Mgr. Erika Gallová
Začiatkom mesiaca september 2013 zorganizoval Denný stacionár v Rakovnici vo svojich priestoroch akciu pomenovanú po mesiaci september „Septembrovka.“
Klienti sa postupne schádzali a ich počet narastal, čo ma nesmierne potešilo. Osobne som ich privítala. Ako je už našim zvykom, väčšie akcie sa konajú aj pri príležitosti oslavy menín. Tentokrát to bolo inak.
Spojili sme to aj s oslavou narodením, ktoré mal jeden náš klient. Oslávenci priniesli so sebou chutné zákusky a pochutiny rôzneho druhu. Všetky sa porozdeľovali na stoly, aby nikde nechýbali a mohli všetci ochutnať.
Keď sa prítomní usadili, predstúpila som pred nich a otvorila začiatok „Septembrovky.“ Súčasťou bolo aj blahoželanie našim Máriám pani Genčiovej a pani Fabiánovej. Práve v tento deň mali naše klientky meniny. Zároveň sme gratulovali pánovi Jánovi Molnárovi, ktorý v septembri slávil svoje narodeniny. Pán Ondrej Bradáč predniesol pekný prípitok (s malinovkou) a spoločne sme zaspievali všetkým oslávencom - živió.
Na spestrenie programu som si pripravila septembrové pranostiky, s ktorými som
Mgr. Erika Gallová
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
3. júl – Ján Čajak ml. (18. 7. 1897 Selenča, Srbsko – 3. 7. 1982 Bratislava) – učiteľ, spisovateľ, redaktor, publicista.
Maturoval v Novom Sade, študoval teológiu v Bratislave a Prešove a na Vysokej škole pedagogickej v Belehrade. Bol profesorom na gymnáziu v Báčskom Petrovci, popritom bol redaktorom viacerých časopisov. Písal poviedky, romány, drámy, publicistické články, prekladal z juhoslovanskej tvorby a podieľal sa na tvorbe slovenských etnografických filmov v Juhoslávii. Bol nevlastným vnukom P. Dobšinského a jeho rodina venovala niekoľko vzácnych predmetov do zbierky v Pamätnej izbe P. Dobšinského v Slavošovciach. V r. 1970 pri jeho osobnej účasti na oslavách výročia narodenia P. Dobšinského ho obec Slavošovce menovala jej čestným občanom. -MM-
3. júl - Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 12. 12. 2008 Prešov) – vysokoškolský učiteľ, historik, publicista.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave nad Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Pričinil sa o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorých bol správcom a významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Napísal množstvo odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19. stor., Muránska Zdychava, Muráň, Chyžné, P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej a iné. Mestské zastupiteľstvo v Revúcej mu za celoživotnú prácu 16. 5. 1997 udelilo Čestné občianstvo mesta Revúca. -MM-
4. júl – Miloslav Takáč (4.7.1907 Tisovec – 6.11.1968 Bratislava) – právnik.
Študoval na meštianskej škole v Rimavskej Sobote a v Tisovci, na gymnáziu v Lučenci, právo na PF UK v Bratislave. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Rimavskej Sobote, úradník Krajského súdu v Trenčíne a Novom Meste nad Váhom, neskôr ako sudca v Banskej Bystrici, Nitre a Ružomberku, ako tlačový referent Ministerstva spravodlivosti v Prahe, legislatívny referent Ministerstva pravosúdia. Od roku 1944 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Príslušník ilegálneho protifašistického hnutia, zúčastnil sa na prípravách SNP ako vedúci úradu Povereníctva spravodlivosti SNR. Po oslobodení sa venoval organizácii súdnictva a advokácie. Zameral sa na problematiku čs. trestného práva a vydal niekoľko monografií, odbornými štúdiami prispieval do Právneho obzoru. Pôsobil aj ako funkcionár poľovníckych spolkov na Slovensku, bol predsedom Zväzu ochranných loveckých spolkov, zaslúžil sa aj o kodifikáciu slovenskej poľovníckej terminológie. -MM-
16. júl – Štefan Burčo (16.7.1947 Dobšiná) – pedagóg, výtvarník.
Absolvent Pedagogickej fakulty v Prešove. Od roku 1969 pôsobil ako vedúci oddelenia estetiky, neskôr riaditeľ v Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave, kde sa zaslúžil najmä o rozvoj telovýchovy, športu a turistiky, a to i založením TJ Elán. Pôsobil i ako učiteľ a zástupca vedúceho odboru školstva v Rožňave. V tejto funkcii inicioval čestné pomenovania škôl po významných osobnostiach Gemera. Z tohto obdobia je i jeho značná časť publikačnej činnosti, týkajúca sa pedagogiky, tvorivosti detí a regionálnej histórie. V oblasti výtvarnej tvorby sa venuje krajinomaľbe, ale najmä drobnej úžitkovej grafike. Je autorom desiatok návrhov na logá, na odznaky, plagáty. Je autorom návrhov na reliéf-medailón S. Tomášika na budove školy, reliéf Rozprávkové dedičstvo P. E. Dobšinského na budove Gemerskej knižnice v Rožňave, viacerých umeleckých výtvarných návrhov rôznych príležitostných poštových pečiatok a obálok, týkajúcich sa najmä kultúrneho dedičstva na Gemeri. Vytvoril album Malá ilustrovaná história Gemera. Za svoju činnosť bol viackrát ocenený rôznymi poctami. -MM-
24. júl - Miroslav Ďurinda (24.7.1932 Ratková – 10.5.2017 Košice) – lekár, básnik.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Revúcej a na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Pôsobil v Košiciach na neurologickej klinike Fakultnej nemocnice a v Železničnej nemocnici. Vo svojej lekárskej praxi sa zameriaval na cievne mozgové príhody, sekundárne epilepsie, vertebrogénne poruchy a iné neurologické postihnutia. Popri odbornej práci sa venoval básnickej tvorbe, vydal zbierky reflexívnej poézie: Okamihy a reflexie (1996), Chvíle a chvíľky (1997), V krivkách pocitov, v priamkach nálad (1998), Verše z medzičasu (1999), Z averzov a reverzov (2001), Na nič nezabúdam (2005), Z prítomna a nenávratna (2013), Na linke s múzou (2017). Zaoberal sa aj históriou rodnej Ratkovej a napísal o nej a jej osobnostiach veľa odborných článkov. V roku 2015 vydal knižnú publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach, v roku 2017 vyšla jeho ďalšia kniha Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Je držiteľom ministerského vyznamenania a medaily „Za rozvoj mesta Košice“. -MM-
26. júl - Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku uskutočnil v roku 1972 prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, rozpracoval širokú škálu odborných a vedecko-výskumných problémov v oblasti urológie, vrátane detskej. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. -MM-