Šport (1937)
Podradené kategórie
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 22. časť – sezóna 2018/2019
Napísal(a) Štefan Tomášik
V dvadsiatej druhej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik, sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2018/2019. V 4. lige – JUH pôsobil FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 6. a 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach a zaujímavých výsledkoch, o rozhodcoch, delegátoch a výkonnom výbore ObFZ Rožňava a zaujímavostiach súťaže.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Napísal(a) Lillian Bronďošová
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 21. časť – sezóna 2017/2018
Napísal(a) Štefan Tomášik
V dvadsiatej prvej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2017/2018. V 3. lige – východ pôsobil MFK Rožňava, vo 4. lige – JUH pôsobil FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 6. a 7. lige, niektorých prestupoch a hosťovaniach a zaujímavých výsledkoch. Na regionálnych trávnikoch účinkovali len dva kluby.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 20. časť – sezóna 2016/2017. MFK Rožňava vyhrala IV. ligu – JUH
Napísal(a) Štefan Tomášik
V dvadsiatej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2016/2017. V 4. lige – JUH pôsobili MFK Rožňava a FK Krásnohorské Podhradie, v 5. lige – K – G FK Gemerská Hôrka a MFK Dobšiná. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede, niektorých prestupoch a hosťovaniach a zaujímavých výsledkoch.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 19. časť – sezóna 2015/2016 – úspešná sezóna pre MFK Rožňava, FK Krh. Podhradie a MFK Dobšiná
Napísal(a) Štefan Tomášik
V devätnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2015/2016. V 4. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede, o niektorých prestupoch a hosťovaniach a aj informácie o zaujímavých výsledkoch.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 18. časť – sezóna 2014/2015
Napísal(a) Štefan Tomášik
V osemnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2014/2015. V 4. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná, FK Tatran Betliar a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede. Bola to úspešná sezóna pre Rožňavu, Gemerskú Hôrku a Drnavu.
Alexander Valuch šiestykrát víťazom stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Alexander Valuch, slovenský stolnotenisový reprezentant sa stal víťazom 33. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostky obce Gemerská Poloma, ktorý sa uskutočnil 4. januára 2025 v Gemerskej Polome. Informovala o tom na portáli obce gemerskapoloma.sk starostka obce Lillian Bronďošová. Víťazstvo na turnaji si A. Valuch vybojoval už po šiestykrát a stal sa tak najúspešnejším účastníkom turnaja v jeho histórii, keď vo finále porazil svojho súpera Martina Marka, reprezentanta VSTK Vranov nad Topľou. Za účasti predsedu Slovenského stolnotenisového zväzu Antona Hamrana a ďalších hostí sa na turnaji zúčastnilo 45 popredných hráčov z celého Slovenska. Hralo sa na piatich stoloch dvojstupňovým systémom. Turnaj je nielen prvým turnajom v tomto roku na Slovensku, ale súčasne aj najstarším turnajom, ktorý si svoju históriu začal písať už v roku 1993 za účasti 12 účastníkov z troch oddielov okresu Rožňava.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 17. časť – sezóna 2013/2014 – Historický úspech Družstevníka Gemerská Poloma
Napísal(a) Š. Tomášik
V sedemnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2013 / 2014. V 5. lige – JUH pôsobil MFK Rožňava, v 6. lige – K – G FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná, FK Tatran Betliar a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
V 5. lige – JUH pôsobila Rožňava. Z mužstva pred jesennou časťou odišli P. Gere a M. Gere. Trénerom bol Branislav Kuzma. V rámci letnej prípravy mužstvo odohralo dva prípravné zápasy – s Hranovnicou 9:2 a s Revúcou 2:1. Po jeseni zimovala na 9. mieste. Pred jarnou časťou hrala prípravné zápasy s Revúcou a Haniskou. Celkovo skončila na 8. mieste so ziskom 44 bodov.
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré v minulosti pôsobil v 1. triede ObFZ Rožňava od ročníka 1996/1997 po ročník 1999/2000. Vo svojom druhom ročníku bojoval o záchranu. Práve o účinkovaní v tomto ročníku sa dočítame v príspevku. Okrem tabuliek autor uvádza komentár, káder a výsledky.
Komentár: Po jeseni sa klub nachádzal na 13. priečke. Na jar však dokázal dvakrát vyhrať aj vonku, a tak sa v súťaži udržal. Na druhej strane fanúšikov nepotešili dve vysoké prehry – doma s Lipovníkom a v Kružnej. Prekvapením na jar boli domáca výhra nad Jablonovom (neskorší víťaz) a výhry v Rudnej a Nižnej Slanej. Mužstvo malo spolu s Vyšnou Slanou najhoršiu obranu v súťaži.
Komentujeme futbalovú históriu ObFZ Rožňava – 16. časť – sezóna 2012/2013 – Víťaz 1. triedy postup neodmietol
Napísal(a) Š. Tomášik
V šestnástej časti seriálu, ktorý pripravil Ing. Štefan Tomášik sa dočítame o účinkovaní futbalových klubov z okresu Rožňava v sezóne 2012 / 2013. Vo 4. lige pôsobil MFK Rožňava, v 5. lige FK Gemerská Hôrka, FK Družstevník Gemerská Poloma, MFK Dobšiná a FK Krásnohorské Podhradie. Komentár uvádza informácie aj o 1. a 2. triede.
