
Šport (1868)
Podradené kategórie
Šťukou futbalovej siedmej ligy horného Gemera boli futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré
Napísal(a) MG od
Futbalové dianie v ročníku 2022-2023 sa v našom regióne horného Gemera skončilo 26. kolom 18. júna 2023 záverečnými zápasmi aj v 7. lige riadenej ObFZ Rožňava. Aj keď zatiaľ nepoznáme oficiálne záverečné vyhlásenie nášho najvyššieho riadiaceho futbalového orgánu, podľa našich záznamov vychádza, že prvé tri miesta v tabuľke obsadili súťažiace mužstvá takto: 1. miesto si vybojoval futbalový klub TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ktorá v tomto zápolení získala celkom 59 bodov, so 102 strelenými gólmi. Cestu do ich bránkových sietí si našlo 26 súperových striel. Počas ročníka mužstvo 18-krát zvíťazilo, 5-krát remizovalo a iba raz prehralo. Stalo sa to až v 24. kole v zápase s Dlhou Vsou, ktorá tohtoročného víťaza porazila 3:1.
Keď si všimneme ako sa počas ročníka prejavovala Krásnohorská Dlhá Lúka v tabuľke, tak až 11 kôl sa držala na 1. mieste. Takéto umiestnenie nezaznamenalo ani jedno mužstvo súťažiace s ním v tomto ročníku. Dlhá Lúka prakticky strelila aj najviac gólov. Jej člen kolektívu Attila Prónyai v tomto ročníku dosiahol aj najviac gólov – 30 a stal sa víťazom streleckej súťaže 7. ligy na rok 2022-2023. Do streleckej listiny sa zapísalo až 14 hráčov klubu: (Varga 9 gólov, Kovács 1, Albert 2, Bubenčík 3, Madarász 10, Klárik 1, Prónyai 30, A. Kerekeš 11, Boroš 4, Lovas 4, Šomšák 11, Zagiba 2, Gebe 2, Pál Baláž 12). Červenou kartou bol potrestaný iba 1 hráč – brankár M. Manko. Žlté karty uvidelo 11 hráčov.

Tretí júnový víkend dal bodku aj za majstrovským ligovým futbalom na Hornom Gemeri. Pravdaže priniesol zaujímavé výsledky. Ak začneme od najvyššie postaveného ligistu, ktorým je v V. lige JUH VsFZ tak len potvrdil zámer rožňavčanov obsadiť druhú priečku v tabuľke. Vysokým rozdielom v sobotňajšom zápase s mužstvom Dvorníky-Včeláre to aj potvrdil. V 7. lige si správny rozložením síl zabezpečil 1. miesto kolektív Jednoty Krásnohorská Dlhá Lúka a využila tak zaváhanie Vyšnej Slanej, ale najmä Rožňavského Bystrého, ktoré s obidvoma mužstvami na domácom ihrisku remizovalo, stratili tak 4 body a prekvapujúco i tri na jeseň v Gemerskej Polome. Lídra súťaže držalo až v 10. kolách. Kolo prinieslo vysoké skóre v dvoch stretnutiach, keď v Hrhove spolu padlo 15 gólov a na ihrisku v Rudnej 14. Zrejme najnervóznejší zápas bol vo Vyšnej Slanej pri peknej návšteve 111 divákov, kde dvaja hráči hostí nedokončili zápas a osem udelených žltých kariet bolo na oboch stranách. Gratulujeme najlepšiemu strelcovi súťaže, ktorým sa až v poslednom kole stal Attila Prónyai z Dlhej Lúky.
