Magdoléna sa koná v parku pri Obecnom úrade a pre mňa osobne je úžasné sledovať, ako sa celý priestor parku z roka na rok mení, upravuje, zveľaďuje a skrášľuje. Pani starostka Radka Uhrinová a jej tím odvádzajú perfektnú prácu, pretože tento náš park naozaj kvitne pre svojich obyvateľov celoročne a práve počas Magdolény odhaľuje svoj úžasný potenciál.
Dobrým zvykom sa stalo každý rok na Magdoléne odovzdať aj verejné ocenenia obce. Tento rok starostka v rámci svojho príhovoru odovzdala ocenenie Brankovi Pástorovi ako poďakovanie za pomoc pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií, za jeho kulinárske umenie i úspešnú reprezentáciu obce v gastronómii a Paľkovi Blahútovi za obetavosť a starostlivosť o svojho hendikepovaného brata.
Kultúrny program už tradične obohatili dámy, ktoré pracujú v Zbore pre občianske záležitosti a šikovné talentované deti. Oba
kolektívy pri príprave programu opäť vychádzali najmä z bohatých rekenských tradícií – piesní, riekaniek, či nárečia. Program obohatili hostia a kolektívy z celej okolice. Zo susedného Rožňavského Bystrého prijal pozvanie výborný spevák Stanislav Ďurský, ktorého na akordeóne sprevádzal Marián Molnár z Honiec, výborný program uviedla Fsk Genšänky, ale aj kolektív pedagógov rožňavkej „zušky“ so speváčkou Marietou
Roxer. Hity nielen Karla Gotta hrali a spievali členovia kapely Karel Gott Revival SK a o fantastickú tanečnú zábavu sa postarali, dovolím si napísať, naši dobrí kamaráti z Vlachova, skupina TRIP. Nechýbali gastronomické lahôdky, atrakcie a program pre deti a bohatá tombola.
Za týmto stručným zhrnutím sa však ukrývala niekoľkomesačná, často neľahká práca, za ktorú si organizátorov nesmierne vážim a obdivujem. (A pevne verím, že aj všetci zúčastnení.)
Všetky tieto informácie sa dajú vyčítať aj z plagátu. To, čo na plagáte nenájdete, je atmosféra, ktorú treba zažiť. Je úžasné sledovať, ako sa ľudia na Magdoléne usmievajú. Pristavujú sa jeden pri druhom, objímajú sa, rozprávajú i spomínajú. Život prináša do našich osobných životov aj do celej spoločnosti veľké zmeny, vážne udalosti, pozitívne i negatívne nálady.
Tak je to aj u nás v Rakovnici. Magdoléna je však tou udalosťou, ktorá nás dokáže každý rok spojiť. Rekencov, rodákov, kamarátov z celého chotára.
Jej dlhoročná tradícia je dôkazom toho, že stále vieme a chceme spolupracovať a tvoriť. Že sa chceme stretnúť a žiť aspoň tých pár okamihov vo vzájomnej úcte, tolerancii a radosti. Pre mňa je to v súčasnej búrlivej dobe veľká vzácnosť. Môcť sa vrátiť domov, stretnúť svojich blízkych a známych a zažiť spoločne také chvíle, na aké možno s láskou spomínať.
Toto znamená Magdoléna pre mňa a veľmi si želám, aby nás takto spájala ešte veľa rokov. A kto vie, ak Pán Boh dá, možno sa budúci rok na rekenskej Magdoléne stretneme aj s Vami :)
Mgr. Katarína Strojná
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-