Július Botto, zakladateľ Československého štátneho reálneho gymnázia a profesor I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Archív RožňavaJúlius Botto, slovenský pedagóg, advokát, historik, cirkevný historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ sa narodil 24. júla 1848 v slovenskej dedine Rozložná. Jeho otec Ladislav Botto bol evanjelický farár a Július podľa rodinnej tradície mal byť tiež teológom. Keď skončil elementárne školy v Jelšave, tak pokračoval na gymnáziách v Rimavskej Sobote, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Teológiu študoval na kolégiu v Prešove, kde pri teologických a neskôr právnických štúdiách zažil nezabudnuteľné chvíle v skupine slovenských junákov združených do krúžku okolo Pavla Országha Hviezdoslava.
V školskom roku 1869/70 bol povolaný za suplujúceho profesora do Veľkej Revúcej, a to rozhodlo o celom ďalšom jeho živote. Ešte sa síce vrátil k právnickým štúdiám do Prešova, ale v školskom roku 1871/72 bol opäť v Revúcej, aby bol svedkom radostných chvíľ otvorenia gymnaziálnej budovy. Len dva roky bolo slovenské gymnázium v novej vlastnej budove. Generálny konvent evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku, ktorý bol zvolaný na 2. septembra 1874, mal už len formálnu úlohu a vyhlásil gymnázium za zrušené.
Čerešnícky spolok v Jelšave je najstarším ovocinárskym spolkom na Slovensku
Napísal(a) Archív RožňavaČerešnícky spolok v Jelšave patrí medzi najstarší ovocinársky spolok na Slovensku. Spoločnú ovocnú záhradu založili 1. septembra 1796 dvaja nadšenci a milovníci ovocinárstva v Jelšave, Samuel Glósz st. a evanjelický farár Pavel Wallaszky. Rada mesta Jelšavy im svojím rozhodnutím z 26. septembra 1796 dala do trvalého užívania dva pozemky. Jeden dostal meno „Dolný čerešník" a druhý „Horný čerešník". Tak boli založené základy Čerešníckeho spolku v Jelšave.
Členský podiel činil 5 zlatých a 30 krajciarov. Ustanovilo sa, že (citujem): „Každý člen spolku vysadí ovocné stromy do radov, záhradu bude udržiavať a viackrát v roku prekopávať.“ V roku 1801 sa k spolku pripojil zakladajúci sa vinohradnícky spolok so záhradami, označovanými ako „Darmo Hrba“ a neskôr v roku 1804 záhrada pod menom „Na Jarkoch“. Spojený čerešnícky spolok tak bol vytvorený zo štyroch častí.
Činnosť mestskej polície v meste Rožňava siaha až do dávnej minulosti. Už v roku 1723 sa stretávame prvýkrát s funkciou mestského kapitána, ktorého volili z troch kandidátov. Neskôr, v roku 1886, mestského policajného kapitána menoval hlavný župan. Policajný kapitán mal vlastný úrad a dozeral na čistotu ulíc a trhu, na denné a nočné stráže, vydával cestovné pasy, dobytčie pasy, zaistil trestancov, či pátral po ukradnutých veciach. Do roku 1900 verejný poriadok v meste udržiavala mestská polícia, ktorá pozostávala z dvoch policajtov a kapitána. O rok neskôr verejný poriadok udržiavalo maďarské žandárstvo za pomoci dvoch mestských policajtov.
Mestská rada Rožňavy v roku 1907 uzavrela s uhorskou vládou zmluvu o službách verejnej istoty. Tieto služby tvorilo desať mužov vtedajšieho četníctva. Mesto malo v tom období troch policajtov – četníkov, ktorí väčšinou zastávali práce vnútornej organizácie mesta, teda kancelárske a doručovacie služby. Za tieto služby četníctva mesto zo vzniknutých nákladov platilo 30% do pokladnice monarchie. Tento zmluvný pomer a poskytovanie služby verejnej istoty trval do obsadenia mesta československým vojskom.
Odišiel navždy od nás rodák z Rožňavského Bystrého pán Ladislav Tomko
Napísal(a) MG odPortál roznavskebystre.sk uverejnil 4. februára 2021 stručnú správu: "Vážení občania, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 3.2.2021 vo veku 92 rokov zomrel náš rodák pán Ladislav Tomko. Posledná rozlúčka bude v kruhu rodiny.
Česť jeho svetlej pamiatke!"
Za touto správou sa skrýva ale veľmi veľa. Z radov Bystranov, ktorí robili aj pre svoju rodnú obec veľa pozitívneho, bol aj pán Ladislav Tomko. Svedčí o tom jeho cesta, ktorou prešiel z tejto malej, bývalej baníckej obce, do sveta. A to veľakrát veru aj peši, najmä ako študent z domu U zahradoch za vzdelaním krížom cez rozsiahle kopce a prašné cesty. Najprv do podtatranského Svitu, aby získal vzdelanie v bývalej Baťovej škole práce, potom aj za prácou a vyšším vzdelaním. Vždy sa však rád vracal k svojej rodine i spoluobčanom a kamarátom do Rožňavského Bystrého, kdekoľvek bol. Bol pre svojich rodákov príkladom snaživého pracovitého človeka, túžiaceho za lepším životom i vzdelaním. Dožil sa veľmi pekného veku, a to i napriek tomu, že život mu kládol do cesty ťažké prekážky, keď prežil to najťažšie, čo človeka v rodine môže stretnúť.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (3)
Napísal(a) M. a O. RozložníkovciPrejdime po uvedenom na vývoj ručného umeleckého priemyslu v užšom slova zmysle, kde možno vymedziť nasledujúce obdobia:
1. Obdobie domáceho priemyslu alebo ľudového priemyslu
Obyvatelia si zo začiatku potrebné práce vykonávali sami, a to počnúc stavaním obydlia, až po nástroje a náradie potrebné k remeslu, odievaniu, prípravu potravín, k pohodliu a ochrane. Každý jednotlivec si ich vyrábal sám, pričom si zručnosť a šikovnosť osvojovali synovia po otcovi a dcéry po matke. Ešte aj v súčasnosti sa, medzi baníkmi, najmä pri práci s banským drevom, vyrábajú nástroje po domácky. Príslušníčky ženskej časti rodín, predovšetkým v minulom storočí, dosiahli v pestovaní ľanu a výrobe plátna také pokročilé výsledky, že ich hotové plátno predstavovalo až vývozný artikel. Dnes ale táto činnosť skoro úplne zanikla.
Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov
Napísal(a) Gabriela JakubecováNa Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči, či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.
Začiatky výstavby železničnej trate Turňa nad Bodvou – Rožňava
Napísal(a) Archív RožňavaObchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Uvedenej schôdze sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej (2)
Napísal(a) M. Rozložník, O. RozložníkĽudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach
Napísal(a) Archív RožňavaZriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).
Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv. „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.
Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.
Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937 prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.
Zo starších dejín školstva v Dobšinej
Napísal(a) M. Rozložník + O. RozložníkÚVODOM - Školy v historickom Gemeri sa stali na svoju dobu jedným z dôležitých činiteľov v rozvoji kultúry, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na vzdelávacie inštitúcie v meste Dobšiná. V písomných prameňoch sa zmienky o nich začínajú objavovať už od začiatku 13. storočia. Prvá písomná správa z domácich regionálnych prameňov, potvrdzujúca existenciu vyššej strednej škole v meste, pochádza z roku 1595. Vplyv rozvoja novej, dokonalejšej techniky, predovšetkým v dobývaní železnej rudy, sa prejavil aj v školstve. Škola, ktorá doteraz v podstate slúžila potrebám cirkvi a kostola, bola nútená rozširovať obsah aj rozsah, a to v zhode so spoločenským vývojom, čomu sa museli prispôsobiť aj učitelia.
Z pomerne početnej skupiny učiteľov dobšinských škôl vynikal predovšetkým Samuel Klein, ktorý sa okrem pedagogickej práce zaoberal aj štúdiom nárečia pôvodného obyvateľstva tzv. buleenerčinou. V tomto smere sa zaslúžil o jeho zachovanie, a to najmä knižným spracovaním piesní, básní a poviedok v pôvodnom nárečí.
Viac...
Ján Polomský – posledný hrebenár v Jelšave zomrel pred 40 rokmi
Napísal(a) Archiv RožňavaJelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:
Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí, vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov. Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“ vykonal rozbor v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.
Pohrebné podporné združenie (PPS) v Betliari v archívnych dokumentoch
Napísal(a) Štátny archívV slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1938 okrem iného písalo:
8. mája toho roku oslávilo Pohrebné podporné sdruženie na Slovensku so sídlom v Betliari 10. výročie svojho založenia. V rámci tejto oslavy usporiadali sdružené spolky v Betliari 7. mája spomienkový večierok na tragickú smrť slovenského bohatiera Dra. Milana Rastislava Štefánika. Slávnostný prejav mal p. Eduard Filo, riaditeľ rožňavského gymnázia. Nasledovalo divadelné predstavenie Spolku divadelných ochotníkov v Betliari hra: Judáš, dráma zo svetovej vojny v 4 dejstvách s dohrou.
V nedeľu 8. mája hneď zavčas rána schádzali sa delegáti jednotlivých odbočiek, hostia z bližších i ďalších dedín a mestečiek a členstvo PPS v Betliari. Sama obec mala vzhľad dobrý, lebo obyvateľstvo na čele so starostom obce bolo si vedomé dôležitosti i významu tejto oslavy. O 8. hodine odchádzali všetci zúčastnení do kostolov, kde boli prítomní na slávnostných Službách Božích. O pol desiatej hodine začala na školskom dvore vlastná slávnosť, ktorú otvoril Spevokol zaspievaním piesne: Bože pod tvým slávnym nebem stojím. Po nej čestný predseda spolku br. Ján Macko otvára slávnosť predslovom. Jeho príhovor dokončený bol básničkou A. Rusňáka: Negáň od Svetozára Hurbana Vajanského.
Vitaj Žofka v novom roku 2021 na Gemeri a cíť sa dobre medzi nami!
Napísal(a) mg-odPrvého januára 2021 prišlo na svet prvé dieťa aj v Gemeri. Dozvedeli sme sa to od komunikačného manažéra siete nemocníc Svet zdravia Tomáša Kráľa. Z jeho stručnej informácie sme sa dozvedeli, že prvým novorodencom, ktorého privítali v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia je dievčatko, ktorému dali meno Žofia. Narodila sa 1. januára 2021 o 3:25 h.
Dievčatko sa narodilo mamičke Nikolete z Rimavskej Soboty s váhou 3 160 gramov a dĺžkou 50 cm.
Ako aj na pripojenej fotografii vidieť, obom prišlo popriať veľa zdravia vedenie nemocnice, ku ktorému sa pripojila aj vedúca sestra pediatrického oddelenia. Pri tejto príležitosti bol darovaný novej Gemerčanke plyšový medvedík.
Druhou nemocnicou spomínanej siete na Gemeri je rožňavská nemocnica. Zatiaľ o prvom jej tohtoročnom novorodencovi nevieme nič. Ale hneď ako sa o prvom tohtoročnom prírastku v tejto nemocnici niečo dozvieme, budeme vás o tom včas informovať.