
Šport (1872)
Podradené kategórie

V 20. kole 7. futbalovej ligy, ktoré sa konalo 6.5.2023 sme si všimli reakciu kapitána Rožňavského Bystrého Adama Rochla, ktorý takto komentoval zápas s Krásnohorskou Dlhou Lúkou: “Bol to náročný a bojovný zápas ktorý sa však neskončil tak ako sme chceli. Prvý polčas sme herne dominovali, vypracovali sme si niekoľko sľubných príležitosti, ktoré však ostali nevyužité a do šatní sa išlo za stavu 0:0. V druhom polčase sme začali opäť aktívne a boli sme odmenení krásnym gólom Maroša Bakoša. Následne sa nám podarilo streliť gól na 2:0, ktorý však nebol na počudovanie všetkých uznaný. Následne hostia z protiútoku vyrovnali na 1:1. Aj keď sme mali ďalšie príležitosti, tak už sa nám gól streliť nepodarilo a zápas skončil remízou... Výsledok nás mrzí, ale zbrane neskladáme a ideme ďalej bojovať. Týmto sa chcem poďakovať všetkým hráčom za nasadenie a bojovný výkon."
Hodnotíme okresné futbalové súťaže na Gemeri ku dňu 8. 5. 2023
Napísal(a) Štefan Tomášik
Z jarnej časti okresných futbalových súťaží na Gemeri sa odohralo už niekoľko kôl. Preto nastal čas zhodnotenia doterajšieho priebehu. To sa dočítame v článku nášho spolupracovníka Ing. Štefana Tomášika. Najprv hodnotí 7. ligu ObFZ Rožňava, kde uvádza rôzne štatistiky (prehľad najlepších strelcov, najlepší doma, najlepší vonku a pod.). Obdobné hodnotenie uvádza aj pri 7. lige ObFZ Rimavská Sobota. Text dopĺňa fotografia.
ObFZ Rožňava
Zaujímavosti – výber z úradnej správy. ŠTK kontumuje stretnutie 18. kola 7. ligy dospelých ŠK Polom Gemerská Poloma – MFK Dobšiná z 3:1 na 0:3 kont. v prospech MFK Dobšiná pre neoprávnený štart hráča ŠK Polom Gemerská Poloma a dáva do pozornosti DK hráča Matúša Kuchtu – neoprávnený štart a vedúceho družstva, trénera a kapitána domácich za nedôsledné si plnenie svojich povinností.
Úspechy a neúspechy rožňavských mužstiev v bývalej V. futbalovej lige K – G
Napísal(a) Š. Tomášik
Od vytvorenia V. ligy K – G uplynulo už 12 rokov (od ročníka 2022/2023 už VI. liga), a tak nastal čas zhodnotiť účinkovanie klubov v ObFZ Rožňava v tejto súťaži. O ich účinkovaní sa dočítame v článku, pričom k dispozícii je komentár, rôzne štatistiky (umiestnenia mužstiev v tabuľke, najlepší strelci) a fotografia. Kádre tentokrát nie sú uvedené z priestorových dôvodov.
Komentár
Po reorganizácii V. líg VsFZ v roku 2011 sa dalo čakať, že sa zastaví trend, že víťaz najvyššej okresnej súťaže ObFZ Rožňava odmietne postup do V. ligy. Žiaľ túto skutočnosť sa nepodarilo odvrátiť. Od vytvorenia tejto súťaže postúpili do tejto súťaže z ObFZ Rožňava len Betliar a Rudná (fúzia s Rožňavou).

D O S P E L Í
V. LIGA JUH DOSPELÍ VsFZ – 16. KOLO
FK Krásnohorské Podhradie – TJ Družstevník Malý Horeš 1:0 (1:0). G: T. Revúcky. ŽK: T. Hajdúk, J. Fatľa, J. Erdovalvi – 0. R: E. Anguš – J. Mano, P. Tóth, DS: M. Klovanič. D: 80.
