Opäť bol zraz pred budovou OÚ a potom v slávnostnom sprievode krojované dievčatá, mládenci, ženy, hudba a ostatní sa odobrali pred Základnú školu, kde ich vítali mladé ženy s chlebom a soľou, ako to u nás býva už zvykom. Erb obce niesol mládenec Tomáš Gonos a dievčina Janka Konczová. Pred školou už čakalo mnoho občanov, ktorí sa tešili, čo bude nasledovať.
Úvodom sa prihovorili naši "konferenciéri" Mirka Macková a Stanko Ďurský, ktorí svoju úlohu zvládajú na jednotku už štvrtý rok. Prítomných pozdravili aj chlapci zo ZŠ - peknou básňou o rodnej dedine - Richard Ďurský a Filip Znak.
Potom sa ujala slova starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá privítala prítomných hostí - prednostu Obvodného úradu Jána Matu, riaditeľku DSS v Rožňave Margitu Petrovú, riaditeľku DMS v Rožňave Zlaticu Halkovú, starostku obce Honce Moniku Paličkovú, starostu obce Rakovnica Ľuboša Leštáka a neskôr aj poslanca NR SR Jána Babiča, ktorý prišiel neskoršie, a tak isto aj riaditeľa ÚPSVaR v Rožňave Mikuláša Gregora a konateľa spoločnosti BRANTNER GEMER a. s. Jána Sisika. A samozrejme všetkých prítomných spoluobčanov, rodákov, mládež, priateľov. Oslava tohtoročného Dňa obce bola zameraná na ľudovú tradíciu, folklór, pieseň. Bola to oslava piesne, pretože pieseň je duša, srdce a Bystrania stáročia radi spievali. „Vďaka Pánu Bohu za to, že sa stále nájde niekto, kto zozbiera zabudnuté, načrie do truhlíc, osloví pamätajúcich.“
Program, úvodné slovo a príhovor starostky obce bol zameraný na históriu DFS "Bystränky", ktoré tohto roku oslavujú 25 rokov od založenia skupiny. Od jej založenia sa vystriedalo mnoho členiek, ktorým sa poďakovala, niektoré už bohužiaľ nie sú medzi nami. Za ten čas 25 rokov naspievali mnoho pesničiek a vznikla myšlienka natočiť DVD. Slovo dalo slovo, ale myšlienka sama osebe nestačí, treba ju zrealizovať.
Hnacím motorom boli členky skupiny, ale samozrejme aj pani Božena Miháliková, ktorej úprimne ďakujem, pretože bola ochotná a rada pomohla túto myšlienku uskutočniť. Boli to hodiny odriekania, trpezlivosti, ale prostredníctvom DVD sa občania môžu kochať prírodou, krojmi, spoločným dvorom u Ďurskej, kostolom, kultúrnym domom. DFS nikdy nebude vyrábať peniaze, ale len tóny piesní. Za túto prácu sa im starostka obce osobne, ale aj v mene Obecného zastupiteľstva, úprimne poďakovala a zároveň FS ocenila Cenou starostky obce: "Chcem sa ešte raz poďakovať členkám, ktoré účinkujú na tomto DVD: Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Eliške Babičovej, Marte Molnárovej, Zuzane Urbanovej, Mirke Frakovej, Márii Dovcovej, Helene Kerekešovej, Marike Lengovej - na dvore, kde sa natáčalo, kováčovi Františkovi Geldovi, „koscovi“ Ondrejovi Uhrinovi a samozrejme našim dievčatám Dominike Ďurskej a Mirke Mackovej a mládencovi Stankovi Ďurskému. Všetci členovia sú ľudia, bez ktorých si neviem dianie v obci predstaviť, sú to ľudia, ktorí nedovolia, aby zahynula krása a tradícia, ktorú vytvárali a uchovávali celé storočia naši predkovia. V tradícii sú duše, srdcia, radosti i žalosti našich mám a otcov, je to náš poklad, naše vzácne dedičstvo.
Na tomto programe sa podieľali aj Božena Čapová, mládenci a dievčatá, a to: Tomáš Uhrin, Denis Koncz, Miška Forgáčová, Veronika Znaková, Nikolka Galatová. Všetkým patrí poďakovanie. A čo im do budúcnosti zaželať?
V hrdlách slávikov, aby spievali, veľa zdravia, aby sme sa takto stretávali, veľa dobrých nápadov, úspechov, radosti, pokoj, pokoru a smelo do ďalšej 25-ky."Po príhovore vedúca FS pani Zuzana Tomková požiadala starostku obce Želmíru Gonosovú a zástupcu starostky Mareka Ďurského, aby sa stali krstnými rodičmi tohto DVD, ktorí toto s radosťou prijali a farebnými stužkami DVD pokrstili.
Na záver kultúrneho programu, ktorý pripravila FS pod názvom "Zvyky a obyčaje pred svadbou v Bystrom" sa spoločne zaspievala pieseň: „Vyleteli jarabice...“ a Mirka, Stanko a Dominika, ktorá ešte zarecitovala báseň o našom malom Slovensku, program ukončili.
Počas programu ženy v krojoch Ľubica Ďurská, Marcela Gajdošová, Lenka Čapová, Silvia Lengová i Tatianu Tomkovú so svojim synom Paťkom ponúkali prítomných domácim svadobným koláčom - pletencom a kysnutým jablkovým koláčom. Po ukončení programu sme ochutnali výborný trojguláš, ktorý tradične pripravilo PZ GERLACH, skupina Rožňavské Bystré, ktorým patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom, účinkujúcim, kuchárkam, zvukárovi, obsluhujúcim, samozrejme poslancom OZ, ktorí sa podieľali na prípravách, a všetkým, ktorí prišli a tancovali do bieleho rána, lebo pri takej hudbe ako je IMPULZ z Vyšnej Slanej sa sedieť
jednoducho nedá.
Tešíme sa na budúci rok a pomaly začíname ku Dňu obce 2013 vymýšľať nový program.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
{gallery}obsah/bystre/denobce/2012{/gallery}
{jcomments on}

































V sobotu 1. septembra 2012, tak ako sme už avizovali, v našej obci Rožňavské Bystré bol sviatočný deň, nielen preto, že v skutočnosti bol sviatok - Deň ústavy, ale aj my Bystrania sme mali deň sviatočný. Tento deň bol oslavou ľudovej piesne. Ale pekne po poriadku.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-