V Obecnej knižnici v Rožňavskom Bystrom majú asi 2 500 titulov kníh
Napísal(a) Marta Lajčáková
Neďaleko základnej školy, v budovej bývalého baníckeho domu, máme v Rožňavskom Bystrom aj obecnú knižnicu, ktorá má u nás tradíciu už niekoľko desiatok rokov. Pred 15 rokmi bola presťahovaná z iného miesta v obci, do starého baníckeho domu v podkroví, kde predtým sídlil zubný lekár. Pracujem tu už niekoľko rokov ako knihovníčka. Knihovnícku prácu najpr vprevzala po dlhoročnej, zanietenej knihovníčke, pani učiteľke Slávke Dorkinovej moja dcéra a teraz tu pracujem ja sama. Je to pre mňa vlastne aj záľuba, lebo knihy ma bavili už od detstva a tu som sa ocitla ako v kráľovstve, kam chodím veľmi rada každý piatok popoludní a objavím stále niečo nové, čo som ešte nemala možnosť prečítať.
Každý rok v marci, kedy sa pripomína Mesiac knihy, chodia žiaci z tunajšej základnej školy a materskej školy na prehliadku knižnice. Niektorí sú už pravidelnými čitateľmi so "svojím" vlastným čitateľským preukazom a je to milé, keďže práve na podnet pani učiteľky a podľa vzoru ostatných čitateľov sa deti samé prihlásia, lebo ich tá či oná kniha pri návšteve zaujala. Rozprávame sa aj tom, že v našej obci pôsobil pred 155 rokmi aj evanjelický farár a rozprávkár Pavol Emanuel Dobšinský, ktorého knihy máme zvlášť vyčlenené, aby si ich mohli čítať. Deti chceli vidieť, ako vyzeral na obrázku P. E. Dobšinský, tak som im ho zväčšila z encyklopédie a nabudúce bude zavesený v rámčeku nad knižkami.
Návštevníci knižnice si majú z čoho vyberať, máme asi 2500 titulov kníh starších, ale aj novších, na nákup ktorých sa pravidelne z rozpočtu obce vyčleňuje celkom slušná suma. Žiaľ, z celkového počtu obyvateľov obce je málo aktívnych čitateľov. Máme tu síce niektorých "skalných", ako je pán Ondrej Dovec. Ďalší sú: Ing. Ján Ilašenko so svojou vnučkou Natálkou, súrodenci Veronika a Filip Znakovci, Miladka Šimková, Janka a Janko Gonovci, Radka Kučerová, Stanka Lajčáková, Tonka Uhrinová so synmi Tomášom a Ľubkom, Miloško Uhrin, Janko Ertl.
Deti, ktoré čítajú, sa podľa vyjadrenia pani učiteľky vďaka knižkám zlepšili v čítaní a rozšírili si slovnú zásobu. Nie každý rodič si uvedomuje, že dnes dieťa pri počítači nezíska bohatsvo poznania, nezíska obrazotvornosť, fantáziu. A mnohé menšie deti sa vyjadrili, že doma im nikto nečíta rozprávky. Pani učiteľky pre niektoré deti akoby nahrádzali rodičmi večerné čítanie pre deti.
O čítanie hlavne v zimnom období majú záujem práve viac dospelí, ako napríklad niektoré naše ženy - Mária Rudnayová, Helena Šoltésová, Mária Ďurská. Budem sa tešiť na každého nového čitateľa a radi zakúpime ďalšie nové knihy, o ktoré bude záujem. Veď knihy sú dnes pomerne drahá, ale prospešná investícia pre formovanie osobnosti, hľadanie vzorov a pre duševný rozvoj mladého človeka. Knižnica by si zasluhovala krajšie a kultúrnejšie prostredie, kde by sa príjemne cítili všetci návštevníci.
Pripájam aj zábery, ktoré som urobila tohto roku pri akcii Marec - mesiac knihy, kedy boli skoro všetky žiaci zo Základnej školy Rožňavské Bystré v knižnici. Prajem si, aby si našli cestu a hlavne čas pre čítanie. Všetkým čitateľom prajem krásne zážitky s knihami nielen v marci, ale po celý rok.
Text a foto: Marta LAJČÁKOVÁ
{gallery}obsah/bystre/kniznica{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-