PODHRADIE: Dávid Džačár - Jozef Erdofalvi (C), Jakub Fatľa, Andrej Vaško (80´ N. Luko), Richard Kardos, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Tomáš Hajdúk, Martin Ďuríček, Tomáš Revúcky, Lukáš Drobňák (64´ R. Fabián).
HOREŠ: Márk Orosz - Dionýz Šváb, Tomáš Varga, Brian Gašparik, Bartolomej Matus (54´ F. Pituk), Alexander Batta, Štefan Kováč (C), Krisztián Docs, Róbert Vaszily (46´ a. Jáger), Erik Kováč (75´ G. Molnár), Norbert Horňák.
Majstrovské zápasy odvetných častí futbalových líg začali aj na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Prvé jarné kolo ligových súťaží dospelých na horom Gemeri si prišlo pozrieť, podľa záznamu rozhodcov, okolo 535 divákov. Najlepší si vybrali zápasy v Rožňave, v Rudnej, Betliari a v Dobšinej, kde padlo 7 – 5 gólov. Karty padali tiež, ale okrem žltých i jedna červená na zápase v Hrhove, kde si ju „vybojoval“ domáci R. Hajdu.
D O S P E L Í
V. LIGA JUH VsFZ – 15. kolo
MFK Rožňava – Ťahanovce 6:0 (3:0). G: F. Kovács 2, F. Gyenes, J. Korfanta, M. Domik, J. Kovács. ŽK: 0 – D. Uzsovics. R: J. Mano – E. Arguš, Š. Miľo, DS: M. Voroňák. D: 200.
ROŽŇAVA: Kristian Kocis - Juraj Horvát, Dávid Bodnár, Yurii Rogozhkin, Jozef Korfanta, Filip Szabó, Gabriel Majoroš (C), Valerii Kovernyk (55´ J. Kovács), Michal Domik, František Gyenes (68´ A. Hajduk), Filip Kovács.
ŤAHANOVCE: Valentín Kateržabek - Boris Matta, Samuel Žulkovský, Tibor Palko (C), Gabriel Baďo, Marek Boňko, Lukáš Borovský (55´ J. Hingisz), Dávid Grohol, Dávid Uzsovics, Pavol Kozák (46´ P. Smak), Jozef Vadas (70´ A. Beliš.
Pozvánka na jarnú časť futbalových líg na hornom Gemeri
Napísal(a) Š. Tomášik
Výhra IV. futbalovej ligy – JUH VsFZ bol najväčší úspech rožňavských mužstiev v tejto súťaži v rokoch 2012 – 2019
Napísal(a) Š. Tomášik
V nadväznosti na článok o IV. futbalovej lige - JUH VsFZ v rokoch 2006 – 2011 pokračujeme podobným článkom o rovnakej súťaži, ale v rokoch 2012 - 2019. Článok obsahuje komentár, ktorý je v závere doplnený o prehľad najlepších strelcov a prehľad štatutárov FK z rožňavského okresu. Kádre sú tentokrát uvedené pri významných udalostiach (postup Rožňavy do 3. ligy - východ, účinkovanie Krh. Podhradia). Text dopĺňa fotografia.
Komentár
V ročníku 2011 / 2012 Rožňava získala 34 bodov a skončila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo. Novými hráčmi na jar boli Savčák a Milata, naopak odišli P. Breuer a L. Strelka. Trénerom bol Štefan Koššuth.
V 4. futbalovej lige – JUH VsFZ v rokoch 2006 – 2011 bola Rožňava v tieni Štítnika K. T.
Napísal(a) Š. Tomášik
Žiaden klub, jeden klub alebo dva kluby, aj také bolo účinkovanie rožňavských mužstiev v bývalej IV. futbalovej lige
Napísal(a) Š. Tomášik
Komentár
V súťažnom ročníku 1997 / 1998 neúčinkoval v tejto súťaži žiaden klub z ObFZ Rožňava.
