×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/ratkova/terezia
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/ratkova/pomnik
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/ratkova/terezia
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/ratkova/pomnik
štvrtok, 06 december 2012 10:36

Z histórie starej Ratkovej: Prvými osadníkmi Ratkovej boli Slováci a Rusíni (Ruténi) Doporučený

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zopakujme si už známe, historikmi doložené, že prvými osadníkmi Ratkovej boli Slováci a Rusíni (Ruténi), neskôr úplne prevládlo slovenské etnikum. Prvé písomné doklady o neanonymných Ratkovčanoch máme až z r. 1499 - pochádza zo súpisu mien platcov daní  panských, v neskorších rokoch stoličných. Z r. 1499 sú to mená: Dyak, Nerer, Damianovicz, Lezecky, Nekhortawicz, Rusolka, Sevstojský, Synka, Zolabuk, Sator. V tomto roku sa popisujú i dve mená šľachtických rodín (nobilis):

Erdély a rodina Galli. Z r. 1501 ako nový ďalší poplatníci daní sú mená: Nahel, Albertik, Benediktus, Varga. V neskoršom polstoročí sa prevažná časť mien týchto poplatníkov vytratila zo súpisov, počty obyvateľstva sa menili, pribúdali alebo upadali - boli to obdobia v priebehu okupácie veľkej časti Uhorska Turkami, dlhšieho obdobia striedania sa stavovských protihabsburských povstaní. Počet obyvateľov vzrástol až koncom 17. storočia, podstatne v 18. storočí. Prílev obyvateľov bol hlavne z okolitých dediniek. V rodovom (genealogickom) vyjadrení veľmi hlboko v storočiach sú ukotvené korene mien niektorých rodín Ratkovčanov. Všimnime si mená niektorých rodín, ktoré existovali v Ratkovej ešte i v prvej polovici minulého storočia (asi do r. 1950). Číslo za menom  v zátvorke udáva, kedy sa meno prvýkrát vyskytlo v historickom kontexte zápisu: Levko (1573), Coch (1572), Mikuláš (1573), Tretiak (1572), Sucháč (1580), Lašán (1599), Koren (1603), Tokár (1633), Poprocký (1638), Sivák (1672), Černok (1673), Rácik (1675), Ďurinda (1678), Ostranský (1679), Klincko (1685), Galaj (1687), Izrael (1688). Mnohé mená – priezviská v súpisoch sú odvodené z pomenovania mesta, ale najviac z mena dediny, odkiaľ novousadlíci do Ratkovej prišli: Sucháč (zo začiatku uvádzaný ako Sušanský), Rákoši, Sirkovský, Hodejovský, Poprocký, Brádňan, Chyžňan, Repiský, Revúcky, Zdychavský, Muránsky, Kokavský, Krokavec, Spišák. Iné mená označujú krajinu, odkiaľ nositeľ mena prišiel alebo pochádzal: Moravec, Polák, Uhrín, Ollassi, Czech, Nemeth, Orosz. Iné mená v súpisoch daní nesú pečať toho, čím sa dotyčný zaoberal: Kováč, Čižmár, Hámornik, Haviar, Švec, Mlynár, Gajdoš, Súkeník, Pastír, Sitár, Tkáč, Tokár, Vapeník, Hrebenár, Barbier.
Pretože  vôbec prvé sčítanie obyvateľstva v Uhorsku bolo až za panovania Jozefa II. v r. 1784 až 1785, mená obyvateľov platcov okrem urbariálnej dane dajú sa zistiť ako-tak i z evidencie cirkevných menoslovov poplatníkov (decima - dežma ) z roku 1742. Z počtu pozemkov, ktoré jednotlivé rodiny dedične obhospodarovali (nevlastnili!), desatinu úrody odovzdávali cirkevnej vrchnosti. Najskôr to bolo v naturáliách, neskôr v peniazoch. Počet poľnohospodárskej pôdy, ktorú jednotlivé rodiny užívali, hovorí o ekonomických možnostiach obyvateľov Ratkovej, ktorú mali popri skoro výlučne remeselníckom zamestnaní. Číslo za menom rodiny znamená počet dielov poľnohospodárskej pôdy, za ktorú rodina platila cirkevný desiatok: Almasy 2, Baran 1, Benko 1, Černok, 7, Černanský 4, Čižmárik 2, Dano 4, Dobis 17, Daniš 1, Ďurinda 11, Duda 1, Faluba 11, Gunda 1, Galiba 1, Hanes 1, Hrka 3, Havaš 9, Ivanko 5, Jankura 3, Kožár 6, Kováč 5, Klopan 6, Krajec 5, Klincko 4, Korenčík 4, Koreň 2, Kušnier 1, Lašán 3, Levko 2, Mikuláš 11, Mlynar 2, Majaš 1, Novák 1, Oloh 7, Pulíni 8, Pelech 4, Peter 1, Rácik 5, Revúcky 1, Rosík 3, Sitár 6, Sucháč 6, Šlosár 1, Šavel 1, Šebok 3, Vajda 5, Zirková 2.
Po stránke religiozity všetci Ratkovčania boli evanjelici slovenskej národnosti, čo bola prevažná väčšina obyvateľstva. Čo sa dotýka zamestnania, Ratkovčania skoro všetci boli remeselníci – v rôznych obdobiach 17. až  prvej polovice 20. storočia rôzne diferencovaného charakteru. Pre zaujímavosť uvádzam frekvenciu rôznych remesiel u obyvateľov žijúcich v prvej polovici minulého storočia v Ratkovej, ktorí vyučení v jednotlivých profesiách tieto remeslá vykonávali, alebo už nevykonávali. Podľa aktuálnej situácie z polovice 20. storočia spracoval ratkovský rodák JUDr. Ľudovít Levko (1913-1995). Podávam len v absolútnych číslach: obuvníci (čižmári) 23, kožiari (garbiari) 8, stolári 9, krajčíri 5, tesári (mlynári) 15, mäsiari 7, pekári 4, kováči (zámočníci) 9, obchodníci 8, holiči 4, murári 3, kožušník 1, súkenici 3, kolári 2, remenár 1, klampiar 1.
Obyvatelia Ratkovej - mnohí z tých, ktorí sa v texte spomínajú a mnohí, ktorí v texte nie sú, ako aj ich potomkovia - zruční remeselníci vytvorili v minulosti predpoklady k materiálnemu a kultúrnemu povzneseniu mestečka. Len v takom príťažlivom prostredí mohli neskôr pôsobiť múdri a vzdelaní učitelia, cirkevné osobnosti vo funkcii kňazov, cieľavedomí richtári. K týmto sa môžeme bez hanby hlásiť, keď reflektujeme aktuálne ratkovské reálie.
Miroslav Ďurinda
Košice, november 2012

Čítať 5963 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:05

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!