Gemer

Gemer (2289)

Podradené kategórie

Obr. 47 Ilustračná fotografia z mestských lesov  v Dobšinej

Z dejín lesného a pozemkového hospodárstva v Dobšinej

Významnou osobnosťou, ktorá sa nemalým podielom zaslúžila o zachovanie dokladov o histórii Dobšinej bol prof. Dr. Július Lux, ktorý ako karpatský nemecký historik a národovec, už viac ako pred polstoročím, začal zbierať historický materiál a dokumenty pre svoje dielo. Množstvo dokladov o zvykoch, používanom nárečí, obliekaní, výslovnosti a pod. tohto nemeckým nárečím hovoriaceho ostrova, ako aj súhrnná dokumentácia, do toho času chýbalo a takto bolo zachránené. Dielo plánoval zverejniť knižne už dávnejšie, a to už v roku 1914, ale nastávajúce vojnové udalosti, ako aj iné prekážky, neumožnili vydanie komplexnej publikácie. Táto nakoniec bola vydaná až roku 1959 v Mníchove nakladateľstvom juhonemeckých odborných prác, vydal prof. Dr. Fritz Valjavec, tlač Karel Schmidge Ebersberg, čoho sa, žiaľ, autor už nedožil. Podrobnosti a jeho životopis sú uvedené v našom predchádzajúcom príspevku.
Publikácia sa, okrem baníctva a hutníctva zaoberá aj hospodárstvom, spoločenským životom a predkladá aj rôzne štatistické údaje. V zmysle VI. kapitoly o lesnom a pozemkovom hospodárstve (Wald- und Landwirtschaft) je spracovaný aj tento príspevok.

Rožňavská nemocnica otestovala takmer 1800 ľudí, pomohli aj študenti

Presne 1756 ľudí otestovali na koronavírus minulý týždeň počas štvrtka a piatka (29. a 30. októbra) v Nemocnici Svet zdravia Rožňava. Zdravotníci nemocnice testovali všetkých zamestnancov zdravotníckeho zariadenia vrátane ich rodinných príslušníkov a pri lôžkach všetkých hospitalizovaných pacientov. Na pomoc im prišli aj študenti lekárskych fakúlt, ktorí nemocnici pomáhali aj počas prvej vlny pandémie.

Ako pozitívnych bolo antigénovými testami označených len päť ľudí, čo predstavuje 0,28 percenta z celkového počtu testovaných osôb. Pozitívny výsledok testu nemal žiadny zo zamestnancov, zdravotníkov či nezdravotníkov.

Pri testovaní prišli rožňavskej nemocnici pomôcť aj štyria študenti lekárskych fakúlt z Košíc a Ostravy. Traja z nich nemocnici ako dobrovoľníci pomáhali už aj počas prvej vlny pandémie. Teraz ich k spolupráci opäť oslovil námestník nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť a primár oddelenia vnútorného lekárstva MUDr. Petr Kopecký. Študenti sa zorganizovali v priebehu niekoľkých hodín a s nadšením priložili opäť ruku k dielu.

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)

História baníctva a hutníctva v Dobšinej

Ako znalec regionálnej histórie Dobšinej a okolia sa Július Lux počas svojej vedeckej činnosti zaoberal širokou škálou problémov. Je len samozrejmé, že nemohol vynechať činnosť, ktorá vtedy bola v predmetnom území najrozšírenejšou – teda baníctvo a hutníctvo. Tieto odvetvia boli po dlhé roky hlavným zamestnaním tamojšieho obyvateľstva. Po doteraz uverejnených príspevkoch z jeho súhrnnej práce o obyvateľstve a lesnom či pozemkovom hospodárstve, predkladáme prehľad o histórii baníctva a hutníctva na okolí Dobšinej, ktorý sme doplnili dobovými, ale aj súčasnými fotografiami.
Jeho súborné dielo, ktorého vydania sa žiaľ nedožil, ako sme už uviedli, je napísané písmom fraktúra, čo má do istej miery aj vplyv na čitateľnosť a preklad. Úvodom uverejňujeme titulnú stranu a prvú stranu príslušnej kapitoly v origináli.

Vyznamenanie generála Viesta prevzal aj červenoarmejec Ladislav Sládek z Rimavskej Soboty

V Revúcej sa dňa 24.9.2020 konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti nedožitých 130. narodenín hrdinu SNP armádneho generála Rudolfa Viesta. Na pozvanie primátora mesta Revúca bol na spomienkové oslavy pozvaný aj plk. v. v. Ladislav Sládek, teraz bytom v Rimavskej Sobote. K tomuto podujatiu sa vraciame príspevkom nášho spolupracovníka Jozefa Pupalu z Čierneho Potoka, aby sme pripomenuli v ňom osobnosť jediného červenoarmejca, ktorý z nášho regiónu prežil tragické časy druhej svetovej vojny a napriek pokročilému veku sa dožil i súčasného slobodného života.   

Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)

Štatistický prehľad obyvateľov Dobšinej
Dnešným dátumom uverejňujeme na stránke Maj Gemer už piate pokračovanie práce Júliusa Luxa pod názvom Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej, ktorej spoluautormi prekladu sú naši známi autori RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník. V predchádzajúcej časti sme pripomenuli našim čitateľom násilné a otrasné náboženské i politické udalosti, ktoré sa udiali v 16. storočí na našom území i v Dobšinej. Najväčšiu pozornosť sme venovali vpádu Turkov, keď sa proti nim postavilo vojsko kráľa Ferdinanda. Turci toto vojsko porazili a prenasledovali ho až po Dobšinú. Z publikácie touto časťou ďalej predkladáme zaujímavé štatistické prehľady v rokoch 1771 až 1930 o obyvateľstve Dobšinej, a to zostavené v nasledovnom upravenom tabuľkovom prehľade, podľa pôvodných údajov, uverejnených v kapitole IX. tejto publikácie.

Zamestnanci rimavskosobotskej nemocnice chceli upozorniť na dôležitosť prevencie pri rakovine prsníka, do práce prišli v ružovom

Bratislava/Rimavská Sobota 19. októbra 2020 - Zdravotníci prišli do práce s ružovými ponožkami, ozdobami vo vlasoch či v ružovom tričku a nasadili si ružové rúška. Na riaditeľstvách si zase ženy na ružovo nalakovali nechty a muži si obliekli ružové kravaty. V sieti nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare vrátane rimavskosobotskej nemocnice vo štvrtok 15. októbra oslavovali Medzinárodný deň za zdravé prsia. Chceli takto upozorniť na potrebu prevencie, ktorá je pri rakovine prsníka taká dôležitá. „Okrem medzinárodného dňa 15. októbra je navyše celý mesiac október venovaný boju proti rakovine prsníka. Najmä v tomto náročnom pandemickom čase je potrebné hovoriť aj o ochoreniach, ktoré ostali v tieni koronavírusu, hoci ich závažnosť nie je o nič menšia. Rozhodli sme sa preto pripraviť edukačnú kampaň pre našich pacientov, ktorá je zameraná na prevenciu ochorení prsníkov. Verím, že sa nám spoločne v našich nemocniciach a poliklinikách i na verejnosti podarilo upriamiť pozornosť na túto vážnu diagnózu a zároveň sa pre nás a našich pacientov tento medzinárodný deň stal o niečo krajším, ružovejším,“ vysvetľuje generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia Vladimír Dvorový.

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)

Vpád Turkov do Dobšinej

O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).

Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)

Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).

Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.

Dobšiná v 20. storočí

V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:

Július Lux a jeho rodný dom v Henckovciach

Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!

Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.

Strana 28 z 164