Štafetu prvého miesta vo futbalovej 7. lige prevzali na hornom Gemeri Dlholúčania
Napísal(a) Mg od
Uveďme komentáre k futbalovým zápasom odohraným mužstvami horného Gemera v druhom júnovom týždni Úradnou správou ObFZ Rožňava č. 27/2022-2023, ktorá bola datovaná 8. júnom 2023. Tá predovšetkým futbalové oddiely 7. ligy informovala, že ŠTK najprv schválila výsledky 24. kola 7. ligy dospelých, takisto výsledky 4. ligy žiakov, ako aj výsledky prípraviek U11. Po vzájomnej dohode klubov schválila odohrať zápasy 26. kola 7. ligy dospelých medzi Dlhou Vsou a Gemerskou Polomou dňa 17. 6. 2023 o 17.00 hod. Rovnako tak schválila odohrať zápas 26. kola 7. ligy dospelých mezi Rožňavou B/Rudná a Drnavou dňa 18.6. 2023 o 10.30. Dôležté rozhodnutie padlo aj v disciplínarnej komisii, ktorá zastavila činnosť Marianovi Mankovi (Krh. Dlhá Lúka) za ČK na dve stretnutia nepodmienečne. K trestu je pripojená i 10.- € pokuta.
Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napísal(a) Ondrej Doboš
Všimnime si najprv Úradnú správu ObFZ Rožňava č. 26/2022 – 2023, ktorá bola datovaná dňom 1.6.2023 a bola oproti predchádzajúcim na rozhodnutia orgánov ObFZ chudobnejšia. Zrejme to vyplývalo aj z toho, že na majstrovských zápasoch 7. ligy v 23. kole bolo menej závažnejších priestupkov zo strany hráčov i funkcionárov. Z vážnejších priestupkov sa to dotklo iba jedného hráča, a to zastavením činnosti za udelenú čevenú kartu na 2 stretnutia nepodmienečne pre Jozefa Gulykáša zo Sokola Pača. Disciplinárna komisia upúšťa dvom hráčom FK Hrhov, a to Robertovi Hajduovi a Andrásovi Hercegovi, z ďalšieho výkonu zvyšku trestu a obidvom určila skúšobnú dobu do 30. júna t. r.
Na severe Európy cengalo na ľade zlato, v strede Európy sa bojovalo o futbalové body
Napísal(a) MG od
Ostatný tohtoročný májový víkend sa niesol po športovej stránke vyvrcholením bojov o majstra sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa uskutočnili vo fínskom TAMPERE a lotyšskej Rige. Kým sa ale oboznámite s výsledkami futbalových súťaží mužstiev horného Gemera chceme vám dať na vedomie informáciu obsahujúcu v Úradnej správe ObFZ Rožňava č. 25 zo dňa 25.5.2023. Najdôležitejšie v nej je rozhodnutie ŠTK o kontumácii stretnutia 22. kola 7. ligy dospelých TJ Tatran Betliar – FK Hrhov v prospech Betliara, a to za svojvoľné opustenie hracej plochy hostí. V súvislosti s týmto prípadom obdržali spomínané kluby i niektorí hráči a funkcionári tresty s finančnými a inými postihmi. Bližšie informácie US č. 25/2022-2023 nájdete kliknutím tu: https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/spravy/uradna-sprava-obfz-roznava-c-252022-2023-zo-dna-25052023/
O futbalových výsledkoch v rimavskosobotskej oblasti v jarnej časti
Napísal(a) Š. Tomášik
V článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika sa dočítame o výsledkoch futbalových klubov z regiónu Rimavská Sobota v jarnej časti. V príspevku autor uvádza komentár a výsledky jednotlivých FK z Gemera podľa súťaží. V závere je uvedené umiestnenie týchto mužstiev. Text dopĺňa fotografia.
Komentár
V 3. lige – východ účinkuje Rimavská Sobota, ktorá sa nachádza v hornej časti tabuľky. Mužstvo boduje zväčša doma, ale podarilo sa mu vyhrať v Poprade a v Košiciach so Sláviou TU. Remizovalo v Giraltovciach a Fiľakove. Naopak doma prehralo s Oravským Veselým 0:1.
Rakovnickí futbalisti v Rudnej nôtili: Až bude pokosená tráva...
