Šport (1966)
Podradené kategórie
Futbalový klub Papiereň Slavošovce obnovil mužstvo dospelých v roku 2024. Po jeseni bol klub v tabuľke 7. ligy posledný, v konečnej tabuľke skončil predposledný. V článku sa dočítame o jeho účinkovaní v tomto období, pričom k dispozícii sú výsledky, tabuľka a káder.
Káder: Jozef Karalo, Karol Karalo – Ervín Karalo, Filip Viola, Jakub Radič, Ján Boldi, Ján Gábor, Ján Vido, Karol Tomi, Ladislav Fabian, Radovan Šimko, Roman Šimko, Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Jozef Sklenár, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Ondrej Vavrek, Norbert Sendrey, Milan Balco, Nikolas Boldi, Nikolas Zsiga, Filip Tomi, Igor Karalo, Ľubomír Viola, Vladimír Lalik, Stanislav Gunár, Stanislav Dzureň, Samuel Karvay, Martin Karalo, Matej Lompart, Ladislav Tomi, Erik Gažik, Erik Sendrey, Andrej Kašpar.
Na hornom Gemeri prišlo viac divákov na siedmu futbalovú ligu než na štvrtú
Napísal(a) MG od
Tretí májový futbalový víkend bol poznačený majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji. I napriek tomu sme zaznamenali vyššiu divácku návštevnosť na siedmej lige, ako na štvrtej, kde horný Gemer zastupuje rožňavský MFK. Tomu sa v tomto ročníku nedarí a drží sa na chvoste tabuľky. Tentoraz mali doma lídra ligy a napriek tomu, že sa snažil získať aspoň bod, nepochodil. Už dlhší čas si drží prvú priečku v 7. lige dospelých vyšnoslanský klub OFK a je už isté, že si aj tohto roku vybojuje prvé miesto v súťaži. Po uplynulom kole sa na poradí v tabuľke nič nezmenilo. Ponúkame vám teraz tiež výsledky mládežníckych súťaží v tomto regióne. Strelcom kola v 7. lige dospelých sa stal Gergö Djubók z Hrhova, ktorý trikrát v tomto kole skóroval. Tabuľku strelcov však aj naďalej vedie Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK s 36 gólmi.
Futbalový klub Lubeník pôsobil v minulosti aj vo vyšších regionálnych súťažiach riadených VsFZ. V súčasnosti účinkuje v 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku si pripomíname ročník 2024/2025 kedy skončil na druhom mieste. K dispozícii je káder, výsledky, konečná tabuľka 7. ligy a meno najlepšieho strelca.
Káder: Václav Valík, Josef Silný – Daniel Fábry, Daniel Ziman, Dominik Bystrán, Ivan Paulovič, Ivan Šmíro, Jakub Barták, Ján Ferko, Ján Goffa, Ján Hoďák, Ladislav Zubák, Marian Krokavec, Milan Germánus, Patrik Kochan, Peter Fabo, Radko Vývlek, Radoslav Vodenský, Rudolf Šavlík, Štefan Rusňák, Erik Belán, Roman Darči, Matúš Rastovický. Najlepší strelec: Ivan Paulovič – 18 gólov
Veru, náskok vyšnoslanských futbalistov postačí na víťazstvo v siedmej lige
Napísal(a) MG od
Futbalový klub Sokol Pača je už dlhší čas minulosťou. V príspevku si môžeme prečítať o jeho účinkovaní v ročníku 2006/2007. Pôsobil v 1. triede, do ktorej sa prebojoval v roku 2006. Predtým pôsobil v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava napríklad v rokoch 1983 – 1986.
K dispozícii je káder, výbor, súpiska, výsledky, niekoľko zostáv a mená troch najlepších strelcov mužstva.
Káder: Ladislav Harhovský, Marián Manko, Matej Zagiba, Ondrej Šomšák st. – Ivan Demjan, Richard Filiczký, Milan Cmorik, Jaroslav Sústrik, Jaroslav Demjan, Ľubomír Gajdoš, Radko Zagiba, Miloš Zagiba, Marián Vlčák, Martin Slávik, Michal Ruszó,
Rožňavskí futbalisti bojujúci vo IV. lige Majstrovstiev kraja Východ dospelých krátko po zápolení so svojim súperom zo Sobraniec prejavili obrovské nadšenie nad výsledkom. A mali aj prečo, keď sa po siedmich kolách konečne dočkali víťazstva a podarilo sa im tak poskočiť po 21. kole z 12-eho miesta tabuľky na 11-náste. Je to úspech aj pre nového trénera Tomáša Danka i hráčov, ktorí dostali šancu bojovať o tri body. Pozrime sa nižšie aj na ostatné výsledky kolektívov dospelých, dorastencov i žiakov z nášho reegiónu v súboji so svojimi súpermi. Nevídaný výsledok sme zaznamenali v zápase IV. ligy SD skupiny K-G medzi Tatranom Jasov a Maratónom Seňa 35:1! Pozrime sa podrobnejšie aj na ostatné súboje druhého májového kola.
