rukách bola dvierkami k srdečnému zdraveniu, spoločnému fotografovaniu a konverzácii ako sa len dalo – rukami, nohami, hoci po anglicky sa vieme dohovoriť, tu nám to veľmi nepomohlo. Na štadióne bolo tiež





fantastická atmosféra. Diváci boli spontánni, aj hlučne povzbudzovali, ale boli kultúrni, bez zbytočných incidentov, na zápas sa tešili a vyslovene si ho užívali. Svojim pozitívnym postojom nakazili aj slovenských fanúšikov do takej miery, že ich tá prehra až tak veľmi nemrzela. Fantastický športový zážitok a srdečnosť Španielov zmazali rozpačitý dojem z prehry a ostali len krásne dojmy: Tento výlet stál za to. A cesta z Ovieda do Čiernej Lehoty nonstop tých 2800 km nám nemohla pokaziť umelecký dojem. Práve naopak. Obdivovali sme krásy severného Španielska, obrobené lúky, zelené lány a pasúci sa hovädzí dobytok. Krajina pôsobí upraveným dojmom, ako keby každý pásik zeme mal svojho gazdu, ktorý sa s láskou o ten svoj piaď zeme stará. Až je človeku ľúto, že naše krásne Slovensko takto nevyzerá. Ale možno raz .... !“
Darina Figúrová




























__________________________________________________

Skupinka zanietených priaznivcov futbalu - piati chlapi z Čiernej Lehoty s ďalšími tromi kamarátmi z Banskej Bystrice a Gelnice podporili začiatkom septembra 2015 skupinku slovenských fanúšikov a slovenskú reprezentáciu v španielskom Oviede. Ako sa k tomuto dostali? Jednoducho. Povedali nasledovné: „Minulého roku, keď sme zažili v Žiline fantastický výsledok našej futbalovej reprezentácie v zápase so Španielskom, sme si povedali, že pôjdeme našich futbalistov podporiť na odvetu do Ovieda. Zabezpečili sme si vstupenky a 2. 9. vyštartovali z Čiernej Lehoty. Od stredy do piatka večera so zastávkou na francúzskom pobreží sme zdolali 2700 km. V piatok večer sme sa ubytovali asi 20 km od Ovieda. Po dobrom oddychu a chutnom guláši, ktorý sme si stihli navariť, v sobotu predpoludním stretli sme sa v hoteli s Marekom Hamšíkom. Večer
sme už netrpezlivo očakávali svoj vysnívaný futbalový zážitok. Výsledok nebol síce pre náš futbal priaznivý, ale nič nezmenil na našich očakávaniach. V superlatívoch sa vyslovujeme o všetkých zážitkoch. Kým sme sa v sobotu dostali na štadión, stretli sme množstvo španielskych obyvateľov, ktorí sa k nám správali veľmi srdečne. Slovenská vlajka v našich
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-