Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo

Plagáty

Gemerské guľky z Lähoty

Partizánska pieseň

https://youtu.be/DsgdkiS9wnoPARTIZÁNSKA

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov |
  • Spravodajstvo |
  • Šport |
  • Cyklistika
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Šport

Šport (1737)

Podradené kategórie

Futbal

Futbal (1329)

Zobraziť položky...
Turistika

Turistika (95)

Zobraziť položky...
Športovci

Športovci (9)

Zobraziť položky...
Lyžovanie

Lyžovanie (2)

Zobraziť položky...
Šachy

Šachy (17)

Zobraziť položky...
Biatlon

Biatlon (70)

Zobraziť položky...
Modelárstvo

Modelárstvo (19)

Zobraziť položky...
Atletika

Atletika (37)

Zobraziť položky...
Stolný tenis

Stolný tenis (34)

Zobraziť položky...
Bežecké preteky

Bežecké preteky (4)

Zobraziť položky...
Furmanské preteky

Furmanské preteky (2)

Zobraziť položky...
Motoristický šport

Motoristický šport (4)

Zobraziť položky...
Orientačný pretek

Orientačný pretek (3)

Zobraziť položky...
Kolky

Kolky (2)

Zobraziť položky...
Letecký

Letecký (4)

Zobraziť položky...
Hasičský šport

Hasičský šport (30)

Zobraziť položky...
Olympijský klub Gemer

Olympijský klub Gemer (4)

Zobraziť položky...
Kickbox

Kickbox (34)

Zobraziť položky...
Nohejbal

Nohejbal (1)

Zobraziť položky...
Karate

Karate (17)

Zobraziť položky...
boccia

boccia (4)

Zobraziť položky...
Chanbara

Chanbara (1)

Zobraziť položky...
Vybíjaná

Vybíjaná (1)

Zobraziť položky...
Florbal

Florbal (2)

Zobraziť položky...
Tanečný šport

Tanečný šport (4)

Tanečný šport

Zobraziť položky...
nedeľa, 06 november 2011 18:06

Drnava zakončila jesennú časť I. triedy jednoznačným víťazstvom vo Vlachove

Napísal(a) FKBD
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 28 október 2012 17:21

Drnava prehrala vonku už druhý zápas za sebou. Tentoraz v Betliari 1:5

Napísal(a) MG
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 07 september 2014 20:44

Drnava po piatom kole prevzala velenie nad mužstvami I. triedy

Napísal(a) MG-OD
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 19 august 2012 20:56

Drnava ani po treťom kole neobdržala gól, Dedinky nevsietili ešte ani jeden

Napísal(a) MG
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 16 september 2012 18:23

Drnava aj po siedmom kole naďalej kraľuje mužstvám I. triedy vo futbale

Napísal(a) MG
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 26 august 2013 22:26

Dravosť béčka dlholúckych mladíkov bola nad sily Mladosti Brzotín

Napísal(a) F.E.
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 13 október 2013 11:17

Dramatický zápas rezervy Dlhej Lúky s Čoltovom, gólové hody, tri penalty a jedna červená karta

Napísal(a) Florian Emodi
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 15 marec 2015 11:55

Dosiahne FK Gemerská Hôrka s novým vedením do dvoch rokov svoje ciele?

Napísal(a) Štefan Tomášik
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 08 máj 2011 11:28

Dorastencom Drnavy sa v zápase s Helcmanovcami podarilo zmazať dvojgólový náskok hostí

Napísal(a) HCKošice_19
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 04 október 2015 12:28

Dorastenci Malej Idy nachytali na hruškách rovesníkov z Drnavy a počastovali ich vlastnou futbalovou trinástkou

Napísal(a) MG od
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

Viac...

nedeľa, 05 jún 2011 11:24

Dorastenci Jasova pricestovali do Drnavy s cieľom zvíťaziť a tak si upevniť prvé miesto v tabuľke

Napísal(a) Florián Emödi
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 10 september 2012 13:42

Domáci oslavovali jasné víťazstvo, hostia gratulovali svojmu spoluhráčovi k sobášu

Napísal(a) Ladislav Székely
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
utorok, 06 september 2011 11:05