Nováčik z Betliara posilnil svoj káder o G. Keršáka, M. Ondreja, T. Grecmachera a M. Hajdúka. V jesennej časti ťažil z domáceho prostredia, keď všetky zápasy vyhral. Bod sa mu podarilo uhrať v Spišských Vlachoch po remíze 1:1. Zimoval na piatej priečke s dvojbodovou stratou na prvé miesto, čo pre nováčika nie je zlá vizitka. V jarnej časti odišiel z kádra Keršák a pribudli R. Greško a M. Zahuranec. Podobne ako v jesennej časti bodoval hlavne doma. Zaváhal len so Sečovcami, s ktorými iba remizoval. Zo súperových ihrísk priniesol tri body z Pavloviec n / U. V tejto časti súťaže zlepšil defenzívu, keď inkasoval menej gólov. Celkove skončil na výbornom štvrtom mieste.
Víťazi najvyššej futbalovej súťaže ObFZ Rimavská Sobota od roku 1998 po rok 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
V roku 1997 sa okres Revúca odčlenil od okresu Rožňava, futbalové kluby z okresu Revúca boli preradené do súťaží ObFZ Rimavská Sobota. V príspevku sa dočítame o víťazoch najvyššej futbalovej súťaže ObFZ R. Sobota v jednotlivých ročníkoch od roku 1998 po rok 2022, pričom okrem víťaza sú uvedení aj ďalší účastníci v ročníku. Pri niektorých víťazoch je uvedený aj kompletný káder, inde len niektorí hráči a niekde bez kádra.
1998 – Jesenské, ďalší účastníci: Muráň, Revúčka, Gemer, Hnúšťa, Jelšava, Tachty, Abovce, Ožďany, G. Jablonec, Bakta, R. Seč, Tachty, Petrovce
Jesenské: Oto Jakab, Csaba Singlár, Peter Czízi, Zoltán Czízi, Tomáš Kóšik, Tibor Mattyašovský, Ladislav Miko, Alfréd Kovács, Stanislav Štork, Tibor Bialoncsek, Martin Drdol, Patrik Pšida, Milan Slovák, Csaba Szendrei, Jozef Šuhajda, Ján Konček, Eugen Lakatoš, Tibor Tóth, Vladimír Kuna, Tomáš Kocsis, Alexander Frídel, Tibor Tóth
1999 – Hnúšťa, ďalší účastníci: V. Blh, Bátka, Revúčka, Gemer, Tachty, R. Janovce, Jelšava B, Muráň, Klenovec, R. Seč, R. Janovce, Bakta
Viac...
Bc. Július Lalik: V našej obci Slavošovce futbal spája
Napísal(a) J. Lalik
Už 20 rokov sa venujem deťom, ktoré majú radi tento šport - naháňanie sa za loptou. Pracujem ako asistent učiteľa na Základnej škole v Slavošovciach od roku 2003. Keďže s futbalom sa spája nielen moje detstvo, keď som bol žiak, neskôr dorastenec a potom dospelý, chcel som využiť svoje nadobudnuté skúsenosti a odovzdať ich našim deťom, ktoré tento šport milujú.
Začali sme od nuly, žiadne lopty a ďalšie vybavenie. Jednoducho povedané, všetko to, čo bolo potrebné k tréningu a k samotnej hre, chýbalo. Dá sa povedať, že deťom sa v tejto činnosti u nás v obci nikto nevenoval, čo bola veľká chyba.
V roku 2004 sme začali s tréningovým procesom a zháňali potrebné prostriedky, aby sme mohli fungovať. Boli to ťažké začiatky, no napriek tomu sa nám v roku 2005 podarilo dosiahnuť najväčší úspech – pri reprezentácii školy postúpiť do celoslovenského finále mladších žiakov v Trnave na hlavnom štadióne.