Mestský futbalový klub (MFK) Rožňava v minulosti pôsobil v minulosti vo viacerých súťažiach, jednou z najvýznamnejšou z nich bola divízia. V článku sa dočítame o tomto období v rožňavskom futbale, pričom trikrát došlo aj k vypadnutiu z tejto súťaže. Súperi Rožňavy boli nielen z východného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Nižná, Kysucké Nové Mesto, Martin, Čadca, Dolný Kubín, Podbrezová, Zvolen a iní). K dispozícii sú kádre a celkové umiestnenia v tabuľke. Text dopĺňa fotografia.
1965/1966
Káder na jeseň: Šalamon III, Rusňák, Kmec - Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II
Osemdesiatšesť ligových gólov v prvomájových zápasoch mužstiev horného Gemera
Napísal(a) MG od
Pretože v A mužstve dospelých futbalistov klubu MFK Rožňava nedošlo k lepšiemu postaveniu družstva v tabuľke IV. ligy na jar, ešte pred 20. kolom došlo v tomto klube k výmene trénera. Odchádzajúceho Branislava Kuzmu vymenil Tomáš Danko. Ako vidieť z výsledku v sobotňajšom dueli, ani tento tréner nezačal bodmi a v Rudňanoch tesne prehrali. V tomto kole sme zaznamenali, že hornogemerskí hráči nastrieľali súperom 55 gólov, kým do sietí našich mužstiev sme narátali 31 gólov. Vcelku pozitívny údaj pre nás. Odohralo sa počas víkendu 13 zápasov. Medzi doteraz hrajúce mužstvá sa pridali cez víkend aj starší dorastenci súperiaci v 5. lige ObFZ Rožňava. V 7. lige sme narátali 55 gólov. Najviac z nich padlo v stretnutí Vyšná Slaná - Betliar 8, čo je zároveň prekvapujúco veľký rozdiel, v tomto kole medzi 7-ligovými kolektívmi najväčší. Najlepším strelcom 7. ligy je naďalej Jaroslav Figúr z rožňavskej rezervy MFK, ktorý vedie tabuľku s 32 gólmi.
Futbalový klub Rudná pôsobil v 80-tych rokoch v najvyššej súťaži Oblastného futbalového zväzu Rožňava. Do ObFZ Rožňava patrili v tom čase aj mužstvá z okresu Revúca. Spočiatku bol v strede tabuľky, po príchode Ladislava Deméňa z Rožňavy to už bolo lepšie. V článku sa dočítame o účinkovaní v rokoch 1987 – 1989. K dispozícii sú výsledky a káder, tabuľky sú vynechané, autor uvádza len umiestnenie po jeseni a celkové umiestnenie.
Káder: Orosz – Nagy, Deméň, Kankula, Kapusta, Geče, Krupinský, Varga, Filický, Šalamon, Kerekeš, Bartaloš, Burkovský, Ötvös, Kónya, Kurian, Pogány, Kubej, Šimon Tréner: Imrich Kurian.
V poslednom tohtoročnom aprílovom víkende o futbalové body v okrese Rožňava bojovalo 17 kolektívov dospelých, dorastu a žiakov. Dosiahli však rozdielne výsledky, a tým i rozdielne umiestnenia v tabuľkách. Z nich nepríjemne prekvapili nielen dospelí, ale aj mládežníci MFK Rožňava, ktorí v tomto kole nezískali ani bod, čo je predovšetkým pre starších dorastencov, ale aj starších žiakov zlá vizitka kola. Napriek tomu, že starší žiaci spomínaného družstva držia 1. miesto s rekordným skóre 102:12 a 9 bodovým náskokom pred druhým Prešovom. V okresnej 7. lige sme zaznamenali peknú divácku účasť, keď na troch zápasoch sme zaregistrovali vyše sto divákov. Hralo sa v tomto kole 5 zápasov, z ktorých 3 vyhrali hostia a dva domáci. Padlo v nich 23 gólov a zaznamenali sme aj tri nepremenené pokutové kopy, rozhodcovia ukázali potrestaným hráčom 16 žltých kariet.
