×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/ratkova/socha
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/ratkova/socha
štvrtok, 11 júl 2013 11:24

Nad prvou písomnou zmienkou o osade Ratková Doporučený

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Iste viac než štyri desaťročia ukladám v depozitári myšlienkového trezoru, ale aj „fyzicky“ uchopiteľného archívu všetko to z histórie mojej rodnej obce Ratkovej, čo dýcha závanom  pradávna, minula (aj včerajšok už má punc uplynulého). Za posledné dva - tri roky som početné, historicky relevantné, alebo pozoruhodné informácie zveril portálu Maj Gemer s pochopením a ústretovosťou šéfredaktora, pána Dr. Ondreja Doboša. Z histórie obce, cirkvi, o účasti aktérov,  inštitúcii, osobností. Aj spomienok. Keď sa mi „zbierka“ obohatila o dokument – zápis prvej zmienky o rodnej obci, cítil som, že môj materiál sa zhodnotil (poslal mi ho priateľ historik - „Ratkovčan“ PhDr. Milan Podrimavský (1943-2011), keď som sa predtým posťažoval, že by som niečo také „rukolapné“ rád uvítal. Ozval sa po latencii začiatkom roka 2007 s tým, že v slovenčine nič podobné neexistuje, ale jeho kolega, ktorý sa týmto obdobím zaoberá, našiel zápis v maďarčine. Podotkol, že originálny zápis zo 14. februára 1413 sa naozaj nezachoval, existuje len jeho prepis v latinčine zo 6. marca 1551,  samozrejme preložený čiastočne do maďarčiny. Ratková sa v ňom spomína v súvislosti s novou darovacou listinou šľachtickej rodine

