Pri doprave na verejných hradských (cestách) používať pravú stranu cesty v smere jazdy.- Predchádzať povoz sa mohlo len vľavo.
- Vstupy do vozidiel pre verejnú dopravu sa museli upraviť tak, aby umožňovali nástup a výstup z pravej strany v smere cestovania.
- Nebolo prípustné, aby pohonič (kočiš) viedol voz pešo na ľavej strane povozu, alebo záprahu.
- Vodci, ktorí toto nariadenie neuposlúchnu, budú dopravnou strážou pokutovaní.“
Vyhláškou boli všetci zainteresovaní upozornení, že priestupky nariadenia sa budú trestať štátnymi policajnými úradmi pokutou do 5.000 korún, alebo väznením do 14 dní. V prípade nevymožiteľnosti uloženej pokuty sa mal uložiť náhradný trest na slobode, podľa miery zavinenia v rozmedzí sadzby trestu na slobode.
V záujme bezpečnosti jazdy na verejných cestách boli koncom marca Okresným úradom v Dobšinej všetci notári a četnícke/žandárske stanice v okrese vyzvané, aby systematicky preskúmali vo svojich obvodoch, či boli odstránené dopravné značky a iné znamenia a nápisy upozorňujúce na predpis jazdy vľavo. Ak by sa také značky nachádzali na ľavej strane, mali byť hneď premiestnené na pravú stranu. Obce a mestá boli tiež upozornené, aby na menej prehľadných zákrutách, na nebezpečných križovatkách a podľa potreby aj v ďalšom priebehu cesty silnými bielymi čiarami – vápnom provizórne vyznačili strednú čiaru. Bezpečnostné orgány boli vyzvané, aby v prvých týždňoch zosilnili bezpečnostnú službu na verejných hradských cestách, obzvlášť na križovatkách.
Uvedená vyhláška mala byť po dobu desiatich dní denne vybubnovaná a hlavne povozníci upozorňovaní (aby si aj dobytok zvykal) na jazdu vpravo.
Prednášky o jazde vpravo na školách mali zabezpečiť starostovia jednotlivých obcí prostredníctvom správy školy.
Zdroj: MV SR Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Knižničný fond: Slovenský zákonník 1939, Sbírka zákonů a nařízení 1938, archívny fond: Obvodný notársky úrad vo Veľkej Polome
Ing. Eva Jergová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-