Domáci Jovičania, napriek prehre, ocenili hru i zaslúžené víťazstvo rezervy hostí zo Štítnika

Napísal(a) Matúš Sopócy
Zverejnené v Futbal
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 06 september 2012 19:56

Dokázať svoje bežecké schopnosti môžete aj na Dobšinskej desiatke

Napísal(a) MG
Zverejnené v Bežecké preteky
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
  • 110
  • 111
  • 112
  • 113
  • 114
  • 115
  • 116
  • 117
  • 118
  • 119
Strana 115 z 125

banner pripomíneme si vo februári

Ján Garan Krišťák – 90. výročie narodenia

2. február - Ján Garan Krišťák (2. 2. 1933 Rejdová – 18. 7. 2008 Rožňava) – pedagóg, folklorista.

Ján Garan KrišťákDo školy chodil v Dobšinej, potom študoval slovenčinu v Bratislave. V rokoch 1953-1957 učil na ZŠ v Rejdovej, kde založil folklórnu skupinu Hora (dnes Hôra) a bol jej prvým vedúcim. 8 rokov pôsobil ako riaditeľ ZŠ v Rožňavskom Bystrom. Od roku 1967 pracoval ako zástupca riaditeľa školy opäť v Rejdovej. Zároveň viedol osvetovú besedu, obnovil činnosť súboru Hôra, ktorá dala impulz na výstavbu amfiteátra v Rejdovej, kde sa konajú Gemerské folklórne slávnosti. Podieľal sa na zariaďovaní nového kultúrneho domu, bol vedúcim kina. Od roku 1975 učil v ZŠ v Dobšinej. Stál pri založení Folklórneho súboru Gemer v Dobšinej, v ktorom pôsobil ako umelecký a organizačný vedúci do roku 1998. Patrí medzi známych nositeľov tradícií na hornom Gemeri. So svojimi folkloristami absolvoval stovky vystúpení po celej Československej republike aj v zahraničí. Miloval a horlivo propagoval horno-gemerský folklór a túto svoju lásku vštepoval aj mládeži, s ktorou pracoval. -MM-

Ján Fabián – 5. výročie úmrtia

2. február - Ján Fabián  (19.9.1935 Rakovnica – 2.2.2018 Rožňava) – odborník v oblasti mechanizácie a automatizácie baníctva, pedagóg.

Základnú a strednú školu ukončil v Rožňave. Po šúdiu na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach pracoval v Železorudných baniach v Rožňave, od roku 1961 pôsobil na Baníckej fakulte VŠT v Košiciach. V rokoch 1977 – 1981 pôsobil ako hosťujúci profesor a neskôr dekan Baníckej fakulty – University of Zambia. Ako svetovo uznávaný banský odborník bol poctený titulom Dr. h. c. na univerzite v Indii 1997 a v Rumunsku 2001. Bol členom mnohých odborných a vedeckých inštitúcií doma a v zahraničí. Napísal 6 odborných kníh (napr. Mechanizácia lomov, Systémové inžinierstvo v baníctve a geológii, Aplikácia výpočtovej techniky v baníctve a i.), mnoho odborných článkov, výskumných správ, patentov, súdnoznaleckých posudkov a projektov pre modelovanie ložísk nerastných surovín, hlbinné a povrchové baníctvo, využitie strojov v lomoch, rozpojovacie a trhacie práce, využívanie surovinovej základne a i. Svoj životopis a zážitky z cestovania zhrnul v roku 2001 v knihe: Putovanie za baníckym chlebíkom. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznameniami. -MM-

Bohuš Nosák-Nezabudov – 205. výročie narodenia

3. február - Bohuš Nosák-Nezabudov (3.2.1818 Tisovec – 5.4.1877 Sabinov) – básnik, novinár a prekladateľ.