Napísal(a) MG od
Zaujímavé situácie sa v jarnej časti futbalových súťaží vyskytujú na ihriskách aj horného Gemera. Spomínam si, ako upozorňoval portál roznavalive.sk pred začiatkom jarných súťaží na niektoré ihriská 7. ligy ako na nespôsobilé hracie plochy, ktoré trápili nielen funkcionárov futbalových klubov. V 22. kole požiadala TJ Baník Rakovnica o preloženie svojho domáceho zápasu s MFK Dobšiná na susedné ihrisko v Rudnej. Že sa im to oplatilo, hovorí výsledok. Nad Dobšinčanmi zvíťazili 2:0. A možno stačilo tak málo spraviť na vlastnom ihrisku, ako sa spieva i v známej pesničke Evy Kostolányiovej: Až bude pokosená tráva... a hrať mohli doma. Kvitujeme výsledok Pačanov v Gemerskej Polome, kde zvíťazili, hoci tesne, 1:2. Prekvapením je i výsledok v Dlhej Vsi, kde domáci futbalisti zvíťazili nad súperom z Krásnohorskej Dlhej Lúky, ktorí ašpirujú v tomto ročníku na 1. miesto v tabuľke.
Ako sa darí na jar zástupcom horného Gemera vo futbalovej V. lige JUH
Napísal(a) Š. Tomášik
Divákov na majstrovskom futbale v Dlhej Lúke ako maku. Hostia sa gólovo nepresadili ani s najlepším strelcom súťaže
Napísal(a) MG od
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 21. KOLO – 13.5.2023
MFK Rožňava – TJ Družstevník Malý Horeš 1:0 (1:0). G: F. Gyenes. ŽK: Y. Rogozhkin – 0. R: V. Michalík – T. Okruhlanský, D. Štefanko, DS: M. Černica. D.: 250.
ROŽŇAVA: Frederik Spišák - Jozef Korfanta (46´ J. Kovács), Filip Szabó, Dávid Bodnár, Yurii Rogozhkin (72´ T. Gecelovský), Gabriel Majoroš (C), Pavol Gere, Valerii Kovernyk, Michal Domik, František Gyenes, Filip Kovács (88´ A. Hajduk).
HOREŠ: Marek Markusek - Dionýz Šváb, Róbert Vaszily (67´ A. Jáger), Krisztián Docs, Erik Kováč, Tomáš Varga, Brian Gašparik, Alexander Batta, Štefan Kováč (C), Norbert Horňák, Martin Tóth.
Na hlavnom obrázku stránky videť situáciu, ktorá nastala tesne pred vsietením gólu do brány hostí. Neprešla ani polovica hodiny z hry, keď peknú prihrávu pred šestnástkou Horeša spracoval najmladší hráč stretnutia, iba 17-násťročný František Gyenes z Rožňavy a nečakane zavesil oblúčikom do rohu brány dosť prekvapeného brankára hostí Mareka Markuseka. Situácia sa potom do konca hry už strelecky nezmenila a domáci iba tesne zvíťazili nad malou dedinkou Východu a získali tri body do tabuľky.
Štvrtý ročník Behu revúckym chotárom prilákal 324 pretekárov z radov detí i dospelých
Napísal(a) ZŠ
Štvrtý ročník pretekov Beh revúckym chotárom máme za sebou. Pretekov sa zúčastnilo 124 dospelých a do 200 detských pretekárov. Napriek nepriazni počasia a ťažkým podmienkam na trati bola nálada úžasná. Veríme, že sa preteky páčili, či už dospelým, ale aj deťom. Teší nás, že sme opäť mohli pomôcť aj opusteným psíkom z revúckych útulkov a že sa nám podarilo vyzbierať pár eur na nákup granúl. Tak, ako aj v minulých ročníkoch, aj v tomto boli súčasťou behu aj Detské bežecké preteky.
V prípade, že máte záujem o výsledky pretekov v dospelých kategóriách, môžete si ich pozrieť na https://my.raceresult.com/233023/results
Organizovanie pretekov takého rozsahu, ako je Beh revúckym chotárom nie je možné bez pomoci dobrovoľníkov a sponzorov. Takže by sme sa chceli poďakovať všetkým, čo nám pomáhali.
Viac...

