Kultúra (3008)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Spomienka na Emíliu Ivanovú, rodenú Nemcovú (14.6.1943 – 19.1.2026)
Napísal(a) M. Velďáková
Sú ľudia, ktorí vkročia do vášho života len krátko a zase iní zanechajú trvalú stopu. Vo februári 2024 na jednej z matičných besied, na ktorých predstavujeme nadaných Gemerčanov, sme mali tú česť prezentovať aj Milku Ivanovú. Napriek zdravotnému stavu prijala pozvanie a so slzami v očiach sa jej objavil aj úsmev na tvári. Dokonca nám aj zaspievala.
„Chceš poznať sám seba ?
Zahľad sa do vlastného srdca.
Chceš poznať ľudí ?
Pozri sa na minulosť a príbehy ľudí, ktoré ti v tejto knihe ponúkam.“
Výstava sôch Petra Kuraja Pamäť kovu v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Na jedinečnú výstavu sôch Petra Kuraja pod názvom Pamäť kovu pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorej vernisáž sa uskutoční 5. februára 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Galérie múzea na Námestí baníkov 25. Jedinečnosť výstavy spočíva v umeleckej hodnote vystavených sôch, ako aj v silnom environmentálnom aspekte ich tvorby. Návštevník bude mať možnosť cez takmer tridsiatku sôch vnímať autorovu radosť v premene predmetov – z použitých na nové. Premena nie je len technologickým procesom, ale osobnou výzvou a životným postojom autora. Kov, drevo a materiály nesúce stopy času sa v jeho tvorbe stávajú nositeľmi príbehov. Vo svojich dielach využíva desiatky rokov staré banské bukové podvaly, štyristoročné smrekovcové dosky, kované časti poľnohospodárskych strojov a remeselného náradia našich otcov a praotcov – materiály, ktoré by inak ostali nepovšimnuté alebo zabudnuté. Nejde však o nostalgický návrat do minulosti, ale o dialóg medzi históriou a súčasnosťou.
Posilňujú pripravenosť hasičov regiónu na zvládanie mimoriadnych udalostí * Školenia a výcvik používateľov ADP
Napísal(a) G. Jakubecová
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov, ktorý posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom kraji (BBSK) a v prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy, prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Kľúčové aspekty projektu:
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení pre stredoškolákov
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
V druhej polovici januára 2026 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení študentov stredných škôl. Tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer im na výstave podrobnejšie predstaví kurátor múzea Norbert Mogyorósi.
Prostredníctvom vystavených výtvarných diel budú mať študenti možnosť spoznať jednotlivé banské lokality v regióne, ich špecifiká a rovnako aj jednotlivých výtvarníkov, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí.
Meštianska kultúra fajčenia tabaku * Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova
Napísal(a) J. Puziuk
Výstava s názvom Meštianska kultúra fajčenia tabaku. Fajky v novovekej tradícii a obyčajoch obyvateľov Krakova je prevzatá z Archeologického múzea v Krakove. Autorom výstavy je Jakub Puziuk, PhD.
Výstava poskytuje inovatívny pohľad na jeden z najdôležitejších prameňov hmotnej kultúry novoveku – fajky, ktoré sa v Európe začali bežne používať od 17. storočia. Fajky sú pre archeológa cenným nálezovým materiálom – napríklad v kontexte výskumov datovania novovekých vrstiev a zároveň sú nepochybným hmotným dokladom dávnych zvykov a módy, odrážajúcej sa vo fajčení tabaku.
Kamenný architektonický článok z Hajnáčky * Predmet mesiaca január
Napísal(a) Alexander Botoš
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Jelšavskí hasiči v uplynulom roku najviac zasahovali vo štvrtok
Napísal(a) G. Jakubecová
V krátkom príspevku sa pozrime na štatistiku zásahovosti Dobrovoľného hasičského zboru mesta Jelšava v roku 2025. Ku 31. 12. 2025 sme zaevidovali spolu 65 zásahov, z toho 19 požiarov, 19 technických zásahov, 26 iných technických zásahov a 1 protipožiarnu asistenčnú hliadku. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo vo štvrtok 12-krát, potom v pondelok a v sobotu po 11-krát, v utorok 10-krát, v nedeľu 9-krát, vo štvrtok 8-krát a v piatok 5-krát.
Najviac horelo:
– 2-krát rodinný dom, suchá tráva a krovie
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na január 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti, si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na január 2026.
Záver roka s mladými jelšavskými hasičmi na vychádzke do multifunkčného areálu
Napísal(a) G. Jakubecová
Tak ako po celý rok sme sa stretávali s mladými hasičmi z krúžku, aj záver roka sme strávili spoločne na vychádzke do multifunkčného areálu lesnej pedagogiky v Jelšave na Ulici 9. mája.
V utorok 30. decembra 2025 o 10.00 hod. sme sa stretli s deťmi na hasičskej zbrojnici, odkiaľ sme sa pobrali na zimnú vychádzku. Slniečko pekne svietilo, ale vanul silnejší vietor, čím bolo aj chladnejšie. Prišli sme po starej ceste Hrádok na koniec ulice, kde nás vítala tabuľa s nápisom Multifunkčný areál lesnej pedagogiky, ktorý obhospodarujú Mestské lesy Jelšava, s. r. o., kde si môžete rozšíriť vedomosti o lese a lesnom ekosystéme a stráviť príjemné chvíle v zaujímavom prostredí. Nezabudnite sa správať ohľaduplne k prírode.