Bohuš Nosák - NezabudovZákladné vzdelanie získal u otca v ľudovej škole v Čiernej Lehote, študoval na ev. gymnáziu v Dobšinej a v Levoči, od r. 1838 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, kde patril k najaktívnejším členom Slovanského ústavu. Pôsobil ako kaplán na fare u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V r. 1843-44 sa liečil u rodičov v Čiernej Lehote a Chyžnom. Po revolúcii žil ako úradník v Ratkovej, Revúcej, Rožňave, Dlhej Vsi a v Muráni. Aktívne sa zapájal do národného a verejného života, venoval sa národnobuditeľskej, spisovateľskej a prekladateľskej tvorbe. Písal vlastenecké a príležitostné básne, ódy, veršoval ľudové povesti a balady, v prozaickej tvorbe sa venoval najmä cestopisnému žánru. V publicistike sa zameral na spravodajstvo zo slovenského národného života, bol autorom politických článkov, hospodárskych informácií i biografických recenzií. Prekladal predovšetkým z nemčiny, ruštiny a angličtiny. -MM-

Samuel Tomášik – 210. výročie narodenia

8. február - Samuel Tomášik (8.2.1813 Jelšavská Teplica, teraz Gemerské Teplice – 10.9.1887 Chyžné) – spisovateľ, historik, ev. farár.

Samuel TomášikJeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej romantickej literatúry, kultúrnopolitických pohybov a cirkevného života na Slovensku. Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na univerzite v Berlíne. Od r. 1835 pôsobil v Chyžnom ako  farár a dozorca ev. škôl v gemerskom senioráte. Pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej. V jeho prozaickej a básnickej tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, etickým, či ponáškam na ľudovú tvorbu. Priestorovo umiestňuje svoje diela do gemerského regiónu (poviedky Bašovci na Muránskom zámku, Sečovci, veľmoži gemerskí, Vešelínovo dobytie Muráňa a i.). Jeho básne sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli (Hej, Slováci, Kolo Tatier čierňava, Hej, pod Kriváňom, Ja som bača veľmi starý). V r. 1872 napísal faktografická prózu k dejinám Gemera – Pamätnosti gemersko-malohotské, v r. 1883 dejiny hradu Muráň. V r. 1997 mu v Chyžnom slávnostne otvorili pamätnú izbu. -MM-

Alexander Müller – 155. výročie narodenia

9. február - Alexander Müller (9.2.1868 Novo Mesto, Slovinsko (vtedy Rudolfswerth) –9.10.1950 Rožňava) – banský inžinier.

Alexander MüllerPo ukončení vysokej školy baníckej v Banskej Štiavnici pracoval v Hodruši, Badíne pri Zvolene, ako vedúci banského úseku v závode Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Rákošskej Bani, potom na jej riaditeľstve v Ózde. V rokoch 1919 – 1939 bol riaditeľom baní v Rožňave, kde významnou mierou prispel k vybudovaniu závodu a k jeho technickéu rozvoju a modernizácii. Zorganizoval rozsiahly geologicko-ložiskový výskum a geologické mapovanie Spišsko-gemerského rudohoria. Vypracoval i popisnú, technickú a fotografickú dokumentáciou niektorých výrobných prevádzok, zúčastnil na riešení všetkých závažných otázok slovenského baníctva a na jeho rozvoji. Autor projektu Baníckeho múzea v Rožňave, zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj, venoval mu časť svojej veľkej mineralogickej zbierky. Člen výboru Slovenského banského revíru v Bratislave. -MM-

Pavel Šramko – 280. výročie narodenia

13. február - Pavel Šramko (13.2.1743 Revúca – 25.2.1831 Klenovec) – ev. kňaz, učiteľ, jazykovedec, veršovník.

Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a v Klenovci. Je autorom Česko-slovenskej gramatiky – liternice (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch medzi evanjelickým duchovenstvom vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších kňazov a motivovalo ich k napísaniu satirických básní na autora i knihu. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie, príbehy zo súčasného života, pričom najrozšírenejšie boli veršované pozdravné prejavy k meninám a sobášom, napísal oslavnú báseň Běh života..., v ktorej vzdáva hold Márii Terézii. Báseň Pamětný sloup..., v ktorej ocenil spoločenské a náboženské reformy Jozefa II. a jeho trojdielny grécko-slovenský slovník ostali v rukopise. -MM-

Eduard Lengyel-Rheinfuss – 150. výročie narodenia

23. február - Eduard Lengyel-Rheinfuss (Reinfuss) (23.2.1873 Bôrka – 11.11.1942 Budapešť) – maliar, výtvarný pedagóg.