Adam Klajber je víťazom 31. ročníka stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome
Napísal(a) MG od
Prvým stolnotenisovým turnajom na Slovensku v roku 2023, ktorý sa zapísal do športovej histórie už 31-krát, bol turnaj o pohár starostky Gemerskej Polomy zorganizovaný polomskými organizátormi. Jeho víťazom sa 6. januára 2023 stal 19-ročný Adam Klajber, v súčasnosti hrajúci za nemecký klub TSG Kaiserslautern. Vo finále zvíťazil nad Matejom Harabinom z klubu 1 PPC Fortuna Kežmarok. Na treťom mieste skončil Marek Tutura z TJ STO Nižná a Martin Marko z STK Lokomotíva Košice.
Medzi vzácnych hostí turnaja patril predseda SSTZ Ing. Anton Hamran. Medzi hráčmi sa objavila dokonca aj generálna sekretárka SSTZ Mgr. Ivica Hatalová, ako jediná žena na tomto súťažení. Štartovala za MSTK Trnava a v celkovom hodnotení obsadila na turnaji 13. miesto.
Pohár víťazovi odovzdala starostka obce Gemerská Poloma Lillian Bronďošová.
Z klubu biatlonu Magnezit Revúca: Nikdy nie je neskoro začať!
Napísal(a) R. Hudecová
Keď má niekto chuť a vôľu športovať a posúvať svoje limity, tak nikdy nie je neskoro začať. Ku takému kroku sa odhodlal aj Martin Beláň, otecko nášho mladého biatlonistu Martina. Aj keď má štyridsiatku na krku, povedal si, že skúsi robiť biatlon, a to nielen rekreačne pre radosť, ale aj súťažne. Začal absolvovať všetky tréningy s deťmi, a samozrejme si niečo aj individuálne pridal. Hlavne sa musel zoznámiť s technikou streľby a s technikou behu na lyžiach. Ale kde je vôľa, tam je cesta. S veľkým odhodlaním sa prihlásil 29.12. – 30.12.2022 na 1. kolo Viessmann pohára dorastu a dospelých v biatlone v Osrblí. Samozrejme vedel, že vo svojej kategórii, muži B, sa nemôže rovnať kolegom, niektorým bývalým pretekárom, niektorým terajším trénerom, ktorý sa biatlonu venujú cely život.
Najvyššia futbalová súťaž ObFZ Rožňava v rokoch 1994 – 2022
Napísal(a) Š. Tomášik
PRIPOMÍNAME SI V APRÍLI 2025
7. apríl – Jarmila Štítnická (25.12.1924 Rimavská Seč – 7.4.1980 Bratislava) – spisovateľka, rozhlasová redaktorka, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, manželka spisovateľa a básnika Ctibora Štítnického.
Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Samuel Víťazoslav Kuchta (28. 8.1861 Tisovec – 11.4.1895 Hodonín) – lekár, básnik, publicista.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave. Od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Už počas štúdií sa zapájal do národného hnutia, v Bratislave bol predsedom študentského spolku Zora, vo Viedni pracoval v spolku Tatran a v literárnom spolku Národ. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. Vo fonde Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice sa nachádza aj časť jeho rukopisných prác (Kto a koľkí sme?, Niečo k ilustrovaniu nášho ľudu, Osveta, Útrapy Slovákov pod ústavnou vládou maďarskou, Výlet na Semering – Schôdza všeslovanská a iné). Z dokumentárneho materiálu sú najvýznamnejšie zápisnice zo zasadnutí Slovenského akademického spolku Tatran vo Viedni. Viacerými článkami s národnou, kultúrnou a zdravotníckou tematikou prispel do Národných novín. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.Maturovala na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Od r. 1945 pracovala v rozhlase v Košiciach, no neskôr sa naplno realizovala v Československom rozhlase v Bratislave. Venovala sa písaniu intímnej lyriky, pre rozhlas napísala bábkové hry, rozhlasové pásma, scénky, montáže, rozhlasové adaptácie a taktiež asi 40 rozprávkových hier, napr. Janko a Tátoš (1957), Orlia skala (1961), Rozprávka z kolotoča (1963) a Rozprávka z karavány (1967). Venovala sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež, v rokoch 1959 – 1980 viedla redakciu detského časopisu Zornička. Pre deti a mládež napísala knižky Detský rok (1962), Riekanky z čítanky (1971). Pre televíziu urobila scenár k filmu Balada o Vojtovej Maríne (1964, réžia Martin Ťapák) a k filmu Chlapec a Zornička. Písala aj divadelné recenzie, glosy a kritiky. