Július Botto, zakladateľ Československého štátneho reálneho gymnázia a profesor I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej

Július Botto, slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ sa narodil 24. júla 1848 v slovenskej dedine Rozložná. Jeho otec Ladislav Botto bol evanjelický farár a Július podľa rodinnej tradície mal byť tiež teológom. Keď skončil elementárne školy v Jelšave, tak pokračoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval na kolégiu v Prešove, kde pri teologických a neskôr právnických štúdiách zažil nezabudnuteľné chvíle v skupine slovenských junákov združených do krúžku okolo Pavla Országha Hviezdoslava.
V školskom roku 1869/70 bol povolaný za suplujúceho profesora do Veľkej Revúcej, a to rozhodlo o celom ďalšom jeho živote. Ešte sa síce vrátil k právnickým štúdiám do Prešova, ale v školskom roku 1871/72 bol opäť v Revúcej, aby bol svedkom radostných chvíľ otvorenia gymnaziálnej budovy. Len dva roky bolo slovenské gymnázium v novej vlastnej budove. Generálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý bol zvolaný na 2. septembra 1874, mal už len formálnu úlohu a vyhlásil gymnázium za zrušené.

Čerešnícky spolok v Jelšave je najstarším ovocinárskym spolkom na Slovensku

Čerešnícky spolok v Jelšave patrí medzi najstarší ovocinársky spolok na Slovensku. Spoločnú ovocnú záhradu založili 1. septembra 1796 dvaja nadšenci a milovníci ovocinárstva v Jelšave, Samuel Glósz st. a evanjelický farár Pavel Wallaszky. Rada mesta Jelšavy im svojím rozhodnutím z 26. septembra 1796 dala do trvalého užívania dva pozemky. Jeden dostal meno „Dolný čerešník" a druhý „Horný čerešník". Tak boli založené základy Čerešníckeho spolku v Jelšave.
Členský podiel činil 5 zlatých a 30 krajciarov. Ustanovilo sa, že (citujem): „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“ V roku 1801 sa k spolku pripojil zakladajúci sa vinohradnícky spolok so záhradami, označovanými ako „Darmo Hrba“ a neskôr v roku 1804 záhrada pod menom „Na Jarkoch“. Spojený čerešnícky spolok tak bol vytvorený zo štyroch častí.

sobota, 06 február 2021 20:25

Z histórie Mestskej polície v Rožňave

Napísal(a)
Ilustračný obrázok polície na výstbe železničnej trate Slavošovce - Tisovec

Činnosť mestskej polície v meste Rožňava siaha až do dávnej minulosti. Už v roku 1723 sa stretávame prvýkrát s funkciou mestského kapitána, ktorého volili z troch kandidátov. Neskôr, v roku 1886, mestského policajného kapitána menoval hlavný župan. Policajný kapitán mal vlastný úrad a dozeral na čistotu ulíc a trhu, na denné a nočné stráže, vydával cestovné pasy, dobytčie pasy, zaistil trestancov, či pátral po ukradnutých veciach. Do roku 1900 verejný poriadok v meste udržiavala mestská polícia, ktorá pozostávala z dvoch policajtov a kapitána. O rok neskôr verejný poriadok udržiavalo maďarské žandárstvo za pomoci dvoch mestských policajtov.
Mestská rada Rožňavy v roku 1907 uzavrela s uhorskou vládou zmluvu o službách verejnej istoty. Tieto služby tvorilo desať mužov vtedajšieho četníctva. Mesto malo v tom období troch policajtov – četníkov, ktorí väčšinou zastávali práce vnútornej organizácie mesta, teda kancelárske a doručovacie služby. Za tieto služby četníctva mesto zo vzniknutých nákladov platilo 30% do pokladnice monarchie. Tento zmluvný pomer a poskytovanie služby verejnej istoty trval do obsadenia mesta československým vojskom.

