mágie, a preto dňa 24. júna zorganizoval Jánsku opekačku. Pôvodne to bola pohanská slávnosť spojená s oslavou letného slnovratu. Slnko je na samom vrcholku svojej ročnej cesty, nastáva najdlhší deň a najkratšiu noc. Časť roka, kedy sa začína obdobie radosti a oddychu. Základné korene vychádzajú z keltskej alebo keltsko-germánskej tradície, ktorú prebrali aj naši Slovania. Deň 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi (odtiaľ dnešné pomenovanie tohto sviatku). Napriek tomu sa niektoré rituály a celý rad prastarých zvykov zachovali až dodnes a stali sa súčasťou ľudového folklóru. Jedná sa napríklad aj o skákanie cez oheň alebo hádzanie vencov do vody. 

Slnečný pondelok sa začal ako každý iný. Rozdiel bol v tom, že jeho pokračovanie bolo naplnené niečím novým. Hneď od rána bolo potrebné pripraviť nevyhnutné veci na zrealizovanie opekačky. S ochotným pomocníkom sme nosili stoly, stoličky, drevo. Všetko sme umiestnili na vhodné miesto v tieni, aby klientom nebolo príliš horúco. V obchode sa nakúpilo jedlo a pomaly sa to začalo aktívne pripravovať. Dôležitou súčasťou boli ražne. Bez nich to nešlo. Tie nám, počas víkendu, zabezpečil náš ochotný klient Pavel Kašai.
O desiatej hodine sa postupne začali schádzať klienti, usadili sa, naliala sa im voda a pri ohni sa zatiaľ opekalo. Postupne ako sa špekáčky opekali, slaninkou sa kvapkal chlebík s bryndzou a s cibuľkou, za stolom prebiehal srdečný rozhovor. Ako ohník a Matej dopiekli, nosilo sa na stoly a s chuťou sme sa pustili do papania. Predtým sa ešte s dezertom zagratulovalo nášmu oslávencovi a menovcovi Jánskej opekačky nášmu Jánovi Molnárovi, ktorý nám doniesol niečo chutné na prípitok.
K poobedňajšej sieste sme si dopriali kávu, ku ktorej sa otvoril spomínaný dezert a jedli čerstvo naoberané čerešne. Všetko má svoj koniec a aj táto akcia sa pomaly blížila ku koncu.
Opekačka sa vydarila, prítomným sa to páčilo a rozišli sme sa spokojní. Ja som mala z tohto dňa veľmi dobré dojmy a pocity a bola som nesmierne potešená účasťou a verím, že taká a možno i väčšia sa uchová aj pri ďalších akciách.
Ďalšia akcia bola spojená so sviatkom sv. Márie Magdalény. V utorok 30. júla náš stacionár zorganizoval v spoločenskej miestnosti stretnutie. Najprv som klientov osobne srdečne privítala. Usadili sa. Prvým krokom bolo gratulovanie oslávenkyniam mena Magdaléna a Oľga. Chutné zákusky a voňavá kávička potešila. Milým prekvapením boli pochutiny, ktoré priniesla pani Magdaléna Kóžarová. Atmosféra posedenia bola príjemná a uvoľnená. Všetci sme medzi sebou navzájom, s úsmevom na tvári komunikovali.
Pre spestrenie programu som pripravila ukážky z histórie kostolíka a zo života sv. Márie Magdalény, patrónky obce. Týmto som nasmerovala klientov na vyvolanie spomienok a zážitkov, ktoré mali v minulosti, ako to bolo kedysi. Zároveň to porovnali so súčasnosťou.
Zo spomienok sme sa dozvedeli, že to bola slávnosť, udalosť na ktorú chodilo omnoho viac ľudí aj z ďalekého okolia (Moldava nad Bodvou, Košice, Revúčka, Hucín ...) a pešo.
Ku kostolíku viedla len jedna cesta. Pri púťovom mieste boli postavené stánky s pestrými ponukami. Malé deti dostávali rôznofarebné perníkové náhrdelníky (podobné dnešným piškótam). Zažili aj fotografovanie všetkých pokope a dievčatá v šatkách. Mladé devy boli obdarované od svojich nápadníkov svätým obrázkom. S tým sa však báli ísť domov, aby nedostali od svojej matky pokarhanie.
Omše sa konali vonku pred kostolíkom, čo pretrváva dodnes. Robilo sa to kvôli tomu, lebo sa všetci nezmestili dovnútra kostolíka.
Táto akcia bola pre nás všetkých prínosom. I keď nie som z obce, tak som sa veľa dozvedela ako to bolo v minulosti. Klienti si zaspomínali na časy, keď boli malými deťmi, mladými devami a švárnymi mládencami.
Nasledujúce stretnutie dňa 12. augusta sa začalo pokojne. Postupne ako šiel čas, tak sa aj naši klienti schádzali. Všetkých som osobne privítala. Prvým aktom bola úprimná a milá gratulácia našim Zuzkám. Svorne sa všetci usadili za pripravený stôl s občerstvením. Aj oslávenkyne priniesli chutné koláče. Bolo ich niekoľko druhov. Z toho, čo som si všimla, každému veľmi chutili. Najprv nám naše Zuzky vraveli ako meniny slávili doma a postupne sa do rozprávania pustili aj ostatní. Povedali sme si čo máme nové, porozprávali sa o tom. Popri debate som na stoly nosila chutné obložené chlebíčky.
Tak ako to niekedy býva, človek si rád zaspomína. Aj teraz to nebolo inak. Pochopiteľne sa klienti vrátili spomienkami do minulosti. Vo svojej pamäti mysleli na predošlé časy. Spomínalo sa na to, ako vyzerala obec Rakovnica, ako vyzerali domy, kto v nich býval. Mnohé terajšie domy neboli ešte ani postavené, niektoré už zbúrali, iné zase prestavali. Zmenili sa a vyrástli aj ľudia v nich.
Malou čerešničkou bolo zistenie, že dvaja klienti boli blízkymi priateľmi. Ona mala 16 rokov a on 18 a ako jeden z mála chlapcov mal auto. Za ním dievčatá len tak leteli. Pri týchto spomienkach sa všetkým vyčaril úsmev na tvári.
Keď sa už naše stretnutie blížilo ku koncu, klienti si ešte dali voňavú kávičku a pobrali sa domov. Som veľmi rada, že ďalšia naša akcia mala pozitívny náboj, energiu, vitalitu. Klienti boli spokojní a šťastní aj z tohto posedenia.