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladala z češtiny a taliančiny.Vyštudoval hru na klavír v Hudobnovzdelávacom ústave J. Prokscha v Prahe, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg. Po onemocnení od roku 1869 žil v Rimavskej Píle, kde sa venoval zbieraniu hudobného folklóru. Autor prvých slovenských skladieb na texty slovenských básnikov. Autor piesne Kolo Tatier čierňava na text Sama Tomášika, Preletel sokolík na text Janka Matúšku, Hoj, traja sokoli na text Janka Francisciho-Rimavského, Hoj, bystrý a smelý na text A. H. Škultétyho a iné. Vydal Piesne sokolov tatranských, venované Daxnerovi, Bakulínimu, Franciscimu. Okrem pôvodnej tvorby zozbieral a zapísal nápevy vyše 250 ľudových piesní. Revúckemu gymnáziu venoval desať zväzkov štvorhlasných nápevov. Ivanovi Branislavovi Zochovi, priekopníkovi školskej telesnej výchovy na Slovensku, zložil k jeho telocvičnej skladbe so žiakmi revúckeho gymnázia sprievodnú hudbu. Bola to iste u nás prvá telocvičná skladba s pre ňu skomponovanou hudbou, predvedená na verejnosti 19.6.1870. Venoval sa aj hudobnej teórii, najmä národnému štýlu v hudbe. -MM-
11. apríl – Viliam Chorváth (11.4.1915 Bodorová – 15.7.1974 Bratislava) – lekár-chirurg, univerzitný profesor, v roku 1953 uskutočnil prvú cievnu transplantáciu v Československu.
Vo vedeckovýskumnej práci sa zameriaval na problémy všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej a rekonštrukčnej chirurgie. Publikoval vyše 80 vedeckých štúdií a prác v domácich i zahraničných časopisoch. Počas SNP bol v Dobšinej veliteľom vojenskej poľnej nemocnice Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku. -MM-
18. apríl – Ladislav Bohuslav Bartolomeides (Bartholomaeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ, zoológ a entomológ.
V rokoch 1768 – 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy, ktoré obsahovali poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V roku 1798 vydal učebnicu náboženstva. Svoje učebnice napísal v slovakizovanej bibličtine, reči blízkej ľudu. V roku 1799 vydal monografiu Pamätihodnosti štítnického panstva, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. V roku 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici. Pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. V roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne (mapy nakreslil a vyryl on sám), ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej, údaje o jaskyniach a vyvieračkách Plešiveckej a Koniarskej planiny a iné. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež.
V roku 1828 jeho syn, evanjelický farár v Uhorskej Ján Bartolomeides vydal dielo Memoria Ladislai Bartholomaeides, v ktorom sú zhrnuté cenné údaje zo života a diela Ladislava Bartolomeidesa. Dňa 25. októbra 2012 z iniciatívy Matice slovenskej bola slávnostne odhalená bronzová busta Ladislava Bartolomeidesa v aleji dejateľov na námestí Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote. 19. októbra 2014 pri evanjelickom kostole v Ochtinej pri príležitosti 260. výročia narodenia mu bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa. -MM-
19. apríl – Ondrej Herich (9.1.1934 Sirk – 19.4.2010 Revúca) – kultúrny pracovník, folklorista, primáš, spevák a zberateľ ľudových piesní.