Drienčanských (Dereczéniovcov).  Dodajme, že tento pôvodný donačný dokument bol rozhodnutím kráľa –  rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského. Toho istého,  ktorý v roku 1415 podpísal „glejt“ - sprievodný list o ochrane Jána Husa pri jeho ceste na snem do Kostnice, ktorý ho však  nezachránil a majster Ján Hus bol upálený. Táto udalosť dala vznik husitskému hnutiu v Čechách s dôsledkami vojen v celej strednej Európe (dokončím myšlienku len dodatkom, že zvyšky husitských vojsk neskôr ako „bratrícke voje“ prenikli i do gemerských končín a vytvorili predpoklad pre vznik husitského náboženského učenia, ktoré neskoršie priaznivo ovplyvnilo vznik evanjelickej cirkvi nielen v Ratkovej, Gemeri, ale aj na Slovensku). Taktiež zopakujem známe, že Ratková vznikla už v prvej polovici 13. storočia, ako aj niektoré iné osady v tomto regióne a 600. výročie prvej písomnej zmienky, ktorú Ratková za pár dní slávnostne oslávi je len písomným dokladom starej historickej písomnej reality dokumentu. Mám úctu a rešpekt pred dávnymi  autentickými zápismi v listinách. Vnímam v nich osoby - osobnosti, deje - udalosti, ktoré pozitívne alebo negatívne limitovali osudy ľudí - národov, uvažovanie či postoje. Skláňam sa pred čírou históriou neovplyvňovanou ideologicky, tak ako pred vlastnými spomienkami na to, čo sme  prežili a o ktorých priezračnosti či rýdzosti všetko nespochybniteľne vieme len my sami.  Pozornosť záujemcov o históriu Ratkovej upriamujem na niektoré články, ktoré boli na stránkach Maj Gemer publikované výberovo bez chronológie poradia, o ktorých som sa domnieval, že môžu byť príťažlivou témou. S týmto zámerom prikladám i xerokópiu prepisu pôvodného 600-ročného zápisu, ktorý v dokumente enumeruje i okolité dedinky regiónu, ktoré sú objektom donačného rozhodnutia panovníka z roku 1413.
Obdobie účinkovania ratkovského farára Ondreja Šmála len čiastočne perlustrované si zaslúži i pri tejto príležitosti  pozornosť, aj keď som sa k nemu už opakovane vracal. Ale nejde len o neho. Každé meno, každá udalosť, ktorú ktokoľvek z dávnej histórie zaznamenal stojí za to, aby nezapadla prachom nezáujmu, ak kohosi podnietila k tomu, že ju položil na papier. Len zopakujem, že Ondrej Šmál z protokolov „Bratstva gemerskej evanjelickej cirkvi“ vyextrahoval všetkých evanjelických a. v. farárov od vzniku až do konca svojho pôsobenia (smrti) v tomto cirkevnom zbore, podobne z toho samého prameňa i všetkých učiteľov (rektorov, správcov) evanjelickej ratkovskej školy i s krátkymi biografickými údajmi, richtárov mesta Ratková od r. 1720 a iné zaujímavé dobové historické údaje vtedajšieho mestečka a cirkvi. V tejto polohe, nazvime to nie presne “kronikára“, s týmito postulátmi pokračovali v jeho šľapajách ďalší traja ratkovskí kňazi - Michal Szinovic, Michal Koroni a Samuel Bradovka - až do r. 1848.  Ešte pred nimi  učiteľ Georgius Molitoris (Wozár), ktorý pôsobil v Ratkovej od r. 1709 do r. 1725 evidoval formou „kronikárskych záznamov“ situáciu v Ratkovej po prvom požiari z r. 1692, najmä čo sa týka znovuvybudovania zničeného chrámu. Vyhľadal mená pôsobiacich richtárov v Ratkovej od r. 1692 až do r. 1720 (než bol vypovedaný do vyhnanstva). Nesmieme zabudnúť na úradníka ratkovského slúžnovského úradu a neskoršieho advokáta mestečka Jána Martinusa, ktorý skoro chronologicky evidoval z nadhľadu dianie v tomto regióne a nielen v Ratkovej. O menách obyvateľov starej Ratkovej – poplatníkov daní od r. 1499 až skoro do konca 18. storočia nám zase zanechal maďarský historik Ila Bálint. Na dokumenty, z ktorých sa mnohé stratili pri dvoch zničujúcich požiaroch a na to, čo sa zachránilo, nadviazal oficiálny kronikár mesta Ratkovej - učiteľ Ondrej Gallay, ktorý metodicky zodpovedne vykonával túto funkciu od r. 1935 až do r. 1946. Z pohľadu mestečka Ratkovej je zodpovedne poctivé spomenúť mená nasledujúcich kronikárov už po druhej svetovej vojne, vzdelaných a metodicky odborne vedených. Pri príležitosti osláv výročia prvej zmienky o Ratkovej si to zaslúžia, pretože len „litera scripta manet“ - len napísané pretrvá. Spomienky sú poznačené prvkami subjektivity, kronika bez predpojatosti ideologicko-politicky nezneužitá referuje, nehodnotí, ale predkladá fakty – „padni komu padni“ - vtedy je pravým “zlatom šitá“. Po roku 1946 kronikármi v chronologickom poradí boli: Ján Klincko, učiteľ; Júlia Tomečková, učiteľka; Vojtech Herich, učiteľ; Ružena Čáková, učiteľka; Iveta Ulická, učiteľka; Ján Bystran, lesník; Ing. Vladimír Sucháč, učiteľ; Vlasta Sucháčová, vychovávateľka od r. 1987 dodnes. Veľmi presný diferencovaný menovitý zoznam mien remeselníkov Ratkovej v prvej polovici 20. storočia zanechal v dokumte ratkovský rodák JUDr. Ľudovít Levko.
Článok je len skromným návratom do ratkovskej histórie, príspevkom k aktuálnym ratkovským udalostiam, ako aj dôvodom na „nezabúdanie“ na tých, ktorí beh plynutia ratkovského času zanechali nám,  svojim potomkom v dokumentoch akéhokoľvek druhu.

 

Miroslav Ďurinda,
Košice, júl 2013

Poznámka: Dedinky a osady novej donácie sú vymenované v maďarčine - nie všetky sa mi podarilo identifikovať a preložiť do slovenčiny: Nižné a Vyšné Padarovce, Nižná a Vyšná Pápča, Teplý Vrch, Lukovištia, Lehotka, Babinec, Stráňa, Hrušovo, Striežovce, Kyjatice, Polom, Poproč, Potok, Rovné, Lipovec, Ratkovská Zdychava, Zlatyňa, Hrlica, Bystré, Ploské, Ratková, Sása, Lehota, Rybník, Španie Pole, Baratica, Hostišovce – medzi riekami Turiec a Rimava až po Čiernu Horu...
V prílohe xerokópia prepisu pôvodného dokumentu z publikácie maďarského štátneho archívu listín z doby Žigmunda, ako aj xerokópia v maďarsko-latinskej edovanej podobe po redakčnej úprave autora - Borsa Iván.   
M. Ď.

{jcomments on}

  

Čítať 5900 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:30

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!