DOSPELÍ V. liga JUH VsFZ
19. kolo - 27.4.2024 o 13:00: MFK Gelnica - Budkovce - nehralo sa !, 28.4. o 16.00: Malý Horeš - Rožňava, Topoľany - Malá Ida, Vojčice - Ťahanovce, Geča - Nacina Ves, Borša - Dvorniky-Včeláre.
Pútavý program v Dome tradičnej kultúry Gemera pre malých aj veľkých. Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka atraktívne trávenie voľného času v remeselných dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. Nebudú však chýbať ani veľmi obľúbené animované rozprávky priamo z vesmíru. Remeselné dielne ponúkajú tvorivý relax pod vedením šikovných lektorov z Remeselníckeho inkubátora v kožiarskej, textilnej, keramickej, či drotárskej dielni. Termín: 26. – 28.2.2024 od 9.00, 11.00 a 13.00 hod. Účastnícky poplatok: 2 € za osobu.
Prázdninové planetárium ponúka mimoriadnu projekciu dobrodružných animovaných rozprávok s astronomickou tematikou v mobilnom digitálnom planetáriu vo formáte fulldome.
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote oslavovali svoje 25. výročie založenia. 7. februára 2024 hrali v obecnom rozhlase pozdravnú reláciu, ktorá patrila ZO JDS v našej obci, keď si na slávnostnom stretnutí pripomenuli 25 rokov od jej založenia. V sále KD sa zišli jej terajší členovia, aby pospomínali a oslávili túto veľkolepú údalosť.
Mgr. M. Mladšia, terajšia predsedkyňa, privítala prítomných seniorov, osobitne hostí, a to Mgr. Z. Nosáľovú, prednostku OÚ Revúca, Ing. M. Brdárskeho, predsedu OO JDS Revúca, E. Igriciovú, tajomníčku OO JDS Revúca, L. Benediktyovú, starostku obce a R. Hrivnáka, zástupcu starostky obce.
Revúca – Mesto kultúry predstavilo a podporilo v ostatných rokoch viacerých miestnych nádejných umelcov. MARCEL UHRIN je vysokoškolský pedagóg a profesionálny ochranár, ale v kultúrnom povedomí Revúčanov figuruje tiež ako výborný amatérsky fotograf, prírodovedec-cestovateľ, ba aj ako začínajúci autor poézie...
Preto teraz s radosťou podporujeme jeho poetický debut „PRIVATISSIMUM“, ktorým odvážne vychádza na svetlo s najintímnejším vnútrom. Sám uznáva, že „dokonalý nie som“, a tak v knižke sa delí o priestor s výtvarníčkou KATKOU MOLNÁROVOU z nášho klubu výtvarníkov Plánka.
Hviezdny Valentín s GOSkou sa uskutoční v rožňavskej hvezdárni a v keramickej dielni Domu tradičnej kultúry Gemera. Rožňavská hvezdáreň otvorí svoje brány zaľúbencom počas ich sviatku. Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, dňa 14. februára 2024 od 18.00 hod. organizuje pozorovanie večernej oblohy s názvom Hviezdny Valentín, počas ktorého si návštevníci budú môcť v plnej kráse vychutnať Mesiac, plynného obra Jupiter a hviezdokopu zo súhvezdia Býk a Plejády. „Hvezdáreň počas celého roka prináša návštevníkom lákavý program vo forme pozorovaní dennej či nočnej oblohy počas významných astronomických javov. Cieľom je popularizácie astronómie a prírodných vied, najmä keď sú podmienky na pozorovanie priaznivé a nebo jasné,“ uviedol Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične počas fašiangového obdobia prichádza s podujatím pre detského návštevníka. Pre deti materských a základných škôl 1. stupňa si múzejníci pripravili aktivity, ktoré rozvíjajú ich poznatky, tvorivosť a fantáziu. Múzejníci deťom vysvetlia zmysel a pôvod tohto tradičného sviatku, ako ho naši predkovia oslavovali a aké zvyky počas neho dodržiavali. Dokonca túto aktivitu prepojili s novou výstavou pozostávajúcou z fotografií hudobníkov a pastierov z Gemera a jeho okolia. „Tohtoročné fašiangy sme sa rozhodli osláviť v tradičnom duchu. Pre našich najmenších záujemcov sme pripravili interaktívne hry priamo na výstave s názvom Valašský rok/Pásztoresztendő. Kedysi pastieri na fašiangoch vystrájali. Chodili v rôznych maskách medzi ľudí a rozveseľovali ich. Bola to súčasť ich valašského roka a zvykov. Veríme, že našou aktivitou zaujmeme dnešnú mladú generáciu a nielen ich zabavíme, ale aj niečo nové naučíme,“ povedala múzejná pedagogička Gabriella Badin. V závere aktivity si deti vlastnoručne vyrobia fašiangové masky.
