svojom, v mene samosprávy obce a pracovníkov OcÚ. Zaželať Vám, Vašej rodine veľa zdravia, šťastia, Božieho požehnania, pracovné úspechy, skvelé pero na písanie, veľa tvorivých síl. Chcem Vám, tak ako každý rok, aj teraz zaslať zápisy z našej kroniky. Prvého januára, ako býva zvykom, som sa prihovorila občanom prostredníctvom miestneho rozhlasu a prostredníctvom krásnych bystränskych piesní, ktoré naspievala DFS Bystränky - CD pod názvom "Tichý vetrík po doline veje..." - vydalo GOS Rožňava, kde naša FSk má naspievané dve piesne: Konopa, konopa a Bystränskí regec a naši dvaja sólisti sa uviedli s piesňami: Dominika Ďurská - Ach bože maj... a Stanko Ďurský - Pjarko mi je pjarko... Po zavinšovaní - zaželaní všetkého dobrého do nového roka všetkým občanom obce, ako aj celej domovine, spomenula som akcie a práce, ktoré sa v roku 2013 urobili. Osobitne som sa poďakovala OZ, pracovníkom OcÚ, ŠJ a všetkým, ktorí pomáhali počas celého roka. Poďakovanie patrí PZ GERLACH, skupine Rožňavské Bystré a UaPPS Bystré za dobrú spoluprácu, za spríjemnenie nedeľných popoludní a športovú reprezentáciu obce TJ Baník Rožňavské Bystré, za reprezentáciu obce a za zachovanie kultúrnych tradícií, zachovanie bystränského folklóru DFS Bystränky, poďakovanie patrí mládeži, dôchodcom, sponzorom, firmám i evanjelickej cirkvi. Už tradične sa samostatne v príhovore uvádza najkrajšia chvíľa v živote človeka, a to narodenie detí: Viktor Ferko, Zoja Krempaská, Jakub Farkaš, manželstvo uzavreli: Luboš Krempaský a Monika Tóthová, Roman Kollárik a Jana Strmeňová. V roku 2013 nás navždy opustili: Zuzana Letanovská, Jaroslava Uhrínová, Valéria Kirschnerová, Žofia Macáková, Janka Konczová, Ján Gajdoš, Juraj Cmier a Jaroslav Urban.
K 31.12.2013 naďalej najstaršou žijúcou občiankou je pani Terézia Jančušeková, ktorá sa v roku 2013 dožila 101 rokov a z chlapov je to pán Ján Doboš, ktorý v roku 2013 oslávil 90 rokov. K 31.12.2013 počet obyvateľov je 615.
Zároveň Vám zasielam zábery z trojkráľového pasenia oviec, počasie sa asi zbláznilo, lebo 6. januára 2014 sa pasú ovce na Záhumní, kde sa tráva zelenie.
Želmíra Gonosová, starostka obce
Rožňavské Bystré
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-