V 20. kole 7. futbalovej ligy, ktoré sa konalo 6.5.2023 sme si všimli reakciu kapitána Rožňavského Bystrého Adama Rochla, ktorý takto komentoval zápas s Krásnohorskou Dlhou Lúkou: “Bol to náročný a bojovný zápas ktorý sa však neskončil tak ako sme chceli. Prvý polčas sme herne dominovali, vypracovali sme si niekoľko sľubných príležitosti, ktoré však ostali nevyužité a do šatní sa išlo za stavu 0:0. V druhom polčase sme začali opäť aktívne a boli sme odmenení krásnym gólom Maroša Bakoša. Následne sa nám podarilo streliť gól na 2:0, ktorý však nebol na počudovanie všetkých uznaný. Následne hostia z protiútoku vyrovnali na 1:1. Aj keď sme mali ďalšie príležitosti, tak už sa nám gól streliť nepodarilo a zápas skončil remízou... Výsledok nás mrzí, ale zbrane neskladáme a ideme ďalej bojovať. Týmto sa chcem poďakovať všetkým hráčom za nasadenie a bojovný výkon."
Hodnotíme okresné futbalové súťaže na Gemeri ku dňu 8. 5. 2023
Napísal(a) Štefan Tomášik
Z jarnej časti okresných futbalových súťaží na Gemeri sa odohralo už niekoľko kôl. Preto nastal čas zhodnotenia doterajšieho priebehu. To sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Najprv hodnotí 7. ligu ObFZ Rožňava, kde uvádza rôzne štatistiky (prehľad najlepších strelcov, najlepší doma, najlepší vonku a pod.). Obdobné hodnotenie uvádza aj pri 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. Text dopĺňa fotografia.
ObFZ Rožňava
Zaujímavosti – výber z úradnej správy. ŠTK kontumuje stretnutie 18. kola 7. ligy dospelých ŠK Polom Gemerská Poloma – MFK Dobšiná z 3:1 na 0:3 kont. v prospech MFK Dobšiná pre neoprávnený štart hráča ŠK Polom Gemerská Poloma a dáva do pozornosti DK hráča Matúša Kuchtu – neoprávnený štart a vedúceho družstva, trénera a kapitána domácich za nedôsledné si plnenie svojich povinností.
Úspechy a neúspechy rožňavských mužstiev v bývalej V. futbalovej lige K – G
Napísal(a) Š. Tomášik
Od vytvorenia V. ligy K – G uplynulo už 12 rokov (od ročníka 2022/2023 už VI. liga), a tak nastal čas zhodnotiť účinkovanie klubov v ObFZ Rožňava v tejto súťaži. O ich účinkovaní sa dočítame v článku, pričom k dispozícii je komentár, rôzne štatistiky (umiestnenia mužstiev v tabuľke, najlepší strelci) a fotografia. Kádre tentokrát nie sú uvedené z priestorových dôvodov.
Komentár
Po reorganizácii V. líg VsFZ v roku 2011 sa dalo čakať, že sa zastaví trend, že víťaz najvyššej okresnej súťaže ObFZ Rožňava odmietne postup do V. ligy. Žiaľ túto skutočnosť sa nepodarilo odvrátiť. Od vytvorenia tejto súťaže postúpili do tejto súťaže z ObFZ Rožňava len Betliar a Rudná (fúzia s Rožňavou).

D O S P E L Í
V. LIGA JUH DOSPELÍ VsFZ – 16. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – TJ Družstevník Malý Horeš 1:0 (1:0). G: T. Revúcky. ŽK: T. Hajdúk, J. Fatľa, J. Erdovalvi – 0. R: E. Anguš – J. Mano, P. Tóth, DS: M. Klovanič. D: 80.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jozef Erdofalvi (C), Jakub Fatľa, Andrej Vaško (80´ N. Luko), Richard Kardos, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Tomáš Hajdúk, Martin Ďuríček, Tomáš Revúcky, Lukáš Drobňák (64´ R. Fabián).
HOREŠ: Márk Orosz - Dionýz Šváb, Tomáš Varga, Brian Gašparik, Bartolomej Matus (54´ F. Pituk), Alexander Batta, Štefan Kováč (C), Krisztián Docs, Róbert Vaszily (46´ a. Jáger), Erik Kováč (75´ G. Molnár), Norbert Horňák.
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-