Eduard Lengyel-RheinfussMaliarstvo študoval v Budapešti, Mníchove a v Paríži. V rokoch 1910 – 1920 pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu v Košiciach, potom v Budapešti. Inšpiroval sa kuruckými vojnami, maľoval obrazy s námetom koní, jazdcov – husárov a sedliakov, portrétoval dejateľov, maľoval rustikálne námety a žánrové výjavy z dedinského života. Jeho tvorba bola značne početná. MM-

Dionýz Andráši – 110. výročie úmrtia

23. február - Dionýz Andráši (Andrássy) – (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.

Študoval súkromne, potom člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný (maľoval žánrové štúdie a tvoril voľné grafiky), obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Od tohto obdobia hrad slúžil ako rodové súkromné múzeum. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku, v r. 1909 zaviedol elekrinu do celého Krásnohorského Podhradia. Po smrti manželky dal v r. 1904 vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1908 –- 1909 sa zaslúžil o výstavbu unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. MM-

Ondrej Hronec – 85. výročie narodenia

24. február - Ondrej Hronec (24.2.1938 Gočovo) – vedec a pedagóg v oblasti ochrany, tvorby a ekonomiky životného prostredia, publicista a scenárista.

Ondrej HronecPôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite a na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Patrí k zakladateľom environmentálneho vzdelávania na slovenských univerzitách. Mnoho vysokoškolských učebníc, monografií, skrípt, vedeckých a odborných príspevkov svedčí o jeho erudovanosti a robí ho známym nielen doma, ale aj vo svete. Prispieva do vedeckých, odborných, populárnych, literárnych a náboženských časopisov. Samostatne a v spoluautorstve vydal viac ako desať odborných publikácií, známe sú aj jeho dokumentárne filmy z oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Ako publicista a scenárista sa zaoberá históriou slovenskej vedy a kultúry a jej osobnosťami. Je autorom viacerých kníh o spoločenskom živote a dejinách rodného Gočova, je autorom rozhlasových literárnych a dramatických pásiem a relácií, napísal tiež viacero televíznych scenárov. Založil Občianske združenie pre zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom. Významná je jeho spoluprácaca s viacerými zahraničnými odbornými inštitúciami a akadémiami vied, v ktorých zastáva rôzne funkcie. Je nositeľom medaily sv. Gorazda a mnohých iných ocenení a čestných uznaní doma i v zahraničí. - MM-

Eduard Putra – 140. výročie narodenia

25. február - Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.

Putra, EduardŠtudoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, v roku 1903 sa zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole Simona Hollósyho. V rokoch 1908 – 1915 žil v Rimavskej Sobore. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal mnoho štúdií žien i mužov, viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemerskom-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.. - MM-

Mišo Vdovčík – 220. výročie narodenia

28. február - Mišo Vdovčík (Michal Vdovec, Dovec) (28.2.1803 Henckovce – 28.12.1832 Nižná Slaná) – ľudový hrdina, zbojník.

Pastier, neskôr honelník a valach na Andrášiovskom salaši v Henckovciach, v r. 1815 pravdepodobne sluha pri koňoch v protinapoleonovských vojnách. Zbehol z vojska a od roku 1820 zbojníčil v oblasti Gemera (Rožňava, Dobšiná, Plešivec), Spiša a v Poľsku, za čo bol viackrát väznený. V decembri 1832 bol v Kobeliarove chytený a v Plešivci odsúdený na smrť. Jeden z posledných legendárnych zbojníkov, ktorého obraz sa stal súčasťou ľudových tradícií, najmä v Gemeri a Malohonte. Ľudová tradícia ho pozná ako hrdinu, bojovníka proti vrchnosti. Ľudové piesne a rozprávky o ňom zozbierala Viera Gašparíková a so štúdiou vydala v knihe Zbojník Michal Vdovec v histórii a folklóre gemerského ľudu (1964) a Zbojník Mišo Vdovčík (1966). Dostal sa aj do knihy Ivana Szaba Osudy slávnych zbojníkov (2004). Písal o ňom aj gemerský regionalista Ján Miklóšik.. - MM-


Späť hore

© 2023 Maj Gemer