V druhú trojičnú nedeľu 17. júna 2012 v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej sa uskutočnili slávnostné služby Božie, ktoré liturgoval konsenior Gemerského seniorátu Mgr. Dušan Hrivnák. Slovom Božím poslúžila administrátorka evanjelického cirkevného zboru v Ratkovej Mgr. Adriana Hrivnáková. Jej kázeň bola adresovaná učiteľom, rodičom a samozrejme žiakom.V týchto ratkovských reminiscenciách sme si zaspomínali aj na židovských žiakov, ktorí bránami evanjelickej školy prechádzali až do roku 1942, kedy na základe vtedajších vládnych nariadení boli spolu s rodičmi násilne z Ratkovej vysťahovaní. Vysťahovaní boli na základe dodatočne legalizovaného ústavného zákona, ktorý 15.mája 1942 schválil Slovenský snem a týkal sa vysťahovania Židov. Kroky ratkovskej židovskej komunity najskôr smerovali do okresného mesta Revúca a odtiaľ do nacistických vyhladzovacích koncentračných táborov, z ktorých návratu späť nebolo. Z ratkovskej židovskej komunity sa zachránili iba dvaja Ernest Wilner a Július Godlberger, ktorí do rodnej obce Ratková sa nikdy nevrátili.
Scenár spomienkovej hudobno-literárnej kompozície napísala PhDr. Daniela Baranová, PhD. a o hudobný sprievod sa postarala Katarína Šedivá.
Hosťami ratkovských slávnostných služieb Božích boli PaedDr. Marta Györiová a Peter Háber zo Židovskej náboženskej obce z Košice, rimavskosobotskú Židovskú náboženskú obec reprezentovali Dr. Tömösvaryová a František Bokor.
V kostole prítomným sa prihovoril Peter Háber, ktorý v mene Židovskej náboženskej obce sa poďakoval, že ratkovskí cirkevníci aj po 70 rokoch s láskou spomínajú na svojich bývalých spoluobčanov. Báseň za mŕtvych predniesla PaedDr. Marta Györiová.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli k evanjelickej škole, kde sme odhalili pamätnú tabuľu venovanú ratkovským židovským žiakom. Pamätnú tabuľu odhalil Peter Háber spolu s konseniorom Mgr. Dušanom Hrivnákom. Po jej odhalení zaznela modlitba za mŕtvych, ktorú zaspieval p. Háber.
Cieľom tejto literárno-hudobnej kompozície, ktorú sme venovali ratkovským evanjelickým učiteľom a žiakom bolo osloviť ratkovských učiteľov, aby boli hrdí na svojich predchodcov a mali z čoho čerpať silu v náročnej pedagogickej práci. Žiaľ, náš zámer nevyšiel, pretože terajší ratkovskí učitelia v nedeľu uprednostňujú iné priority ako by sa mali zoznamovať s históriou ratkovského školstva a byť zvedaví na svojich žiakov.
Aj napriek bojkotu akcie z radov ratkovských učiteľov prežili sme krásne nedeľné chvíle a vzdali hold ratkovským evanjelickým učiteľom a žiakom, pre ktorých povolanie, ktorí si zvolili nebolo povolaním, ale poslaním.
PhDr. Daniela Baranová, PhD.
Fotografie: Bohuš Palúš a Karol Žigo
{gallery}cirkev/ratkova/zidovske{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-