Magdoléna sa koná v parku pri Obecnom úrade a pre mňa osobne je úžasné sledovať, ako sa celý priestor parku z roka na rok mení, upravuje, zveľaďuje a skrášľuje. Pani starostka Radka Uhrinová a jej tím odvádzajú perfektnú prácu, pretože tento náš park naozaj kvitne pre svojich obyvateľov celoročne a práve počas Magdolény odhaľuje svoj úžasný potenciál.
Dobrým zvykom sa stalo každý rok na Magdoléne odovzdať aj verejné ocenenia obce. Tento rok starostka v rámci svojho príhovoru odovzdala ocenenie Brankovi Pástorovi ako poďakovanie za pomoc pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií, za jeho kulinárske umenie i úspešnú reprezentáciu obce v gastronómii a Paľkovi Blahútovi za obetavosť a starostlivosť o svojho hendikepovaného brata.
Kultúrny program už tradične obohatili dámy, ktoré pracujú v Zbore pre občianske záležitosti a šikovné talentované deti. Oba


kolektívy pri príprave programu opäť vychádzali najmä z bohatých rekenských tradícií – piesní, riekaniek, či nárečia. Program obohatili hostia a kolektívy z celej okolice. Zo susedného Rožňavského Bystrého prijal pozvanie výborný spevák Stanislav Ďurský, ktorého na akordeóne sprevádzal Marián Molnár z Honiec, výborný program uviedla Fsk Genšänky, ale aj kolektív pedagógov rožňavkej „zušky“ so speváčkou Marietou

Roxer. Hity nielen Karla Gotta hrali a spievali členovia kapely Karel Gott Revival SK a o fantastickú tanečnú zábavu sa postarali, dovolím si napísať, naši dobrí kamaráti z Vlachova, skupina TRIP. Nechýbali gastronomické lahôdky, atrakcie a program pre deti a bohatá tombola.

Za týmto stručným zhrnutím sa však ukrývala niekoľkomesačná, často neľahká práca, za ktorú si organizátorov nesmierne vážim a obdivujem. (A pevne verím, že aj všetci zúčastnení.)
Všetky tieto informácie sa dajú vyčítať aj z plagátu. To, čo na plagáte nenájdete, je atmosféra, ktorú treba zažiť. Je úžasné sledovať, ako sa ľudia na Magdoléne usmievajú. Pristavujú sa jeden pri druhom, objímajú sa, rozprávajú i spomínajú. Život prináša do našich osobných životov aj do celej spoločnosti veľké zmeny, vážne udalosti, pozitívne i negatívne nálady.

Tak je to aj u nás v Rakovnici. Magdoléna je však tou udalosťou, ktorá nás dokáže každý rok spojiť. Rekencov, rodákov, kamarátov z celého chotára.
Jej dlhoročná tradícia je dôkazom toho, že stále vieme a chceme spolupracovať a tvoriť. Že sa chceme stretnúť a žiť aspoň tých pár okamihov vo vzájomnej úcte, tolerancii a radosti. Pre mňa je to v súčasnej búrlivej dobe veľká vzácnosť. Môcť sa vrátiť domov, stretnúť svojich blízkych a známych a zažiť spoločne také chvíle, na aké možno s láskou spomínať.

Toto znamená Magdoléna pre mňa a veľmi si želám, aby nás takto spájala ešte veľa rokov. A kto vie, ak Pán Boh dá, možno sa budúci rok na rekenskej Magdoléne stretneme aj s Vami :)
Mgr. Katarína Strojná




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-