Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici už nie je potrebné zvlášť predstavovať ani na stránke Maj Gemer. Takisto aj v Rakovnických obecných novinách ste mali možnosť si prečítať bližšie informácie a definície o jeho činnosti. Teraz vám rada priblížim všetky podujatia, ktoré sa organizovali na spestrenie života seniorov. Absolvovali sme už z vlastnej iniciatívy veľa akcií.v apríli 2012.
- Dňa 4. mája 2012 sme sa zúčastnili podujatia s názvom ZAHRAJ ŽE MI ZAHRAJ, ktoré sa konalo na Radnici v Rožňave. Bola to okresná súťaž detského folklórneho spevu a tanca.
- Dňa 25. mája 2012 sa konala návšteva podujatia s názvom NAMAĽUJ KRÁSNU HÔRKU, ktoré sa konalo v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave. Bola to výtvarná tvorba detí na podporu rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka.
- Na spestrenie dňa a činnosti Denného stacionára dňa 6. júna 2012 sme usporiadali TRADIČNÝ SLOVENSKÝ DEŇ. Hlavnou náplňou dňa bolo spoločné varenie rôznych druhov halušiek, slovenská ľudová hudba, hranie na hudobných nástrojoch, spev.
- Dňa 15. júna 2012 sme navštívili expozíciu GEMERSKÉ ZVYKY A OBYČAJE, v Baníckom múzeu v Rožňave. Súčasťou podujatia bola prezentácia gemerských krojov, prehliadka Historickej expozície, beseda, skúška a fotenie sa v krojoch, ukážka ľudových tancov. Po návšteve múzea sme sa premiestnili do Krásnohorskej Dlhej Lúky na akciu s názvom STRETNUTIE PASTIEROV V KRÁSNOHORSKOM PANSTVE. Pozreli sme si súťaž rozprávačov, píšťaľkárov, gajdošov, ľudových spevákov a tanečníkov.
- Dňa 28.júna 2012 sme sa aktívne zúčastnili tvorivých dielní s názvom NEVYHADZUJME, TVORME...,ktoré sa konali v Galérii v Rožňave. Boli to tvorivé dielne zamerané na podporu fantázie a precvičovanie jemnej motoriky. Zo starých PET fľašiek sme vyrábali kvety, zvieratká a rôzne predmety. Pozreli sme si expozíciu s názvom VTÁKY PODUNAJSTVA.
- Dňa 26.júla 2012 sme si pochutnali na chutnom GULÁŠI, ktorý sme sa spoločne uvarili.
- Dňa 4. augusta 2012 sme vo Vlachove navštívili FESTIVAL ĽUDOVÉHO SPEVU A TANCA A VLACHOVSKÝ REMESELNÍCKY JARMOK.
- Dňa 14.septembra 2012 sme navštívili ROŽŇAVSKÝ JARMOK.
- Dňa 13. októbra 2012 sme v Betliari navštívili podujatie s názvom JAZDA SVÄTÉHO HUBERTA.
- Dňa 24. októbra 2012 sme si pripomenuli OKTÓBER MESIAC ÚCTY K STARŠÍM.
- Dňa 5. 2012 decembra nás navštívil MIKULÁŠ.
O akcie bol vždy záujem. Účastníkom sa návštevy, akcie páčili. To nás inšpirovalo k tomu, že sme hľadali a ponúkali nové, aktuálne možnosti spoločenského vyžitia. Spokojnosť klientov je pre nás zadosťučinením v našej práci.
Verím, že v krátkej budúcnosti sa dočítate o ďalších zaujímavých aktivitách z Denného stacionára pre seniorov v Rakovnici.
Erika Gembická
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-