1. máj - Vstup Slovenska do Európskej únie - 20. výročie
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patril vstup do EÚ medzi priority slovenskej zahraničnej politiky. Na kodanskom summite v decembri 2002 Slovensko oficiálne skončilo predvstupové rokovania uzavretím kapitol poľnohospodárstvo, financie a rozpočet. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo plénum NR SR. Slovensko po ukončení rokovaní vyhlásilo 16. a 17. mája 2003 referendum, v ktorom väčšina oprávnených voličov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stala od 1. mája 2004 členom Európskej únie.. -MM-
1. máj - Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a hnedele z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej.. -MM-
16. máj - Štefan Bazovský (16.5.1929 Hnúšťa-Likier – 17.4.2003 Bratislava) – akademický maliar, pedagóg.
Synovec Miloša Alexandra Bazovského, absolvent bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení a žiak Jána Mudrocha. V svojom živote sa sústredil na pedagogickú prácu a spoločenskú, kultúrnu, spolkovú a vlastivednú činnosť, čím jeho vlastná umelecká tvorba ostala trochu v úzadí. Pôsobil ako pedagóg na gymnáziu a základných školách v Rimavskej Sobote, bol spoluzakladateľom Ľudovej školy umenia v tomto meste, zastával v regióne funkciu konzultanta a historika umenia, za 35 rokov vychoval množstvo výtvarníkov a umeleckých pedagógov, bol spoluzakladateľom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti, organizátorom výstav a súťaží. -MM-
20. máj – Peter Michal Bohúň (29.9.1822 Veličná – 20.5.1879 Bielsko-Biala, Poľsko) – maliar, litograf, výtvarný pedagóg, predstaviteľ štúrovskej generácie.
Autor série portrétov slovenských národovcov, ručne kolorovaných litografií slovenských krojov, ženských portrétov, náboženských obrazov. Priekopník slovenského historického maliarstva. Študoval na ev. gymnáziu v Gemeri a v Gemerskej Hôrke. V r. 1851 navštívil Gemer a na požiadanie P. Dobšinského zhotovil pre Ratkovú divadelnú oponu. Z tohto pobytu vyťažil niekoľko motívov pre krajinomaľbu (Revúca, Muráň). Portrétoval gemerských dejateľov – Samuela Reussa, Jána Francisciho, Mateja Hrebendu, Gustáva Reussa, Sama Tomášika, Pavla Jozefa Šafárika a iných. -MM-
28. máj – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Vykonávala poradenskú službu a viedla študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
29. máj – Ján Čajak (19.12.1863 Liptovský Ján – 29. 5. 1944 Báčsky Petrovec, Srbsko) – spisovateľ, učiteľ, kultúrny pracovník.
Základné vzdelanie získal u otčima Pavla Dobšinského v Drienčanoch, študoval v Rimavskej Sobote. V roku 1893 sa natrvalo presťahoval na Dolnú zem, kde stál vyše 40 rokov v centre kultúrnych a politických snáh dolnozemských Slovákov. Zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Petrovci, pôsobil ako predseda literárneho a národopisného odboru Matice slovenskej v Srbsku. Vo svojich dielach čerpal zo spomienok na Slovensko, najmä na Liptov a Gemer. Okrem písania beletrie sa zameriaval i na publicistiku, ľudovýchovnú prácu a preklady. Používal aj pseudonym Ján Drienčanský. -MM-