Komentár
Vo 4. lige – JUH pôsobila Rožňava, ktorá skončila po jeseni na 11. mieste. Na jar jej v útoku pomohol návrat F. Kovácsa, ktorého doplnili F. Pollák a J. Figúr. Trénerom na jeseň bol Branislav Kuzma, na jar už Štefan Koššuth. Po jeseni z kádra odišli B. Kuzma do Honiec a O. Vysoký do Rudnej. Napokon sa umiestnila na 10. mieste.
V 5. lige K – G sa najlepšie z ObFZ Rožňava umiestnila Gemerská Poloma, ktorá bola po jeseni na 7. mieste, ale po zlepšenej jarnej časti skončila štvrtá. Strata na štvrté Ťahanovce po jeseni bola iba jednobodová. Mužstvo sa dočkalo prvej výhry vonku, keď zdolalo Ruskov. Paradoxne tento súper pricestoval do G. Polomy na jar s ôsmymi hráčmi a došlo k očakávanému scenáru – pokles hostí pod 7. Ničmenej Gemerská Poloma v poslednom kole tiež zápas nedohrala.
Viac...
História MFK Rožňava v rokoch 1989 – 2007 – dospelí
Napísal(a) Š. Tomášik
V nadväznosti na článok o MFK Rožňava do roku 1988 pripravil náš spolupracovník Štefan Tomášik článok, ktorý je pokračovaním toho článku. V príspevku uvádza umiestnenia v konečnej tabuľke od roku 1989 a aj súpisky. Z dôvodu rozsahu príspevok končí rokom 2007.
Káder 1988 - 1989: Dorkin, Prívozník - Lörinc, Ruszó, Adamec, Sedmák, Kováč, Kelemen, Šalamon, Šlosár, Spišák, Bukovič, Benedikty, Kovalčík, Pollák, Žiak, Kapusta, Hlivák, Motyka, Világi, Benco, Breuer
tréner: Ladislav Németh
Futbalistom MFK Rožňava v 4. lige Východ po jeseni patrí výborné tretie miesto
Napísal(a) MG od
Jesenná časť futbalových súťaží ročníka 2024/2025 sa skončila 17. kolom dospelých v súťaži IV. ligy Východ a v III. lige starších a mladších dorastencov. Svedkami z horného Gemera boli len kolektívy MFK Rožňava. Ostatné družstvá už skončili túto časť v predchádzajúcich týždňoch. Ako nováčik IV. ligy sa rozlúčili s jesennou časťou Rožňavčania, ktorí si v domácom prostredí ľahko poradili so súperom zo Svidníka a potešujúco obsadil tak v tabuľke tretie miesto. Aj keď si ľahko poradili so svojim súperom, „pomohli“ mu k tomuto umiestneniu kolektívy Gerlachova, Raslavíc a Sabinova, ktoré získali iba po jednom bode a nedokázali tak preskočiť svojho najväčšieho rivala – MFK Rožňava. Svoje si odohrali najmä vedúci Medzev a Kežmarok. Výsledky tabuľky hovoria, že obidva kolektívy ziskami bodov i skórmi predčia ostatných súperov na nižších priečkach.
Futbalový klub Baník Rožňavské Bystré účinkuje v najvyššej okresnej súťaži od ročníka 2011 / 2012. V minulosti pôsobil aj v 2. triede či 3. triede, potom sa však postupne prebojoval do 1. triedy. Práve toto obdobie opisuje vo svojom článku Ing. Štefan Tomášik – prvá sezóna po postupe do 1. triedy. Okrem kádra sú k dispozícii výsledky, najlepší strelci a tabuľky.
Káder: Michal Slabej, Miroslav Jánošdeák, Radovan Babič, Dušan Káčer, Jaroslav Maliňák – Dušan Macko, Ján Milko, Daniel Lehotský, Ľubomír Gono, Vladimír Krajči, Ernest Ferenc, Bartko, Hančinovský, Marcel Minarovič, Rastislav Babič, Ján Dávid, Peter Ďurský, Marek Ďurský, Marián Uhrín, Ľubomír Uhrín, Štefan Šimko, Roman Šimko, Radovan Šimko, Jaroslav Blahút, Ján Urban, Dušan Račko, Štefan Maliňák, Erik Rábek, Radovan Baláž, Ivan Laboš, Juraj Koprda, Ján Vatter, Peter Benedikty, Ivan Galata, Maroš Borza
Výsledky na jeseň
Rožň. Bystré – N. Slaná 3:0, góly: Blahút 3
V jeseni padajú listy zo stromov a končia aj jesenné časti futbalových líg
Napísal(a) MG od
Jeseň sa prihlásila v prvom tohtoročnom novembrovom víkende poznačená Dušičkami – spomienkou na našich blízkych, ktorých sme si s úctou zapálením sviečok s láskou spomenuli. Na futbalových ihriskách stále menej kolektívov súťažilo o posledné body jesene. Z kolektívov nášho regiónu, ktoré sa zapojili ešte do bojov o zisk bodov sme videli iba 4 kolektívy dospelých a dva dorastenecké kolektívy. Odzrkadlilo sa to tak na počtoch góĺov, ktoré diváci zaregistrovali, ako aj na zisku bodov. Kolektívy dospelých súťažiacich vo vyšších ligách z nášho okresu strelili však iba jeden gól a obdržali 4. Z nich jeden si dali Krásnohorčania vlastenca. Futbalisti 7. ligy odohrali iba dohrávku z 8. kola v zaujímavom súperení dvoch klubov zastupujúcich obce s názvom Dlhá, a to Krásnohorská Dlhá Lúka a Dlhá Ves. Diváci pod Silickou planinou sa potešili z víťazstva klubu s najdlhším názvom, hoci v 1. polčase futbalisti zo spomínanej planiny dlho preverovali domácich.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-