Celoplošné skríningové testovanie „ZACHRÁŇME SPOLOČNE ŽIVOTY“ v okres Revúca aj za pomoci dobrovoľných hasičov

Na Slovensku od 18. do 26. januára 2021 pod názvom „Zachráňme spoločne životy” prebiehalo celoplošné (skríningové) testovanie na ochorenie COVID 19. Mestá a obce v okrese Revúca zriadili Mobilné odberné miesta (MOM), v ktorých testovali svojich obyvateľov.
Aj pri tomto testovaní boli vo svojich obciach nápomocní aj dobrovoľní hasiči,  či už dezinfekciou priestorov pred a po testovaní, alebo boli aktívni priamo v odberných tímoch. Počas spomínaného testovania bolo nápomocných v rámci okresu Revúca 20 dobrovoľných hasičských zborov a spolu 57 členov. Nakoľko okres mal v prvom kole vyššiu pozitivitu testovaných, testovanie sa opakovalo od 30. 01. do 02. 02. 2021. Niektoré obce a mestá znova otvorili MOM, a samozrejme boli nápomocní aj dobrovoľní hasiči.
Mesto Jelšava zriadilo v dňoch 22. – 26. 01. 2021 MOM v Mestskom dome kultúry, kde pracovali 2 odberné tímy. V odberných tímoch sa vystriedalo 5 dobrovoľných hasičov počas celých dní. Boli nápomocní pri kontrole registrovaných na odber, pri evidencii, pri vstupnej dezinfekcii a pri dezinfekcii počas odberu a na konci dňa.

Začiatky výstavby železničnej trate Turňa nad Bodvou – Rožňava

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Uvedenej schôdze sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od  vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava.

Ľudová hospodárska škola pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach

Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 – 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné. Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov. Obec mala povinnosť prispievať  na vecné náklady školy (kurivom, svetlom a čistením školských miestností).

Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv.  „odrastlej mládeže“ obce zriadením Hospodárskej školy ľudovej.

Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. ročník ľudovej školy hospodárskej.

Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937  prijal návrh na zriadenie takej školy. Záujem o  hospodársku školu prejavili učitelia Ladislav Moťovský a Alexander Koska.

Zo starších dejín školstva v Dobšinej

ÚVODOM - Školy v historickom Gemeri sa stali na svoju dobu jedným z dôležitých činiteľov v rozvoji kultúry, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na vzdelávacie inštitúcie v meste Dobšiná. V písomných prameňoch sa zmienky o nich začínajú objavovať už od začiatku 13. storočia. Prvá písomná správa z domácich regionálnych prameňov, potvrdzujúca existenciu vyššej strednej škole v meste, pochádza z roku 1595. Vplyv rozvoja novej, dokonalejšej techniky, predovšetkým v dobývaní železnej rudy, sa prejavil aj v školstve. Škola, ktorá doteraz v podstate slúžila potrebám cirkvi a kostola, bola nútená rozširovať obsah aj rozsah, a to v zhode so spoločenským vývojom, čomu sa museli prispôsobiť aj učitelia.
Z pomerne početnej skupiny učiteľov dobšinských škôl vynikal predovšetkým Samuel Klein, ktorý sa okrem pedagogickej práce zaoberal aj štúdiom nárečia pôvodného obyvateľstva tzv. buleenerčinou. V tomto smere sa zaslúžil o jeho zachovanie, a to najmä knižným spracovaním piesní, básní a poviedok v pôvodnom nárečí.

Ján Polomský – posledný hrebenár v Jelšave zomrel pred 40 rokmi

Jelšava (Illswa, Jelssawa, maď. Jolsva, nem. Ilsau, Jelschau) leží na rozhraní Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu v doline Muráňa. Staré banícke a remeselnícke mestečko, ktoré vyniká svojou historickou minulosťou, založená nemeckými baníkmi v roku 1061.
Staré porekadlo hovorí, že remeslo má zlaté dno. Už v 17. – 19. storočí bola Jelšava rozvinutým remeselníckym mestom. V 19. storočí sa obyvatelia venovali najmä garbiarstvu, súkenníctvu, obuvníctvu, gubárstvu, výrobe zvonkov, ovocinárstvu, kachliarstvu, ševcovskému remeslu a hrebenárstvu.
Nepostrádateľným predmetom u človeka je hrebeň. Výrobňu hrebeňov nebolo potrebné však hľadať ďaleko. V Jelšave takáto remeselnícka dieľňa fungovala. Jednoduchý dom, bez firemnej tabule, na Štefánikovej ulici číslo 278.
V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1947 uvádza:

Rožňavské kúpele z údajov štátneho archívu

Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí, vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov. Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“  vykonal rozbor  v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.

