Dňa 21.7.2013 sa uskutočnil v Rožňavskom Bystrom tradičný futbalový turnaj ako Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka. Organizátormi turnaja bola obec a miestna TJ. Pred začiatkom turnaja domáci futbalisti so starostkou obce položili vence na hroby bývalých výborných bystranských futbalistov. Do vedenia šli najprv hráči Bystrého, keď Krágov center z pravej strany Urban ml. presne umiestnil do brány. Do polčasu však Štitníčania vyrovnali.
V druhom polčase Bystrania ešte zvýšili obrátky a rozhodli ďalšími dvomi gólmi Urbana ml., a Očkajíka. Obrovská radosť domácich hráčov z víťazstva bola oprávnená. V horúcom letnom počasí podala dobré výkony aj rozhodcovská trojica J. Gyenes, Poťmák a Gyenes ml.
Poďakovanie okrem hráčom za dobrý výkon patrí aj domácim usporiadateľom, ktorí sa od rána podieľali na príprave turnaja, ale aj sponzorom, ktorí venovali do tomboly 22 zaujímavých cien: - Záhradkárstvo – Ing. Ondrej Molnár; Urbárska a pasienková spoločnosť RB; Čerpacia stanica Štítnik; Potraviny Sofia RB; Potraviny V. Molnárová RB; Free Zona, prevádzkovateľ internetu v RB; Pálenica Štítnik; Ondrej Leng; Ondrej Urban; Ján Kaššai; Mäsiarstvo - Štefan Kún; Ing. Ján Dávid; Pizza Caffe; Pizzeria Štítnik; Rastislav Ilašenko; Már. Jozef Sarvaš; Ing. Ján Babič; Luboš Lešták.
Na turnaj v peknom počasí prišlo asi 200 divákov.
Prehľad zápasov, zostavy a góly:
Štítnik - Slavošovce 3:0 (2:0), góly J. Rochl, Gunár, B. Milko, Rožňavské Bystré - Rakovnica 7:0 (4:0), góly: Urban 4, Lipták, Lompart, Ďuríček, o 3. miesto: Slavošovce - Rakovnica 3:0 (1:0), G: E. Tomi, Ján Karalo, R. Kúdela.
FINÁLE: Rožňavské Bystré - Štítnik 4:1 (1:1), G: Urban 3, Očkaik - A. Krága Poradie: 1. Rožňavské Bystré, 2. Štítnik, 3. Slavošovce, 4. Rakovnica.
Zostavy: Rožňavské Bystré: Cs. Koncz - Š. Dorkin, Jar. Gallo, T. Kuchta, Filip Čapó, I. Galata, M. Lompart, J. Lipták - Giba, J. Urban, I. Demjan, M. Očkaik, R. Krága, V. Valent, M. Ďuríček, D. Koncz, O. Ujházi.
Štítnik: Čipka - B, Milko, Milan Gallo, P. Prokšej, A. Krága, J. Rochl, Jak. Rochl, J. Zsiga, T. Viola, P. Lukáč, M. Sivók, L. Dudász.
Slavošovce: J. Karalo - M. Roháľ, Oravec, E. Tomi, L. Karalo, M. Kúdela, J. Tomi, Lalik, Dzureň, Ján Karalo, R. Kúdela, M. Balco.
V prestávke si zahrali St. páni Rožň. Bystré - Mládež (dorast, žiaci) Rožň. Bystré 3:2 (1:1), góly vsietili: Dávid, M. Leng 2 - Filip Znak, Rišo Ďurský. Za starých pánov nastúpili hráči ako: Milan Tomko, Dušan Uhrín, Peter Ďurský, Miloš Leng, Marek Ďurský, Ján Dávid, Marek Mogyoróši, Ivan Galata, Ondrej Ujházi, Slavo Kónya.
Podľa informácie z webovej stránky infofutbalroznava zaujímavé bolo zloženie kádra Rakovnice, ktorá pred rokom z II. triedy oblastnej súťaže súťaže vystúpila. Posilnila sa v prvom zápase proti Rožň. Bystrému a v kádri sa objavil Polomčan Chochol, P. Gere, ako i Róth a Maťo Pollák z mužstva Rožňavy. Popri nich sa objavili aj bývalí hráči Rakovnice, ako Murza, Domik či Fabián a Šály.
Miloš LENG
Foto: Miloš Leng a Ján Molnár
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-