Májové dni sú pre Dobšinú a jej obyvateľov spojené s viacerými udalosťami. Jednými z nich sú aj Dni mesta Dobšiná a vrámci nich aj Dobšinské turíčne sviatky a raz za 5 rokov i Celosvetové stretnutie Dobšinčanov. Práve v tomto týždni vrcholí každoročná príprava na ne. Začali sa v stredu 20. mája podujatiami organizovanými najmä pre deti a školákov. Vyvrcholia v nedeľu 24. mája slávnostnou svätou omšou a bohoslužbami v rímskokatolíckom a evanjelickom kostole. Program bude pokračovať sprievodom mestom, odhalením monolitu - pamätníku baníctva a odmenením baníkov pred Radnicou. pokračovaním tradície, ktorá vznikla v roku 2000 prvým stretnutím a každých 5 rokov sa toto podujatie v našom meste uskutočňuje. Považujem si za povinnosť v tomto pokračovať, preto sme vynaložili veľké úsilie, aby toto IV. stretnutie bolo minimálne na takej úrovni ako to predošlé, keď nie na ešte lepšej. Vidím v tomto obrovský význam pre obyvateľov mesta, ako aj pre mesto samotné, pretože privítať rodákov z celého sveta je určite veľká zodpovednosť, keďže je potrebné prijať zodpovednosť za ďalšie smerovanie mesta aj pred týmito ľuďmi. Plne si uvedomujem, že každý sa určite teší na svoje rodisko a viem, že veľa z týchto ľudí bude sklamaných zo súčasného stavu mesta. Zaoberať sa minulosťou nemá zmysel, pretože ju nevieme meniť, preto sme urobili hrubú čiaru a s novým vedením budeme viesť mesto tak, aby to V. stretnutie Dobšinčanov zodpovedalo všetky otázky, ktoré budú určite položené na tomto IV. stretnutí. Zviditeľňovanie a propagácia mesta je veľmi dôležitá a hlavne takéto podujatia je potrebné robiť pravidelne, preto kladiem veľký dôraz najmä na zachovanie tradícií a pripomínanie si histórie mesta. Teším sa na Dobšinčanov z celého sveta a som presvedčený, že okrem tých spomínaných otázok si so sebou odnesú aj kopu príjemných stretnutí a milých zážitkov. Pripravili sme pre účastníkov stretnutia zaujímavý program (posielame v prílohe), kde bude veľa príležitostí stretnúť či spoznať ľudí, ktorí svoje detstvo prežili v Dobšinej. Preto aj touto cestou už takto vopred srdečne vítam všetkých účastníkov stretnutia, všetkých hostí a všetkých Dobšinčanov."
Tak ako v minulosti i tohto roku počas tohto týždňa sa obyvatelia mesta Dobšiná tešia aj na tradičný remeselný i predajný jarmok, ktorý sa začne v piatok 22. mája na Námestí baníkov i v parku SNP. Okrem neho sa v tento deň uskutočnia na rôznych miestach mesta kultúrne podujatia, ako napr. účinkovanie detí z miestnych škôl a predškolských zariadení, Rómsky súbor O Roma Dobšinatar, Detský folklórny súbor Gemerčatá, 13.00 Happy ZOO - Divadlo Maska Zvolen, 15.00 Folklórna skupina HÔRA Rejdová, 15.30 Folklórny súbor GEMER Dobšiná, 16.30 Ľudová hudba MARTINKY BOBÁŇOVEJ z Terchovej, 17.30 FS HRIŇOVČAN z Hriňovej, 18.30 TOMBOLA - VYLOSOVANIE, 19.00 La Femme - muzikálové duo Michaela Kukurová & Marta Ďumbalová, 20.00 Arienin príbeh. Orientálna tanečná show. Pódium v parku na Ul. SNP privíta: od 14.00 Detský folklórny súbor Gemerčatá, deti z CVČDaM a Spojenej školy z Dobšinej, o 16.00 program ukončí hudobná skupina J. Červenáka.
Piatok je venovaný tiež IV. svetovému stretnutiu Dobšinčanov s týmto programom: 8.00 - 13.00 Prezentácia účastníkov v priestoroch Kultúrneho domu, - privítanie účastníkov svetového stretnutia - privítanie delegácií partnerských miest - slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva - Udelenie Cien mesta. V programe účinkujú: Pedagógovia ZUŠ Dobšiná, FS Gemer, DFS Gemerčatá, Boris Nezbeda, Árpy Farkaš. O 20.00 sa v Divadelnej sále MsKS bude konať koncert hudobnej skupiny Helena Okresová & Swingland.
V sobotu 23.5.2015 bude o 9.00 Zraz účastníkov IV. SSD pred MsÚ v Dobšinej a ich odvoz do Dobšinskej ľadovej jaskyne, 10.00 Prehliadka Dobšinskej ľadovej jaskyne, 17.00 Zraz účastníkov IV. SSD pred MsÚ v Dobšinej, Odvoz účastníkov do obce Betliar, 18.00 Prehliadka kaštieľa. Posedenie účastníkov pri spomienkach a živej hudbe v Kultúrnom dome v Betliari.
MG - OD
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-