Portál roznavskebystre.sk uverejnil 4. februára 2021 stručnú správu: "Vážení občania, s hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 3.2.2021 vo veku 92 rokov zomrel náš rodák pán Ladislav Tomko. Posledná rozlúčka bude v kruhu rodiny.

Česť jeho svetlej pamiatke!"

Za touto správou sa skrýva ale veľmi veľa. Z radov Bystranov, ktorí robili aj pre svoju rodnú obec veľa pozitívneho, bol aj pán Ladislav Tomko. Svedčí o tom jeho cesta, ktorou prešiel z tejto malej, bývalej baníckej obce, do sveta. A to veľakrát veru aj peši, najmä ako študent z domu U zahradoch za vzdelaním krížom cez rozsiahle kopce a prašné cesty. Najprv do podtatranského Svitu, aby získal vzdelanie v bývalej Baťovej škole práce, potom aj za prácou a vyšším vzdelaním. Vždy sa však rád vracal k svojej rodine i spoluobčanom a kamarátom do Rožňavského Bystrého, kdekoľvek bol. Bol pre svojich rodákov príkladom snaživého pracovitého človeka, túžiaceho za lepším životom i vzdelaním. Dožil sa veľmi pekného veku, a to i napriek tomu, že život mu kládol do cesty ťažké prekážky, keď prežil to najťažšie, čo človeka v rodine môže stretnúť.

Prejdime po uvedenom na vývoj ručného umeleckého priemyslu v užšom slova zmysle, kde možno vymedziť nasledujúce obdobia:

1. Obdobie domáceho priemyslu alebo ľudového priemyslu

Obyvatelia si zo začiatku potrebné práce vykonávali sami, a to počnúc stavaním obydlia, až po nástroje a náradie potrebné k remeslu, odievaniu, prípravu potravín, k pohodliu a ochrane. Každý jednotlivec si ich vyrábal sám, pričom si zručnosť a šikovnosť osvojovali synovia po otcovi a dcéry po matke. Ešte aj v súčasnosti sa, medzi baníkmi, najmä pri práci s banským drevom, vyrábajú nástroje po domácky. Príslušníčky ženskej časti rodín, predovšetkým v minulom storočí, dosiahli v pestovaní ľanu a výrobe plátna také pokročilé výsledky, že ich hotové plátno predstavovalo až vývozný artikel. Dnes ale táto činnosť skoro úplne zanikla.

Rimavská Sobota, 03. 02. 2021 – V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ Gemersko-malohontské múzeum predstavuje dermoplastický preparát sluky hôrnej. V roku 2020 obohatil prírodovedný zbierkový fond múzea vďaka daru Ing. Maroš Detko. Tento jedinec uhynul v okolí Muránskej Dlhej Lúky v marci roku 1989.
Sluka hôrna (Scolopax rusticola), známa aj ako sluka lesná, patrí do radu bahniakov. Je veľká približne ako holub, má však nápadne dlhý zobák. Je sfarbená nenápadne hnedo, tzv. krypticky – jej sfarbenie pripomína farbu opadaných listov a je tak veľmi dobre maskovaná pred predátormi, či už pri hniezdení, alebo zbere potravy.
Je rozšírená na väčšine územia Európy a v časti Ázie. Obľubuje listnaté, prípadne zmiešané lesy s hustým podrastom a mäkkou pôdou s čistinkami. Aktívna je hlavne za šera, či už ráno, alebo večer. Jej hlavnou potravou sú dážďovky, larvy hmyzu, slimáky a iné bezstavovce, no občas sa živí aj rastlinnou potravou. Najčastejšie zbiera potravu tak, že citlivý zobák pichne do pôdy a keď zacíti dážďovku, pootvorí špičku zobáka a tak ju uloví.