|
P. č. |
Príjem |
Suma |
P. č. |
Výdaje |
Suma |
||
|
frt |
kr. |
frt |
kr. |
||||
|
1. 2. 3. 4. |
Od mest. kapitanátu: a) pokuty.................... b) za preukazy........... Školné Štátna dotácia Dotácia mesta |
91 13 108 150 265 |
66 - 50 - 97 |
1. 2. 3. |
Platy učiteľov – týždenne 18 hodín á 30 frt.............. Zariadenie, vestník............. Školník, obsluha............... |
540 79 10 |
- 13 - |
|
Spolu |
629 |
13 |
Spolu |
629 |
13 |
||
IX.
Z á v e r e č n é s k ú š k y, v ý s t a v a r y s o v
a r u č n ý ch p r á c
Záverečné skúšky boli v dopoludňajších hodinách dňa 27. júna. Pri tejto príležitosti boli vo vedľajšej miestnosti vystavované písomky, výkresy – rysy a ručné práce učňov.
Nevyhnutné vybavovania vo veci výstavy ručných prác bolo realizované neskoro, čo spôsobilo v tomto smere malú účasť. Nakoľko praktické vzdelávanie učňov má dobročinný vplyv a možno povedať, že ide o dobrú myšlienku, pričom na základe všeobecnej mienky sa dá predpokladať do budúcnosti ešte oduševnenejšie konanie.
Na odmeňovanie, najlepších vystavovaných prác štedro prispeli: mesto Dobšiná 2 forinty (frt), sporiteľňa 1 frt, Lang Gusztáv 1 frt, Klein Samu 1 frt, Nikl Gyula 50 grajciarov (kr), Mega Endre 40 kr, Sárkány Sándor 50 kr, Tirscher Szilárd 1 frt, Sárkány Adolf, Sárkány Pál, Sárkány Boldozsár, Sárkány Kálmán po 1 frt, Ballás Jakab 40 kr, Gömöry Samu 40 kr, Szontagh Márton 50 kr, Szontagh Boldizsár 40 kr, Soyka András 40 kr, Kühn Ferencz 50 kr, Kaiser József 40 kr, Stempel András 40 kr, Kasch András 40 kr, Adriány György 30 kr, Ballas András 30 kr, Szomp Béla 50 kr, Szoyka József 30 kr, Lelko József 30 kr, Sárkány Miksa 1 frt, Klein Miksa 1 frt, Mesko Amália 50 kr, Nikl Alália 20 kr, spolu 19 frt a 60 kr.
Prijmite, ctení darcovia, srdečnú vďaku od našej inštitúcie!
Záverom uvádzam, že so šťastím môžem k výsledkom výstavy konštatovať, že jednotlivé odmeny boli komisionálne stanovené a rozdelené na základe výsledkov skúšok.
Okrem toho za vynikajúce výkresy získali po 1 forinte učni Kaiser János, Rusznák Mátyás, Markovics Józesf, Krausz Károly, Rozlosnik Jakab, Jex Samu, Buger Károly, Gömöry József, Kaiser Samu a Wolfrám Kálmán.
Počet vystavovaných výkresov bol vyšší ako 200, z ktorých vzhľadom k podmienkam každý dostal pochvalu.
X.
P r í s p e v k y
V uplynulom školskom roku naša inštitúcia dostala nasledovné príspevky:
1. Uhorské ministerstvo na prevádzku učňovskej školy láskavo prispelo sumou 150 forintov.
2. Ministerský komisár veľkomožný Jágócsy Péterffy daroval kresliarske zošity autorov Vidéky a Suppan, knihy návodov, ako aj zošity o ľudovom nábytku a zámočníckej práci.
3. Mesto Dobšiná uhradilo chýbajúce výdavky vo výške 265 forintov a 97 grajciarov a zabezpečila pre osvetlenie pri večernom vyučovaní petrolej a v zimnom období palivo na vykurovanie.
4. Vedenie miestnej obecnej školy poskytlo pre vyučovanie potrebné miestnosti, ako aj umožnila používať rysovacie a vyučovacie pomôcky.
Prijmite preto, veľkodušní dobrodinci, za poskytnuté príspevky pre učňovskú školu, našu srdečnú vďaku!
XI.
N a v e d o m i e
1. Nasledujúci školský rok sa začne 12. septembra bežného roku
2. Nastupujúci noví učni, okrem školného, platia aj zápisné vo výške 50 kr
3. Ročné školné predstavuje 2 forinty, ktoré je potrebné vyplatiť u riaditeľa
V prílohe uvádzame ako ukážku reprodukcie vybraných častí pôvodnej publikácie vestníka
 |
 |
|
 |
 |
KONIEC!
Zostavili:
Ing. Mikuláš Rozložník, RNDr. Ondrej Rozložník
Košice – Rožňava december 2020
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-