štvrtok, 08 september 2011 22:22
Na prvýkrát sa Dni obce v Čiernej Lehote vydarili naozaj super Doporučený
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dni obce 2011 v Čiernej Lehote dopadli na veľmi dobrej úrovni, aspoň si myslím, že nie len pre organizátorov.
Sobota (27.08.2011) - začiatok o 14:00 hod. Po otvorení sme si s členmi prípravného tímu (Aďou Violovou - členkou komisie pri OZ, Bc. Marianou Jančíkovou - učiteľkou MŠ) rozdelili deti do skupín a začalo sa s hraním, hádzaním loptičiek, krúžkov na prúdnicu, skokom vo vreci, preťahovaním lanom. Šikovné deti z obce si zašantili a víťazi boli odmenení. Ostatné deti sa mohli vyšantiť na nafukovacom spidermanovi. Pre starších bol zorganizovaný futbal, kde mohli ukázať chuť športovať. No pozháňali sa zostavy mladších a starších, nikto nezaháľal a nevzdal to.
Ukážky štafety a útoku našich hasičov a hasičiek (OHZ Čierna Lehota) sme sa mohli vynadívať a za ich výkony, ktoré ukázali poďakovať im a zatlieskať. Keby sa im tak darilo aj na hasičských pretekoch - súťažiach, prajeme im to.
No a večer sme si zaspievali spoločné piesne, aj lehotské pri táboráku. Počasie nám prialo, ako keby bolo objednané.
Nedeľa (28.08.2011) - Pre organizátorov to bolo opäť v plnom prúde, aby sa všetko stihlo, urobilo na dobrej úrovni. No ja musím pochváliť, že všetko sme stihli a podľa mňa sa aj vydarilo.
O 10-tej hod. slávnostné služby Božie v chráme Božom v Čiernej Lehote, kde sme spoločne s pozvanými hosťami boli kázňou Mgr. Lýdie Naďovej, farárky zo Slavošoviec, napomenutí na nasledovanie Pána a viere nie z donútenia.
Potom nastal šum v obradnej sieni, kde sa usádzali hostia a prítomní občania, aby sme ich mohli privítať v našej obci a odovzdať ocenia za zásluhy pri tvorbe hrobov padlým, pri návšteve našej obce a podobne. Každý účastník tohto obradu, dostal spomienkový darček obce. Hosťom bol aj pplk. Andrej Guk, zástupca pridelenca obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR, ktorý navštívil našu obec, aby si osobne pozrel hroby padlých ruských vojakov, ktorí zahynuli v Čiernolehotských lesoch, kde sú aj pochovaní a zásluhou a prácou pána Ondrejčáka Juraja sú ich hroby zrenovované a dostali nový šat. V hore zvanej Javorinka, tieto hroby sú naozaj skvostom a reprezentatívnym dielom pre obec Čierna Lehota. Ak budete mať chuť si k ním vyraziť, je to aj príjemná turistika.
Spoločne, aj pplk. Guk sme si pešiu turistiku k hrobom vyskúšali. Zapotili sme sa, ale padlo to príjemne a na nezabudnutie.
Po vrátení sa z túry od hrobov, sme si uctili pamiatku padlých v SNP v obci a kladením vencov sme vyjadrili naše šťastie, že môžeme aj vďaka ním, našim predkom osloboditeľom, žiť v mieri. Ďakujeme.
V kultúrnom dome už bolo všetko pripravené na odovzdanie spomienkových darčekov ešte žujúcim účastníkom SNP a vdovám po účastníkoch, pri 67. výročí SNP. Po tejto príjemnej a peknej akcii, sme si kultúrne potešili dušu a srdce pri vystúpení FS Lehoťanka a FS Gemer z Dobšinej. No vedia tieto folklórne telesa rozradostniť ľudí. Šikovní sú.
No a večer už neostalo nič iné, kto chcel a mohol prišiel sa zabaviť na zábavu, kde do skoku hrala skupina Relax z Vlachova. Bavili sme sa až do rána bieleho.
Tohtoročné DO môžem pochváliť, nám organizátorom poďakovať a veriť, že tie budúcoročné budú ešte lepšie.
"No ale na prvýkrát, naozaj, super!"
Mgr. Michal Terrai
poslanec Obecného zastupiteľstva
v Čiernej Lehote
Foto: autor
{gallery}obsah/clehota/do{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Čierna Lehota
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-