Odišiel navždy od nás rodák z Rožňavského Bystrého pán Ladislav Tomko

Portál roznavskebystre.sk uverejnil 4. februára 2021 stručnú správu: "Vážení občania, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 3.2.2021 vo veku 92 rokov zomrel náš rodák pán Ladislav Tomko. Posledná rozlúčka bude v kruhu rodiny.

Česť jeho svetlej pamiatke!"

Za touto správou sa skrýva ale veľmi veľa. Z radov Bystranov, ktorí robili aj pre svoju rodnú obec veľa pozitívneho, bol aj pán Ladislav Tomko. Svedčí o tom jeho cesta, ktorou prešiel z tejto malej, bývalej baníckej obce, do sveta. A to veľakrát veru aj peši, najmä ako študent z domu U zahradoch za vzdelaním krížom cez rozsiahle kopce a prašné cesty. Najprv do podtatranského Svitu, aby získal vzdelanie v bývalej Baťovej škole práce, potom aj za prácou a vyšším vzdelaním. Vždy sa však rád vracal k svojej rodine i spoluobčanom a kamarátom do Rožňavského Bystrého, kdekoľvek bol. Bol pre svojich rodákov príkladom snaživého pracovitého človeka, túžiaceho za lepším životom i vzdelaním. Dožil sa veľmi pekného veku, a to i napriek tomu, že život mu kládol do cesty ťažké prekážky, keď prežil to najťažšie, čo človeka v rodine môže stretnúť.

Ilustračný obrázok z Dobšinej.

Prejdime po uvedenom na vývoj ručného umeleckého priemyslu v užšom slova zmysle, kde možno vymedziť nasledujúce obdobia:

1. Obdobie domáceho priemyslu alebo ľudového priemyslu

Obyvatelia si zo začiatku potrebné práce vykonávali sami, a to počnúc stavaním obydlia, až po nástroje a náradie potrebné k remeslu, odievaniu, prípravu potravín, k pohodliu a ochrane. Každý jednotlivec si ich vyrábal sám, pričom si zručnosť a šikovnosť osvojovali synovia po otcovi a dcéry po matke. Ešte aj v súčasnosti sa, medzi baníkmi, najmä pri práci s banským drevom, vyrábajú nástroje po domácky. Príslušníčky ženskej časti rodín, predovšetkým v minulom storočí, dosiahli v pestovaní ľanu a výrobe plátna také pokročilé výsledky, že ich hotové plátno predstavovalo až vývozný artikel. Dnes ale táto činnosť skoro úplne zanikla.

Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov

Na Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči,  či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.

Začiatky výstavby železničnej trate Turňa nad Bodvou – Rožňava

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Uvedenej schôdze sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od  vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava.

Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach

Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať  na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).

Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv.  „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.

Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.

Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937  prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o  hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.

Zo starších dejín školstva v Dobšinej

ÚVODOM - Školy v historickom Gemeri sa stali na svoju dobu jedným z dôležitých činiteľov v rozvoji kultúry, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na vzdelávacie inštitúcie v meste Dobšiná. V písomných prameňoch sa zmienky o nich začínajú objavovať už od začiatku 13. storočia. Prvá písomná správa z domácich regionálnych prameňov, potvrdzujúca existenciu vyššej strednej škole v meste, pochádza z roku 1595. Vplyv rozvoja novej, dokonalejšej techniky, predovšetkým v dobývaní železnej rudy, sa prejavil aj v školstve. Škola, ktorá doteraz v podstate slúžila potrebám cirkvi a kostola, bola nútená rozširovať obsah aj rozsah, a to v zhode so spoločenským vývojom, čomu sa museli prispôsobiť aj učitelia.
Z pomerne početnej skupiny učiteľov dobšinských škôl vynikal predovšetkým Samuel Klein, ktorý sa okrem pedagogickej práce zaoberal aj štúdiom nárečia pôvodného obyvateľstva tzv. buleenerčinou. V tomto smere sa zaslúžil o jeho zachovanie, a to najmä knižným spracovaním piesní, básní a poviedok v pôvodnom nárečí.

Strana 19 z 122