Na prvýkrát sa Dni obce v Čiernej Lehote vydarili naozaj super Doporučený
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dni obce 2011 v Čiernej Lehote dopadli na veľmi dobrej úrovni, aspoň si myslím, že nie len pre organizátorov.
Sobota (27.08.2011) - začiatok o 14:00 hod. Po otvorení sme si s členmi prípravného tímu (Aďou Violovou - členkou komisie pri OZ, Bc. Marianou Jančíkovou - učiteľkou MŠ) rozdelili deti do skupín a začalo sa s hraním, hádzaním loptičiek, krúžkov na prúdnicu, skokom vo vreci, preťahovaním lanom. Šikovné deti z obce si zašantili a víťazi boli odmenení. Ostatné deti sa mohli vyšantiť na nafukovacom spidermanovi. Pre starších bol zorganizovaný futbal, kde mohli ukázať chuť športovať. No pozháňali sa zostavy mladších a starších, nikto nezaháľal a nevzdal to.
Ukážky štafety a útoku našich hasičov a hasičiek (OHZ Čierna Lehota) sme sa mohli vynadívať a za ich výkony, ktoré ukázali poďakovať im a zatlieskať. Keby sa im tak darilo aj na hasičských pretekoch - súťažiach, prajeme im to.
No a večer sme si zaspievali spoločné piesne, aj lehotské pri táboráku. Počasie nám prialo, ako keby bolo objednané.
Nedeľa (28.08.2011) - Pre organizátorov to bolo opäť v plnom prúde, aby sa všetko stihlo, urobilo na dobrej úrovni. No ja musím pochváliť, že všetko sme stihli a podľa mňa sa aj vydarilo.
O 10-tej hod. slávnostné služby Božie v chráme Božom v Čiernej Lehote, kde sme spoločne s pozvanými hosťami boli kázňou Mgr. Lýdie Naďovej, farárky zo Slavošoviec, napomenutí na nasledovanie Pána a viere nie z donútenia.
Potom nastal šum v obradnej sieni, kde sa usádzali hostia a prítomní občania, aby sme ich mohli privítať v našej obci a odovzdať ocenia za zásluhy pri tvorbe hrobov padlým, pri návšteve našej obce a podobne. Každý účastník tohto obradu, dostal spomienkový darček obce. Hosťom bol aj pplk. Andrej Guk, zástupca pridelenca obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR, ktorý navštívil našu obec, aby si osobne pozrel hroby padlých ruských vojakov, ktorí zahynuli v Čiernolehotských lesoch, kde sú aj pochovaní a zásluhou a prácou pána Ondrejčáka Juraja sú ich hroby zrenovované a dostali nový šat. V hore zvanej Javorinka, tieto hroby sú naozaj skvostom a reprezentatívnym dielom pre obec Čierna Lehota. Ak budete mať chuť si k ním vyraziť, je to aj príjemná turistika.
Spoločne, aj pplk. Guk sme si pešiu turistiku k hrobom vyskúšali. Zapotili sme sa, ale padlo to príjemne a na nezabudnutie.
Po vrátení sa z túry od hrobov, sme si uctili pamiatku padlých v SNP v obci a kladením vencov sme vyjadrili naše šťastie, že môžeme aj vďaka ním, našim predkom osloboditeľom, žiť v mieri. Ďakujeme.
V kultúrnom dome už bolo všetko pripravené na odovzdanie spomienkových darčekov ešte žujúcim účastníkom SNP a vdovám po účastníkoch, pri 67. výročí SNP. Po tejto príjemnej a peknej akcii, sme si kultúrne potešili dušu a srdce pri vystúpení FS Lehoťanka a FS Gemer z Dobšinej. No vedia tieto folklórne telesa rozradostniť ľudí. Šikovní sú.
No a večer už neostalo nič iné, kto chcel a mohol prišiel sa zabaviť na zábavu, kde do skoku hrala skupina Relax z Vlachova. Bavili sme sa až do rána bieleho.
Tohtoročné DO môžem pochváliť, nám organizátorom poďakovať a veriť, že tie budúcoročné budú ešte lepšie.
"No ale na prvýkrát, naozaj, super!"
Mgr. Michal Terrai
poslanec Obecného zastupiteľstva
v Čiernej Lehote
Foto: autor
{gallery}obsah/clehota/do{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-