Banské mesto Dobšiná má i svoju historickú hodnotu, ktorá je vyjadrená i stavbami na známej Zimnej ulici, na ktorej sa nachádzajú i obidva kostoly. Bola ulicou, na ktorej v minulosti žili zo svojimi rodinami prevažne baníci a remeselníci. Neskoršie tu sídlili i majetnejší Dobšinčania so svojimi prevádzkami, reštauráciami a rôznymi službami. Takto stoja tieto múry už stovky rokov. Ich údržbe a ochrane bola venovaná v minulosti i náležitá pozornosť i z dôvodu nielen ochrany domov, ale že na nich boli umiestnené i vodné kašne slúžiace pre potreby obyvateľov ako pitná i úžitková voda (vodovod v tom čase v meste nebol). Žiaľ, súčasne ešte existujúce kašne sú neudržiavané a podliehajú korózii. Najhoršie je to s opornými múrmi, ktoré sú v ohrození a začínajú sa miestami rozpadávať.
Ulice medzi múrom a domami boli udržiavané, mali na tú dobu estetický udržiavaný vzhľad a samotní obyvatelia sa v rámci svojich možností o to i starali. Bez výzvy si v nevyhnutnej časti preddomia ulicu upratali, v zime sneh odhrnuli.
Považujem za nutné upozorniť, že značný podiel na tento súčasný stav majú i samotní obyvatelia Zimnej ulice, ktorých domy sa nachádzajú len cca 10 - 15 m od hrany múra. Verejné priestranstvo využívajú i na ukladanie rôznych potrieb, parkovanie áut (i nákladných), ale hlavne palivového dreva. Drevo je ukladané až na hranu múra vo veľkých objemoch. Pri evanjelickom kostole, kde je výška múru najvyššia cca 4-5 m, sú to napr. siahy surového bukového dreva v dvoch radoch v dĺžke cca 10 m a výške cca 3 m. Je to obrovská váha, ktorá tlačí na rizikovú okrajovú časť múra. Orientačne je to tlak o váhe cca 25 - 30 ton. Na múre sa zachytávajú a rastú i rastliny, ktoré svojimi koreňmi narušujú kamene, a tiež spojovací materiál múra. Udržovanie domov a verejného priestranstva pred domami by si mali uvedomiť i majitelia domov cigánskych rodín, ktorí sa na Zimnú ulicu prisťahovali, pokiaľ chcú na tejto ulici bývať. Je nutné ich k tomu prinútiť.
Možno bude odpoveď zainteresovaných takáto: „Však to takto ukladáme už roky a nič sa nestalo.“ Zatiaľ sa nestalo, ale raz sa to môže stať a ohrozí nielen budovy v okolí, ale môže dôjsť i k zosuvu na verejnú cestu a k ohrozeniu ľudí.
Tí, ktorí tam materiál ukladajú by si mali uvedomiť, že ohrozujú v prvom rade sami seba, a tiež svoje domy, ktoré následne môžu byť tiež poškodené. Nehovoriac o tom, že to takto, na verejnom priestranstve a majetku mesta, napr. pred evanjelickým kostolom vyzerá veľmi zle (mierne povedané). Nemohol by to byť malý parčík, s kvetinovou úpravou, lavičkami a i pár parkovacími miestami pre autá? Je to tak nepredstaviteľné a náročné na zhotovenie? V iných mestách to vedia urobiť.
Pri návšteve kostola prechádzajú tam i turisti, pri oslavách na bohoslužby, napr. počas Turíc veľa účastníkov z iných miest, cudzincov a podobne. Čo si asi myslia o tomto stave??. - pozrite si to na fotografiách ako to vyzerá.
Foto z 29.05.2013
Foto z 05/2013
Foto 05/2013
Foto z roku 2002 – časť Zimnej ulice v smere od katolíckeho kostola
Foto z roku 2012, pri dome č. 197
Takto to vyzeralo - v 19. storočí pred evanjelickým kostolom.
Je pochopiteľné, že s uložením palivového dreva majú obyvatelia domov problémy, ale tento mali i obyvatelia v minulosti a neriešili to takto. Všetko bolo usporiadané a udržiavané. Dotknutí majitelia by tu v tomto článku uvedené nemali prijať negatívne, priestranstvo pred domom je aj ich životný priestor, ale tiež mesta Dobšiná. Je to i žiadosť na nich, aby si to uvedomili. Preddomie na uliciach by malo byť tak upravené. Mali by to pochopiť. Určite sa to dá vyriešiť.
Verím, že zainteresovaní to prijmú ako podnet na zlepšenie tohto stavu. Je to jedinečný ochranný múr s pekným zábradlím a treba ho zachovať. Musí dôjsť k vzájomnej dohode o prijateľné riešenie medzi samosprávou mesta a dotknutými obyvateľmi Zimnej ulice.
Samospráva mesta Dobšiná by sa mala týmto problémom zaoberať, v rámci svojich možností múr opravovať a tým predísť budúcim problémom a škodám, ktoré nebudú ekonomicky malé.
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník
3.06.2013
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-