Kultúra (3060)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Mesto Dobšiná na hornom Gemeri oslavuje svoje 700. výročie prvej písomnej zmienky (1326 – 2026) prostredreodníctvom veľkolepých Dní mesta Dobšiná 2026 a XXXII. Dobšinských Turíčnych slávností, ktoré sa konajú v termíne od 20. do 24. mája 2026. Hlavné oslavy prebiehajú na Námestí baníkov v Dobšinej.
Oslavy prepájajú bohatú banícku históriu mesta s modernou kultúrou a zábavou pre celé rodiny:
- Tradičné Turíčne slávnosti: Oslava Turíc je v Dobšinej historicky spätá s baníctvom a myšlienkou bratstva. Súčasťou je slávnostný turíčny sprievod mestom za účasti baníkov a veriacich.
Výsledky 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 z Rožňavy
Napísal(a) MG ai
Krajské kolo 34. ročníka celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026 pre Košický kraj sa uskutočnilo v piatok 15. mája 2026 v kine Apollo v Rožňave.
Podujatie zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko. Okrem samotnej súťaže malo mimoriadny význam, pretože bolo spojené s oslavou 50. výročia založenia filmového klubu GEMERFILM a išlo o jubilejný 30. ročník, ktorý toto stredisko zorganizovalo.
Na prehliadke sa premietlo 20 súťažných filmov rôznych žánrov - od hraných diel a dokumentov cez experimenty a videoklipy až po animované filmy, ktoré mali tento rok najpočenejšie zastúpenie.
Noc múzeí v Rimavskej Sobote prenesie návštevníkov do stredoveku a predstaví Gotickú cestu
Napísal(a) Sz. To'th
Rimavská Sobota, 21. máj 2026 – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií. V sobotu 23. mája 2026 od 16:00 hod. otvorí svoje brány v netradičnom čase a návštevníkom všetkých vekových kategórií ponúkne objavovanie histórie v nevšednej atmosfére. Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie v regióne, sa v roku 2026 uskutoční už po dvadsiaty druhý raz.
Hlavným bodom programu bude o 17:00 hod. vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo“. Expozícia prezentuje 12 stredovekých sakrálnych kostolov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava vznikla v spolupráci so združením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok v regióne.
Komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre žiakov základných škôl a študentov stredných škôl komentované prehliadky výstavy 250 rokov spoločnej minulosti mesta a biskupstva. Podujatie nadväzuje na výstavu venovanú významnému jubileu Rožňavského biskupstva a približuje historické, kultúrne a duchovné súvislosti, ktoré ovplyvňovali vývoj mesta a regiónu počas uplynulých storočí.
Pre študentov stredných škôl sú pripravené komentované prehliadky výstavy priamo s autorkou výstavy Mgr. Silviou Lörinčíkovou, PhD., alebo s dekanom Farnosti Rožňava Mgr. Patrikom Balázsom.
Výstava „Gotická cesta – Európske dedičstvo“ v Rimavskej Sobote
Napísal(a) Sz. Tóth
Rimavská Sobota – 23. mája 2026 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Gotická cesta – Európske dedičstvo". Výstava sa zameriava na prezentáciu 12 stredovekých sakrálnych objektov na Gotickej ceste, ktoré v roku 2022 získali prestížny titul Európske dedičstvo (European Heritage Label). Záštitu nad výstavou prevzal predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Výstava je koncipovaná ako dvojjazyčná (slovensko-maďarská) a vznikla v spolupráci so družením Gotická cesta, ktoré od roku 2007 pracuje v prospech pamiatok na Gotickej ceste.
Obraz ako svedok doby – história v dielach Evy Wilson
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo rovnako aj pre študentov stredných škôl múzejno-pedagogickú aktivitu nadväzujúcu na výstavu Evy Wilson Maľba, kresba, drevorezba. Podujatie ponúkne mladým návštevníkom možnosť objaviť prepojenie výtvarného umenia, histórie a kultúrneho dedičstva prostredníctvom diel regionálnej výtvarníčky.
Aktivita bude prebiehať za účasti samotnej autorky výstavy Evy Wilson a jej súčasťou bude komentovaná prehliadka výstavy, diskusia so študentmi o vystavených dielach a ich historickom kontexte, ako aj tvorivý workshop zameraný na skupinovú tvorbu koláže. „Sme veľmi radi, že v rámci pripravovanej múzejno-pedagogickej aktivity budú mať študenti stredných škôl jedinečnú príležitosť osobne sa stretnúť s Evou Wilson,
Pri príležitosti sviatku sv. Floriána sa v okrese Revúca už tradične konalo stretnutie zaslúžilých členov Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ). Tento rok sa Aktív zaslúžilých členov uskutočnil 15. mája 2026 v obci Držkovce. Podujatie zorganizovali miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s vedením obce.
