básnik Daniel Bachát – Miloslav Dumný, maliar Samuel Beláni a botanička a aktivistka ženského hnutia Izabela Textorisová, ktorým bola venovaná aj literárno-hudobná kompozícia. Pripomenuli sme si 105. výročie smrti Daniela Bacháta, 161. výročie úmrtia Samuela Belániho a 145. výročie narodenia Izabely Textorisovej.
Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár, senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Ing. Danica Hudecová, zborová farárka z Revúcej a Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru a Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová.
Ratkovských slávnostných služieb Božích sa zúčastnili početní prítomní a aj 14-členná delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, ktorý viedla farárka Mgr. Hilda Guláčiová-Fabuľová a dozorca Gregor Papuček.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti mali možnosť preniesť sa do 19. storočia a prvej polovice 20. storočia, aby sa zoznámili so slávnymi ratkovskými rodákmi: evanjelickým biskupom, básnikom, dramatikom, publicistom Danielom Bachátom píšucim pod pseudonymom Miloslav Dumný, maliarom Samuelom Belánim a botaničkou Izabelou Textorisovou, ktorá sa venovala aj hvezdárstvu, mineralógii, speleológii a zbierala tiež dialektologický materiál.
Prostredníctvom
literárno-hudobnej kompozície sa zúčastnení oboznámili so životom a dielom týchto významných ratkovských rodákov. V podaní doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave mali možnosť si vypočuť báseň D. Bacháta – M. Dumného Moje rodisko, v ktorej ospieval krásu svojho rodného kraja. Zaznela tiež báseň: My sme národ miliónový, ktorú venoval svojmu národu, ktorý z hĺbky duše miloval. Okrem básní D. Bacháta – M. Dumného v podaní J. Sarvaša zazneli verše Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Smreka, Mikuláša Kováča a premiérovo báseň ratkovského rodáka MUDr. Miroslava Ďurindu: Zvolanie zvnútra, ktorou sa prihovoril k svojim rodákom.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol aj hlavným účinkujúcim. Majstrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študentky herectva Mária Olejníková a Monika Smolková, ktoré hovorené slovo „prerušovali“ nádherným dvojhlasným spevom. Krásne hudobné tóny na „trošku“ rozladenom organe, ktorý väčšiu časť roka oddychuje, vyčaril prof. Belo Riečan, ktorého vynikajúco na trúbke sprevádzal významný džezový hudobník Jozef Karvaš. Keď sa ratkovským kostolom vznášali tóny organu a trúbky v podaní dvoch hudobných majstrov, mnohým prítomným od hlbokého dojatia sa do očí „tlačili“ slzy, ktoré bolo len ťažko ovládnuť. 
Cieľom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti (pre ktorúpodklady pre umelecký scenár vypracovala PhDr. Daniela Baranová, PhD.) bolo oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v ratkovskom regióne, ktorému sa pozornosť nevenovala najmenej 60 rokov. Tento fakt spôsobil, že ľudia žijúci v ratkovskom kraji sú skeptickí, pesimistickí a niektorí dokonca už až apatickí.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli do jeho exteriéru, aby emeritný biskup Mgr. Ján Midriak spolu so starostom obce Ratková Milanom Faklom odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej. Pamätná tabuľa sa mohla realizovať vďaka štedrému sponzorovi Ing. Danielovi Janšovi. V týchto priestoroch sa k prítomným prihovorila budapeštianska pani farárka H. Guláčiová-Fabuľová, starosta obce Ratková Milan Fakla a zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
Krásne nedeľné chvíle venované ratkovským rodákom prítomní zakončili na miestnom cintoríne, kde hold vzdali bývalým ratkovským evanjelickým duchovným a zároveň si sľúbili, že na budúci rok v tretiu júnovú nedeľu v roku 2012 sa opäť stretnú a budú na nich spomínať. Stretnutie na cintoríne ukončila vrúcna modlitba gemerského seniora ThDr. Jerguša Olejára.
PhDr. Daniela Baranová PhD
Fotografie: Karol Žigo a Marta Mikitová
{gallery}obsah/ratkova/trojicne{/gallery}
RATKOVSKÉ SLÁVNOSTI OBJEKTÍVOM MARTY MIKITOVEJ
{gallery}obsah/ratkova/trojicne/2{/gallery}
nedeľa, 26 jún 2011 16:47
Na Trojičnú nedeľu v Ratkovej odhalili pamätnú tabuľu Samuelovi Belánimu a Izabele Textorisovej Doporučený
Napísal(a) PhDr. Daniela Baranová PhD
Na trojičnú nedeľu 19. júna 2011 sa v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej uskutočnili slávnostné služby Božie. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Hlavným kazateľom služieb Božích bol emeritný biskup Mgr. Ján Midriak, ktorý sa vo svojej kázni zamýšľal nad minulosťou, ale aj budúcnosťou zatiaľ „spiacej“ gemerskej obce Ratková. Ratkovú kedysi dávno právom nazývali gemerské Athény, no v súčasnosti upadá do zabudnutia. V tejto malebnej gemerskej obci svetlo sveta uzreli mnohé významné osobnosti slovenskej kultúry a vedy. Z nich do slovenskej kultúry a vedy sa najvýraznejšie zapísali evanjelický biskup,
Zverejnené v
Ratková
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-