Stálice Obecnej knižnice v Gemerskej Polome v roku 2025
Napísal(a) dc
Obecná knižnica v Gemerskej Polome aj v roku 2025 realizuje projekt na nákup novej literatúry pod názvom Kniha, skutočný priateľ, a to z finančných prostriedkov poskytovateľa, ktorým je Fond na podporu umenia. Niečo už do fondu knižnice pribudlo, a tak dlhoročné členky Miestnej organizácie Matice slovenskej v Gemerskej Polome zavítali do jej priestorov.
Pani knihovníčka pripravila krátku prezentáciu nových kníh – pre deti aj pre dospelých. Stretnutie bolo obohatené o prednesy dievčat zo základnej školy textami už z nových kníh. Milým spríjemnením poobedia boli mladí čitatelia, už stredoškoláci, ktorí hudobným vystúpením spestrili spoločné stretnutie. Nik z týchto mladých nikdy neodmietol pozvanie do knižnice, čo nás v knižnici nevýslovne teší a ceníme si to.
Viac...
Po stopách posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach
Napísal(a) É. Kerényi
Predstavujeme vám novú publikáciu – katalóg Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote – ktorá nesie názov: POZOSTALOSŤ GÖMÖRYOVCOV. Najnovšia publikácia múzea zavedie čitateľov do zákulisia každodenného života posledných majiteľov kaštieľa v Širkovciach, šľachtica Olivéra Gömöryho, ministerského tajomníka a jeho manželky Margity Maróthy, herečky Národného divadla v Budapešti, od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia.
Naším zámerom bolo dokumentovať pozostalosť poprednej šľachtickej rodiny Gömöryovcov, ktorá sa počas ich života, ale hlavne po smrti Margity v roku 1955 dostala do vtedajšieho Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Vzdelaný Oliver a teozofka Margita žili v kaštieli v Širkovciach, kde často prijímali počas návštev svojich blízkych priateľov a rodinných príslušníkov, medzi nimi aj teozofov a inteligenciu danej doby.
Betlehemské svetlo 2025 potešilo po prvýkrát aj obyvateľov Rákoša
Napísal(a) G. Jakubecová
Betlehemské svetlo sa odpaľuje z plamienka horiaceho v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, odkiaľ osobným odovzdávaním zo sviečky na sviečku putuje medzi ľuďmi. Napĺňa tak svoje poslanie: byť symbolom jednoty, nádeje, lásky a radostnej predzvesti Vianoc.
Cieľom jelšavských dobrovoľných hasičov už dvanástykrát bolo, aby posolstvo z Betlehema zavítalo počas Vianoc k ďalším a ďalším ľuďom, ku ktorým sa doteraz nedostalo. Preto aj v roku 2025 rozdávali ľuďom plamienkom z Betlehema aj časť nášho srdca. Chceli sme, aby každý z nás odpálil plamienok ďalej, a tak symbolicky prepojil naše srdcia nekonečnou reťazou svetla.
Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe
Napísal(a) OK Gemerská Poloma
Prvé rozsvietené stromčeky v uliciach. Naozaj sa to blíži! Vianoce sú za rohom. Siahnite po teplej deke a sadnite si s deťmi ku knihe, čas vtedy naozaj plynie inakšie. Na predvianočnej návšteve v našej knižnici v Gemerskej Polome sme si z hŕby vianočných kníh domov priniesli Vianočnú knižku s 24 adventnými okienkami. Veselá knižka, ktorá okrem krásnych ilustrácií obsahuje aj 24 adventných otváracích okienok. A nie, nie sú to okienka plné čokolády. Aj menšie deti ich dokážu šikovnými prstami otvárať a odhaliť obrázok, ktorý sa pod nimi schováva. Milý vianočný text o prípravách zvieratiek na vianočný čas chytí za srdce aj nás dospelých čitateľov. Za nás ju odporúčame všetkými desiatimi – listujeme v nej každý deň.
Divadielko „MALÝ PASTIERIK“, alebo POZRITE SA ČO DOKÁŽEME
Napísal(a) teta knihovníčka
Piatkové dopoludnie (12.12. 2025) v obecnej knižnici
– smiech, radosť, vrava a spev, ale tiež zodpovednosť.
V našej obecnej knižnici v Gemerskej Polome máme chvíle výnimočné, veselé, tiež zodpovedné. Už najmladší žiaci - prváci sa učia byť zodpovednými, tolerantnými, pracovať v kolektíve či samostatne a využívať knihy ako zdroj čítania a písania. Už v predškolskom veku dieťa nadobúda základy pre svoje ďalšie vzdelávanie. Preto sme sa rozhodli, so žiakmi prvého ročníka tunajšej základnej školy, pripraviť pre deti materskej školy – predškolákov v našej obci divadielko. Divadielko pod názvom „Malý pastierik“, podľa knihy z našej knižnice bolo o tom, ako malý pastierik na betlehemských lúkach pásol ovečky a jednu stratil. Pomohol mu anjelik – nebeský posol, ktorý pastierom zvestoval novinu, že v neďalekej maštali sa narodil Boží Syn.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-