Kultúrny program aj slávnostný príhovor
Úvod slávnostného popoludnia patril milému kultúrnemu programu, ktorý si pre hostí pripravili deti z Materskej školy a Základnej školy v Držkovciach. Následne sa prítomní presunuli do školskej jedálne, kde ich privítali vzácni hostia:
Hasiči hasičom na Radnici – Mestskom múzeu v Lučenci
Napísal(a) G. Jakubecová
Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici a Krajská organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (KO DPO) SR v Banskej Bystrici zorganizovali dňa 12. mája 2026 slávnostné podujatie pri príležitosti osláv dňa sv. Floriána – patróna hasičov pod názvom Hasiči hasičom na Radnici – Mestskom múzeu v Lučenci. Na tomto slávnostnom podujatí sa oceňovali príslušníci KR HaZZ v Banskej Bystrici a členovia Dobrovoľných hasičských zborov z KO DPO SR.
Pred budovou múzea bola vystavená moderná, ale aj historická technika, pred vstupom do sály boli zástavy niekoľkých DHZ-tiek. Oceňovanie začalo hlásením a hymnou. Potom nasledovali príhovory:
CINEAMA 2026 – Krajské kolo Košického kraja celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Rožňava – Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v piatok 15. mája 2026 krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby CINEAMA 2026. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Kine Apollo (Betliarska 8) v Rožňave a predstaví spolu 20 súťažných filmov rôznych žánrov.
CINEAMA patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie súťaže neprofesionálnej filmovej tvorby na Slovensku. Vyhlasovateľom, odborným garantom a hlavným partnerom súťaže je Národné osvetové centrum (NOC) a v roku 2026 sa uskutoční jej 34. ročník. Súťaž každoročne vytvára priestor pre prezentáciu tvorby, vyhľadávanie mladých talentov a podporuje rozvoj audiovizuálneho umenia.
Noc múzeí a galérií 2026 v Gemersko-malohontskom múzeu
Napísal(a) Sz. Tóth
Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí sa Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok zapája do celoeurópskej iniciatívy Noc múzeí a galérií, ktorá každoročne otvára dvere kultúrnych inštitúcií v netradičnom čase. V sobotu 23. mája 2026 tak múzeum privíta návštevníkov všetkých vekových kategórií a ponúkne im jedinečný priestor na objavovanie histórie a kultúry v nevšednej atmosfére.
Podujatie, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie kultúrne akcie svojho druhu, sa uskutoční už po dvadsiaty druhý raz. V roku 2026 sa Noc múzeí a galérií koná počas štvrtej májovej soboty. Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pri tejto príležitosti atraktívny program, ktorého súčasťou bude aj vernisáž jedinečnej výstavy.
Viac...
V Rožňave pripravili finisáž výstavy Prierez tvorbou študentov gymnázia Eventus z Jágru
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravuje finisáž výstavy Prierez tvorbou, ktorá symbolicky uzavrie výstavu výtvarných prác študentov Umelecko-odborného gymnázia Eventus. Podujatie sa uskutoční 7. mája 2026 so začiatkom o 8.30 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Je určené pre študentov stredných škôl a ponúkne jedinečnú príležitosť nahliadnuť do sveta súčasného výtvarného umenia mladých autorov.
Program podujatia začne komentovanou prehliadkou výstavy, ktorá predstavuje takmer 40 výtvarných diel študentov gymnázia z maďarského Jágru. Následne budú mať študenti možnosť zúčastniť sa spoločného rozboru vystavených prác a nakoniec ich bude čakať tvorivý workshop. Pod vedením Évy Kelemen a Ónodi Mátyása si vyskúšajú výtvarnú techniku ebru.
Svätému Floriánovi venovali slávnostnú omšu v rímsko-katolíckom Kostole sv. Juraja v Muráni
Napísal(a) G. Jakubecová
Svätý Florián je katolícky svätec, patrón kominárov, hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ako ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Florián je patrónom taktiež v Rakúsku, Česku, Slovensku, Bavorsku, Taliansku a Poľsku. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Cetii (dnešné Rakúsko). V roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája roku 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns.
Vanesa Tomková na krajskej súťaži 72. Hviezdoslavovho Kubína vyrecitovala tretie miesto
Napísal(a) MG od
V dňoch 27. – 30. apríla 2026 sa v Michalovciach stretli najlepší recitátori z celého Košického kraja – víťazi okresných a regionálnych kôl v umeleckom prednese poézie a prózy, v tvorbe recitačných kolektívov a divadiel poézie detí, mládeže a dospelých na krajskom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Pre náš región súťaž bola úspešná, keď v 3. kategórii próza sa na 3. mieste umiestnila Vanesa Tomková, žiačka ZŠ akademika Hronca v Rožňave, ktorá pochádza z Rožňavského Bystrého. K jej doteraz nebývalému úspechu mladej recitátorke gratulujeme.
V Zemplínskom kultúrnom centre do aktuálneho ročníka sa zapojilo 102 jednotlivcov, dve divadlá poézie a jeden detský recitačný kolektív. Pripomeňme si ešte, že v kategórii próza 1. miesto obsadila Sofia Štofová zo ZŠ, Krosnianska 2, Košice 3, 2. miesto patrí Sofii Kudláčovej z Gymnázia a SOŠ OaS, Nám. Slobody 12, Sobrance.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na máj 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na máj 2026.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.