Slavošovce - priemyselná obec na Gemeri v Štítnickej doline, ktorú netreba nejako zvlášť predstavovať. Skôr, ako sa tu v Slavošovciach v r. 1828 narodil zberateľ slovenských povestí a rozprávok, kňaz a národovec Pavol Dobšinský, postavená v roku 1817 bola papiereň. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová v roku 1841 V sobotu 19. mája 2012 sa matičiari z okresu Rožňava zišli tak trochu netradične, na svojom pracovno-výchovnom podujatí.
Začalo sa to pri pamätnej buste, osadenej na nádvorí v Základnej škole Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach. Nás matičiarov tešilo, že k nášmu podujatiu sa pripojili i deti zo Základnej školy na Zlatej ulici z Rožňavy, hostia z MS z Revúcej a rodáci z Čiernej Lehoty, dlhé roky žijúci v Košiciach a v Tatrách.
Slovo o histórii a súčasnosti základnej školy v Slavošovciach v podaní pani Milady Šikúrovej bolo veľmi zaujímavé a poučné.
Naše očakávania splnila i prehliadka rodného domu Pavla Dodšinského, kde k súčasnej expozícii vo výklade PaedDr. Milana Sajenka sme počúvali iba prívlastky - úžasné, brilantné...
Po krásnych slovách a obrazoch o našom rozprávkarovi Dobšinskom, pred sebou sme mali skvostnú zaujímavosť Slavošoviec - Tunel pod Homôlkou.
Presun chôdzou k tunelu od Obecného úradu v Slavošovciach, samotný prechod tunelom, následne malým tunelom na koprášskej strane až na viadukt, je túra cca
Odmenou pre tých odvážnych, ktorí to zdolali, bol výhľad na okolie Magnezitoviec a Chyžného, nezabudnuteľné technické riešenie týchto inpozantných stavieb, ktoré zub času nahlodal len veľmi málo.
Prechod naspäť do Slavošoviec a presun do Chaty pod Hájom v Čiernej Lehote bol vytúženým cieľom. Tu nás totiž čakal navarený guľáš, ktorý bol výborný nielen preto, že všetci sme boli poriadne hladní, ale preto, že bol naozaj výborný a všetci účastníci udeľujeme kuchárovi „Rad zlatej varešky".
Malé sladké občerstvenie, výborné zákusky a koláče, spev pri harmonike bolo zavŕšením tohto krásneho dňa, na ktorý budeme iste všetci milo spomínať.
A na záver? Čo iné ako poďakovanie. Všetkým, ktorí boli akokoľvek účastní na tomto podujatí.
Matičiarom, deťom a hosťom, že boli ochotní prísť, pretože bez účastníkov niet podujatia.
Riaditeľke ZŠ PhDr. Darine Labošovej, že nám povolila vstup na pôdu školy, pani poslankyni OZ v Slavošovciach a zároveň učiteľke Milade Šikúrovej za jej slová, PaedDr. Milanovi Sajenkovi za jeho zanietený výklad a lásku k rozprávkarovi Dobšinskému a histórii Slavošoviec, poľovníkom zo združenia v Čiernej Lehote za prepožičanie chaty, pánovi Miroslavovi Figúrovi za jeho kuchárske umenie, členom MO MS v Čiernej Lehote za zorganizovanie tohto zaujímavého podujatia. Tešíme sa na budúce spoločné stretnutie.
Text: Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
{gallery}kultura/matica/lehota/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-