Pohrebné podporné združenie (PPS) v Betliari v archívnych dokumentoch

V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1938 okrem iného písalo:

8. mája toho roku oslávilo Pohrebné podporné sdruženie na Slovensku so sídlom v Betliari 10. výročie svojho založenia. V rámci tejto oslavy usporiadali sdružené spolky v Betliari 7. mája spomienkový večierok na tragickú smrť slovenského bohatiera Dra. Milana Rastislava Štefánika. Slávnostný prejav mal p. Eduard Filo, riaditeľ rožňavského gymnázia. Nasledovalo divadelné predstavenie Spolku divadelných ochotníkov v Betliari hra: Judáš, dráma zo svetovej vojny v 4 dejstvách s dohrou. 

V nedeľu 8. mája hneď zavčas rána schádzali sa delegáti jednotlivých odbočiek, hostia z bližších i ďalších dedín a mestečiek a členstvo PPS v Betliari. Sama obec mala vzhľad dobrý, lebo obyvateľstvo na čele so starostom obce bolo si vedomé dôležitosti i významu tejto oslavy. O 8. hodine odchádzali všetci zúčastnení do kostolov, kde boli prítomní na slávnostných Službách Božích. O pol desiatej hodine začala na školskom dvore vlastná slávnosť, ktorú otvoril Spevokol zaspievaním piesne: Bože pod tvým slávnym  nebem stojím.  Po nej čestný predseda spolku br. Ján Macko otvára slávnosť predslovom. Jeho príhovor  dokončený bol básničkou A. Rusňáka: Negáň od Svetozára Hurbana Vajanského.

Vitaj Žofka v novom roku 2021 na Gemeri a cíť sa dobre medzi nami!

Prvého januára 2021 prišlo na svet prvé dieťa aj v Gemeri. Dozvedeli sme sa to od komunikačného manažéra siete nemocníc Svet zdravia Tomáša Kráľa. Z jeho stručnej informácie sme sa dozvedeli, že prvým novorodencom, ktorého privítali v rimavskosobotskej nemocnici Svet zdravia je dievčatko, ktorému dali meno Žofia. Narodila sa 1. januára 2021 o 3:25 h.

Dievčatko sa narodilo mamičke Nikolete z Rimavskej Soboty s váhou 3 160 gramov a dĺžkou 50 cm.

Ako aj na pripojenej fotografii vidieť, obom prišlo popriať veľa zdravia vedenie nemocnice, ku ktorému sa pripojila aj vedúca sestra pediatrického oddelenia. Pri tejto príležitosti bol darovaný novej Gemerčanke plyšový medvedík. 

Druhou nemocnicou spomínanej siete na Gemeri je rožňavská nemocnica. Zatiaľ o prvom jej tohtoročnom novorodencovi nevieme nič. Ale hneď ako sa o prvom tohtoročnom prírastku v tejto nemocnici niečo dozvieme, budeme vás o tom včas informovať.

Občania Čierneho Potoka vzdávali hold a vďaku svojim osloboditeľom

Dňa 24.12.2020 obec Čierny Potok si v tme a tichosti spomínala na oslobodenie spred 76 rokov, kedy vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili obec od fašizmu.
Stalo sa tak v decembri 1944 v dopoludňajších hodinách a obyvatelia v tom čase tomu nechceli ani veriť. Veď ešte deň predtým museli kopať zákopy na príkaz Nemcov proti postupujúcej Červenej armáde a v jej zväzkoch aj rumunských vojakov.
Sloboda prišla od severozápadu od Husinej, cez samotu Kotlina a od Gemerčeka od osady Úsvit. Práve zo smeru, keď maďarskí fašisti odvliekli z osád Gemerček, Úsvit, Kaparovo, Hodoš a Durenda 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau.
Z nich bolo 12 popravených v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde boli popravení aj slovenskí generáli Rudolf Viest, Štefan Jurech, Ján Golian a Augustín Malár.

Strana 20 z 122