V druhú júnovú nedeľu 9. júna 2013 sa opäť zaplnil evanjelický a. v. chrám Boží v Ratkovej za účelom slávnostných služieb Božích, ktorých neoddeliteľnou súčasťou už po tretíkrát bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Slávnostných služieb Božích okrem domácich cirkevníkov v rámci spolupráce sa zúčastnila tiež delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti so svojou farárkou Mgr. Hildou Guláčiovou – Fabuľovou.Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár,PhD. senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru, Mgr. Vladimír Schvarc a Mgr. Hilda Guláčiová – Fabuľová.
Prítomných pozdravili: MVDr. Ján Šeševička – poslanec Banskobystrického vyššieho územného celku, Ing. Ján Štefan – dozorca Gemerského seniorátu, Mgr. Vladimír Schvarc – teraz duchovný vo Švedlári, ktorý práve v Ratkovej začínal a prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti sa oboznámili s historickými udalosťami týkajúcimi sa cirkevného zboru Ratková ako aj obce. O dávnej a slávnej minulosti ratkovského cirkevného zboru, ako aj obce sa dozvedeli prostredníctvom doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave. Zároveň v jeho podaní vypočuli si verše Martina Rázusa: Zvony a na záver odznel Pavol Országh Hviezdoslav.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície: Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol zároveň hlavným účinkujúcim. Maestrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študenti herectva Linda Kissová s Ľudovítom Košíkom. Hovorené slovo „prerušovala“ hudobná skupina Sexit z Rožňavy. V podaní jej vedúceho Eugena Pal Baláža zazneli piesne: Kdož jsou Boží bojovníci, Padala rosička, Hej pane králi a Hviezdy. Prítomným zimomriavky naskočili pri počúvaní Mozartovho Tureckého pochodu, ale tiež pri tónoch fujary. Zahanbiť sa nedali ani majstri hovoreného slova, keď v rámci programu zanôtil Ľ. Košík pesničku Sobotienka ide a k nemu sa pridal doc. J. Sarvaš s L.Kissovou.
Cieľ literárno-hudobnej kompozície oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v zabudnutom ratkovskom regióne vyšiel.
PhDr. Daniela Baranová PhD.
Fotografie: Karol Žigo, Revúca
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-