Spravodajstvo z horného a stredného Gemera

Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

sobota, 03 máj 2014 23:20

Knižnično - marcové debatovanie o knihe so žiakmi základnej školy v našej knižnici

Napísal(a) DČ+Očkaík

Zverejnené v Knižnice

Pridajte komentár medzi prvými!

Čítať ďalej...

štvrtok, 03 február 2011 18:30

Knižnice sú ostrovy pokladov – len si ich treba objaviť

Napísal(a) Marta Mikitová

Zverejnené v Rožňava

Pridajte komentár medzi prvými!

Čítať ďalej...

piatok, 14 december 2012 21:01

Knižnica plná veselých detí - Vitajte v Tašíkove

Napísal(a) Tatiana Bachňáková

Zverejnené v Knižnice

Pridajte komentár medzi prvými!

Čítať ďalej...

pondelok, 26 marec 2012 13:09

Knižnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vlastní aj historické knižničné dokumenty

Napísal(a) Martina Mareková

Zverejnené v Knižnice

Pridajte komentár medzi prvými!

Čítať ďalej...

streda, 14 apríl 2010 16:59

Knihu Evy Gajdošovej Jelšavské povesti pokrstili črepinami z bývalého hradu

Napísal(a) Alena Sabonová

Zverejnené v Jelšava

Pridajte komentár medzi prvými!

Čítať ďalej...

Strana 1568 z 1811

V J Ú L I 2026

SI PRIPOMÍNAME

4. júl – Štefan Ferenci (Ferenczy) (23.2.1792 Rimavská Sobota – 4.7.1856 Rimavská Sobota) – sochár, monumentalista, medailér.

Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-

5. júl – Juraj Ambrozi (Ambrosius, Ambrož, Ambrosi) (18.4.1694 Dolný Kubín – 5.7.1746 Štítnik) – spisovateľ, kňaz a cirkevný hodnostár.
O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-

7. júl – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – povstalecký básnik, publicista.

Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-