Do meštianky chodil v rokoch v Ratkovej, v rokoch 1949-1953 študoval na gymnáziu v Revúcej. V Revúcej pôsobil od roku 1953. Tu učil na Jedenásťročnej strednej škole, pracoval ako redaktor okresných novín Nový smer dediny a Zora Gemera, bol propagačným pracovníkom národného podniku Pradiareň a trepárne ľanu, zastával funkciu vedúceho závodného klubu, neskôr riaditeľa Domu kultúry ROH (MsKS) až do odchodu do dôchodku v r. 1993, odkedy pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Revúcej, kde vyučoval hru na husle a viedol detskú ľudovú hudbu Rozmajrínček a venoval sa aj ochotnícmeu divadlu. Patril k organizátorom kultúrneho a spoločenského života v meste a v okolí. Bol zakladateľom hudobnej skupiny Rytmus 60, v ktorej aktívne účinkoval od jej vzniku (1960 – 1988). Bol členom divadelného súboru, hrával v dychovej hudbe a v sláčikovom orchestri pri Ľudovej škole umenia v Revúcej a v Okresnom sláčikovom orchestri v Rožňave. V r. 1966 spolupracoval s Mikulášom Senkom a Jánom Jasenkom pri zakladaní folklórneho súboru Revúčan a v roku 1973 vytváral podmienky pre vznik folklórneho súboru Lykovec. Bol zberateľom a spracovateľom piesňového bohatstva prevažne z oblasti Gemera. V roku 1998 vyšla jeho prvá zbierka Piesne stredného Gemera, v ktorej je v miestnom nárečí a v notovej úprave zapísaných vyše 400 piesní z 13 obcí (Sirk, Muránska Zdychava, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Dlhá Lúka, Muráň, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce (predtým Mníšany), Turčok, Revúca a Ratkovské Bystré). V roku 2001 mu vyšla podobná zbierka Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy, v roku 2003 Piesne Nového Klenovca, v roku 2004 Spievajúci Šumiac. Na vydanie pripravil texty a noty slovenských piesní, zozbieraných Jozefom Škultétym, v knihe Slovenský spevník z Venca r. 1919, ktorá vyšla v Jelšave v roku 2006. Venoval sa aj gemerskému nárečiu a regionálnej histórii. V roku 2002 vydal kniha textov v gemerských nárečiach s názvom: Šva sä stálo, ši sä nestálo... f Sirku, v Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri a v roku 2005 knihu Z histórie obce Sirk. Je nositeľom najvyššieho vyznamenania mesta Revúca – Zlatý Quirin. -MM-
19. apríl – Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 ako ev. farár v Rimavskej Sobote. Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny, publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920 – 1930 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejinách evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). -MM-
21. apríl – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné – 6.11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ Ján Vladimír Hroboň (19.4.1900 Istebné – 29.1.1965 Rimavská Sobota) – publicista, prekladateľ, ev. farár.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Profesor na gymnáziu v Ptuji v Slovinsku. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. Zomrel mladý na tuberkulózu. -MM-
25. apríl – Ľudovít Samuel Orphanides (29.9.1818 Hybe – 25.4.1895 Hybe) – učiteľ, ovocinár, záhradkár, publicista a kultúrno-osvetový pracovník.
Študoval v Gemeri, v Prešove končil filozofiu a práva, v Levoči teologické štúdiá. Venoval sa osvetovej práci a propagoval potrebu rozvoja ovocinárstva a význam pestovania ovocných stromov. Od roku 1840 učil v Gočaltove, kde založil prvé ovocné záhrady, potom v Muránskej Dlhej Lúke, kde si s tamojším kazateľom a významným pomológom Antonom Penzelom osvojil znalosti v štepárstve, ovocinárstve a včelárstve. Do r. 1848 pôsobil ako učiteľ v Kameňanoch, potom v Hybiach. V Hybiach založil ovocný sad a škôlku. Postup prác opísal v obsiahlej kronike Zápisnica velikánskej stromovej záhrady. V roku 1863 na výzvu Matice slovenskej napísal Štepárstvo alebo stromové záhradníctvo, práca však zostala len v rukou písanej podobe. Pre školskú mládež vydal knihu Ovocinárstvo alebo stromové záhradníctvo (Budín 1865). Odborné články uverejňoval najmä v časopise Obzor a v rôznych časopisoch a kalendároch. Bol aj zapisovateľom Gemerského učiteľského spolku. -MM-