Stalo sa to pre 85 rokmi, keď presne 8. mája 1927 sa zorganizovalo 24 mužov, ktorí sa zišli na Valnom zhromaždení a založili spolok, ktorý nazvali Dobrovoľná hasičská jednota a pristúpili k voľbe. Za veliteľa tohto spolku bol zvolený riaditeľ školy p. Emil Kostka a za dozorcu majetku Ján Holovár a ďalší funkcionári. Na zaodetie chlapov, členov spolku nemali financie, preto sa poriadali rôzne obecné kultúrne veselice, kde si niečo na odev a iné menšie náčinie zarobili. Z obecných finančných zdrojov bola zakúpená ručná hasičská striekačka. Za nového veliteľa zvolili Jána Holovára st., ktorý sa stal až do smrti čestným veliteľom.Ráno o 6.30 hod. sme si členovia DHZ rozdali dohodnuté úlohy, aby bolo na akciu všetko pripravené, zabezpečili sme značenie ihriska, súťažnej plochy, boxov pre súťažné družstvá, parkoviska pre automobily, pripraviť dôstojne miestnosť pre pozvaných hostí a zaslúžilých členov, rozhodcov a vedenie obce.
Príprava a varenie občerstvenia, chutného guľášu a výborných domácich klobás sme prenechali na odborníka od fachu Marekovi Fandákovi, začo mu bol aj jeho výkon ohodnotený a odovzdaný ďakovný list DHZ. Nuž a Marek sa môže tešiť, že bude k vareniu oslovený aj nabudúce.
Na smäd samozrejme nemôžeme zabúdať, a preto nám so svojím šenkom pomohla Alicka Tomesová a Miroslav Suchan. Tiež sme im odovzdali ďakovný list DHZ.No a keďže sme mali všetko prípravené a začali prichádzať organizačné zložky, súťažiaci, a ihrisko bolo čoraz viac a viac obsadené ľuďmi – dobrovoľnými hasičmi, mohli sme pristúpiť k začatiu súťaže. Na otvorení sa spolupodieľali – starostka obce Ing. Potočná, ktorá v krátkosti spomenula históriu obce, históriu DHZ a privítala všetkých zúčastnených. Potom sa prihovoril aj okresný predseda DPO SR v Rožňave pán Marián Kapusta, tiež privítal všetkých zúčastnených a povedal to najdôležitejšie - podstatné úlohy a organizačné pokyny k súťaži.
No a keďže my, DHZ Čierna Lehota máme svoje narodeniny, sme si pripomenutie našej činnosti nechali na začiatok a pri tejto príležitosti predseda DHZ svojím príhovorom vyzdvihol zakladajúcich členov, ktorým vlastne vďačíme, že DHZ je a môžeme v nej pokračovať. Venovali sme im aspoň spomienkovú chvíľku ticha.
Pokračoval podrobnou históriou a informáciami o voľbách a zložení DHZ. Vyzdvihol rodinu Holovárovcov, ktorí z pokolenia na pokolenie pracovali zanietene pre zbor a vychovávali nových mladých hasičov, dobrovoľníkov. Terajšieho tajomníka pána Jána Holovára a jeho syna Štefana, ktorí v posledných rokoch urobili kus práce.
Vymenoval dnešné zloženie Výboru DHZ a všetkým členom, nápomocným, starším, mladým, boli odovzdané ďakovné a pamätné listy, upomienkové sošky hasiča. Samozrejme poďakovanie patrí v neposlednom rade obci Čierna Lehota a jej predstaviteľom, nakoľko zbor je finančne závislý od ich podpory v rozpočte. Odovzdali sme ďakovný list.
Pamätný list odovzdal predseda Mgr. Terrai a veliteľ pán Lukáš Dovec (v nedeľu z dôvodu pracovnej vyťaženosti) aj najstaršiemu členovi DHZ 84 ročnému pánovi Ondrejovi Barboličovi. Bolo to preňho veľmi krásne a príjemné potešenie, nakoľko mu už zdravotný stav nedovoľuje sa takejto udalosti osobne zúčastniť. Zaspomínal si na časy, kedy ešte vládal a bol nápomocný pre potreby zboru. Ďakujeme.
Po týchto oslavných záležitostiach sa na rozkaz veliteľa súťaže pristúpilo k súťažnému zápoleniu.
Podľa vyžrebovaného poradia sa hasičské družstvá pripravovali na základňu. Dve ženské družstvá odsúťažili oba útoky po sebe odrazu a mali sme víťaza, no kto iný, ako domáce dievčatá. Gratulujeme „šikulky“.
Po odsúťažení žien začali muži. Spolu sa o prvenstvo snažilo 6 družstiev. Všetci boli správne a dobre pripravení, ale šťastie prialo iba jednému, a tak svoj jedinečný úspech mal DHZ z Plešivca. Chlapci z Plešivca si napokon odniesli aj ocenenie za prvé miesto a Putovný pohár Zaslúžilých členov DPO SR Rožňava. Ostatné súťažné družstvá podľa umiestnenia boli tiež vecne ocenené. (Priložená Štartovacia a výsledková listina). Všetkým bolo na záver za zdarný priebeh poďakované a popriate šťastné, bezpečné cestovanie domov. Veríme, že aj v budúcom roku sa budeme môcť šťastne stretnúť a tieto naše zápolenia hasičstva predviesť a zašportovať si. Prajeme si, aby sme sa stretávali pri takýchto skvelých podujatiach.
Keďže naše poslanie nie je len súťažiť, ale byť nápomocnými, vieme, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, preto sme stále v pohotovosti, vo dne v noci, našim občanom na pomoci. Zdar Boh.
Text: Mgr. Michal Terrai
Foto: Michaela Pukanská
Výsledková listina
{gallery}obsah/clehota/85{/gallery}
{jcomments on}
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-