K našej stránke, ktorá poskytuje svojim návštevníkom rôznorodé informácie predovšetkým z horného a stredného Gemera, ale i susedných regiónov, v ktorých žijú naši rodáci, či krajania si zaspomínajú na istú udalosť, o ktorej sa nevedie na stránke dočítať. A bolo by ju škoda nespomenúť. Jednou z takých boli aj nedávne Turíčne sviatky v Dobšinej spojené so IV. celosvetovým stretnutím Dobšinčanov. V rámci nich účastníci boli svedkami ajsi tento sviatok pretransformovalo ako „Sviatok Ducha svätého“. Samozrejme, Turičný sviatok so svojimi atribútmi zostal naďalej pôvodný a logický. V dnešných časoch si túto oslavu zachovali najmä baníci na Gemeri, hlavne v Dobšinej, kde baníctvo najviac prosperovalo a najviac sa rozvinulo. Ťažilo sa tu viac, ako tridsať minerálov obsahujúcich kovy, ale aj nekovy. To je významné špecifikum Dobšinej. Najdôležitejšími boli minerály s obsahom medi, železa, striebra, kobaltu, nikla, ale aj azbest, sľuda, ortuť a zlato. Takýmto spektrom sa môže pochváliť práve len Dobšiná, ktorá sa preslávila aj prvou baníckou sociálnou a zdravotnou poisťovňou na Slovensku. Vznikla cca o 150 rokov skôr, ako častejšie spomínaná poisťovňa v Banskej Štiavnici. Okrem ťažby a spracovania kovov bola sebestačná vo výrobe potravín, piva, papiera, výrobkov z dreva a dreveného uhlia. Vďaka rozvoju ťažby a výroby tu bol pokrokový spoločenský život. Na tieto skutočnosti v dnešnom období Dobšiná spomína a azda načerpe toto mesto výzvu na obrodu práve z tejto slávnej minulosti. Aby obyvatelia mesta nikdy nezabudli na obetavých baníkov, hutníkov, kováčov, uhliarov a povozníkov, vďaka ktorým mesto dosiahlo slávu a pokrok prišiel pred rokmi rodák p. Alan Dolog pochádzajúci z baníckej rodiny s nápadom vytvoriť na počesť baníctvu pamätník. Skromný a jednoduchý, ako ľudia týchto profesií boli. Pán Dolog prehľadal celý dobšinský chotár.
Až našiel obrovský, takmer 30 tonový okrúhliak z kremeňa neďaleko prastarej cesty z Dobšinej na Pohronie. Kremeň s obsahom železa, ktorému slnečné lúče dávajú ametystový nádych. Dokonale symbolizuje tvrdú a ťažkú prácu, ktorá živila mesto stáročia. Podarilo sa to práve tohto roku na oslavách Dní mesta. Turičný sprievod sa zastavil na mieste, kde bol tento monolit uložený a ozdobený baníckymi insígniami – kladivkom a želiezkom. Toto boli pôvodné nástroje, ktorými baníci dolovali poklady z útrob zeme.
Pamätník odhalil jeho pôvodca Alan Dolog spolu s primátorom mesta pánom Jánom Slovákom. Pretože naši predkovia boli veriaci, pamätník požehnali evanjelický a katolícky kňaz pôsobiaci v tomto meste. Miesto dopĺňa pamätná a informačná tabuľa, ale aj tradičná breza, ktorá symbolizuje priateľstvo baníkov s prírodou, kameňom, baňou, ktorá mu dávala chlieb.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-