streda, 30 júl 2014 12:58
Z úspechov redaktorky TV JOJ Martiny Molčanovej sa teší najviac jej mama
Napísal(a) Alex Bajchy Ruttkay
Zverejnené v
Rožňava
utorok, 31 máj 2011 10:09
Z týchto miest môjho Gemera čerpám energiu na ďalší dlhší čas, pokiaľ ich znovu nenavštívim
Napísal(a) Rudolf Pellionis
Zverejnené v
Dobšiná
nedeľa, 27 október 2013 22:18
Z ratkovskej dávno – nedávnej histórie cez niektoré nájdené staré fotografie
Napísal(a) Miro Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
nedeľa, 25 november 2012 17:32
Z ratkovského cintorína – novembrové zamyslenie
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 11 február 2013 16:10
Z prvého zasadnutia Združenia obcí Mikroregiónu Štítnická dolina v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
utorok, 08 september 2015 16:25
Z osláv 71. výročia SNP v Muráni a Muránskej Dlhej Lúke
Napísal(a) Ing. František Lukáš
Zverejnené v
Muráň
nedeľa, 07 marec 2010 22:05
Z myšlienky zbierať príbehy z nášho Gemera vzišla kniha Ľudové klenoty
Napísal(a) Božena Miháliková
Zverejnené v
Rožňava
Označené v
štvrtok, 29 november 2012 11:41
Z minulosti dolnozemských Slovákov. Lalitský učiteľ Jozef Molitoris (1856-1911)
Napísal(a) Viera Benková
Zverejnené v
Jelšava
nedeľa, 27 január 2013 22:56
Z memoárov Jána Pašiaka: Spomienky na Samuela Gájera
Napísal(a) Ján Pašiak
Zverejnené v
Tisovec
štvrtok, 25 apríl 2013 14:54
Z Lesníckeho dňa v Rožňave si môžete odniesť aj sadeničku duba červeného
Napísal(a) MG
Zverejnené v
Rožňava
Viac...
streda, 29 jún 2011 19:50
Z krásnych dubákov mal pán Ladislav Juhász z Rakovnice istotne dobrú polievku
Napísal(a) L. Székely
Zverejnené v
Rakovnica
štvrtok, 06 december 2012 10:36
Z histórie starej Ratkovej: Prvými osadníkmi Ratkovej boli Slováci a Rusíni (Ruténi)
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
streda, 28 november 2012 17:00
Z histórie starej Ratkovej – zaujímavé rozhodnutia ratkovského magistrátu z roku 1757
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
pondelok, 17 január 2011 10:33
Z histórie starej Ratkovej – vzťah kniežacieho rodu Rákócziovcov
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Ratková
Strana 45 z 131


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a