Viac...
Obecný futbalový klub (OFK) Vyšná Slaná patrí v ostatnom desaťročí medzi najúspešnejšie futbalové kluby v okrese Rožňava. Viackrát skončil na 1. mieste, niekedy na 2. mieste. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom obdobie od ročníka 2011/2012 po minulý súťažný ročník. Okrem súpisiek a umiestnení v konečnej tabuľke uvádza aj meno najlepšieho strelca klubu v danom ročníku.
Súpisky:
Jeseň 2011: Lindák - Bendík, Fifik, Molčan, Revaj, M. Gallo, Liptai, Kračún, Sekerka, J. Gallo, J. Barnák, Hric, Revúcky, M. Barnák, Valko - Krišťák, Zabrel Jar 2012: Lindák - M. Gallo, Molčan, P. Rogos, Bendík, Sekerka, Liptai, Vido, Zabrel, J. Barnák, A. Rogos, Kračún, Revaj, M. Barnák, Hric, Čarnoký, J. Ambrúž, Ján Gallo, Valko – Krišťák.
Mládežnícky futbalový turnaj v Nadabule: Poznáme víťazov!
Napísal(a) MG od
Futbalové ihrisko s umelým trávnikom v rožňavskej mestskej časti Nadabula ožilo v sobotu 18. apríla 2026 mládežníckym turnajom. Podujatie, ktoré zorganizoval Oblastný futbalový zväz Rožňava, prilákalo 11 tímov z celého okresu. Na dvoch hracích plochách sa od 9:00 ráno odohralo celkovo 16 napínavých zápasov.
Kto sa tešil z prvenstva?
- Kategória U19: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
- Kategória U15: MFK Dobšiná
- Kategória U11: MFK Rožňava
Najlepší strelec 7. ligy Jaroslav Figúr z MFK Rožňava B vsietil Lipovníku šesť gólov
Napísal(a) ?G od
Na začiatku tohtoročnej druhej polovice mesiaca apríl bojovalo na hornom Gemeri 16 ligových družstiev o body v siedmich súťažiach. Minule sme chválili rožňavský klub dospelých, dnes si to však nezaslúžia, hoci bojovali aspoň o bod takmer tri štvrtiny zápasu v Záhradnom. Na jar si pripísali už druhú prehru, aj keď ju zaknihovali vonku. Tréner je zrejme nespokojný s týmto stavom a skúša to s ďalšími hráčmi do zostavy. Držme mu palce, aby to slávilo nakoniec úspech, pretože naháňačka v tabuľke za bodmi ešte neskončila. V ďalšej súťaži dospelých – v 7. lige ObFZ Rožňava sa odohralo niekoľko zaujímavých duelov. S prekvapením sa skončil zápas v Hrhove, kde domáci zvalcovali hostí. Aj podľa komentára sa nezaslúžene víťazstvom skončil zápas Vyšnej Slanej s Dlhou Vsou. Spravodlivejšia by bola remíza, keby... Nevídaným počtom gólov sa predstavil vedúci strelec 7. ligy v Lipovníku Jaroslav Figúr z rezervy MFK Rožňava, ktorý si stanovil tohtoročný rekord 6 gólov v jednom stretnutí. Zaujímavé výsledky dosiahli aj naši mládežníci vo svojich súťažiach. Iba mladší dorastenci MFK Rožňava sa nevedia odpútať z posledného miesta v tabuľke.
Cesta Futbalového klubu Plešivec z 1. triedy do 5. ligy
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Plešivec účinkoval od ročníka 1998/1999 v najvyššej súťaži ObFZ Rožňava. Viackrát sa pokúšal o postup do 5. ligy – JZ, napokon mu to vyšlo v roku 2004. Po ročnom pôsobení z 5. ligy vypadol, ale v roku 2006 sa vrátil do 5. ligy. Práve o tomto období sa dočítame v príspevku. Okrem tabuliek a súpisiek autor uvádza aj meno najlepšieho strelca v niektorých rokoch. Text dopĺňajú aj zaujímavosti.
Súpisky
1998/1999: Skokan, Krnáč - S. Badin, P. Badin, Bartuš, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, Pásztor, Pulen, Körösy, Kovács, Poštár, A. Viola, M. Viola, Szaniszló (jar), Mikuš
jeseň 1999: Skokan, Krnáč - Szaniszló, S. Badin, P. Badin, Bartuš, Ruszó, Csobádi, Kakalejčík, Pásztor, Pulen, Körösy, Kovács, Poštár, A. Viola, M. Viola, Mikuš.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.