utorok, 31 máj 2011 10:09

Z týchto miest môjho Gemera čerpám energiu na ďalší dlhší čas, pokiaľ ich znovu nenavštívim Doporučený

Napísal(a) Rudolf Pellionis
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ešte za mlada, keď som sa odsťahoval z Dobšinej do Košíc, pravidelne na mňa prišiel čas, keď som si nevedel nájsť miesto, ako sa hovorí „začali ma žrať mrle“, a keď som začal chodiť dookola po byte, z izby do kuchyne, potom cez chodbu a zasa dookola, manželka na mňa iba pozrela a vedela, že ma to ťahá na Gemer!
Voľakedy dávno, asi v rokoch 1970, sme teda najbližší piatok sadli na vlak a poďme ho vláčikom až do samotnej Dobšinej. Malo to svoj pôvab, hoci deti takmer celú cestu prespali. Deti už dávno vyleteli z hniezda, vláčik už do Dobšinej nechodí, asi aj preto, že takmer každý je motorizovaný tak ako aj ja. To z mladosti, že cítim potrebu vrátiť sa do

svojho rodného kraja, u mňa však ostalo a pretrváva to dodnes. Takže štartujeme! Keď vystihnem prázdnu cestu z Košíc do Rožňavy, ako je na snímke, čo je pomerne zriedkavé,  moja pohoda a radosť z cesty je dvojnásobná. 





















Samozrejme pokochám sa aj výhľadom na ruiny Turnianskeho hradu,                              


















a hneď vzápätí prichádza ďalšia krása,  klenot Slovenského krasu - kaňon Zádiel, kde ma to taktiež zastaví. Keď aj nevojdem do samotného kaňonu, pristavím sa aspoň na jeho okraji a pokochám sa nádherou jeho mohutných brál.






















Keď je dobrá viditeľnosť, už vopred sa teším na zastavenie sa na Soroške. Je to jeden z mojich obľúbených kopcov na Gemeri, odkiaľ je nádherný výhľad. V popredí sa vyníma Krásnohorské Podhradie so svojím prekrásnym hradom Krásna Hôrka. V pozadí sa črtá Rožňava a za ňou nádherné vrchy Slovenského Rudohoria, konkrétne Stolické a Volovecké vrchy. Celkom v pozadí sa rysujú končiare Nízkych Tatier s majestátnou Kráľovou hoľou. V týchto miestach relaxujem a pozorujem našu prekrásnu gemerskú diaľ.




















Po Soroške nasleduje Krásnohorské Podhradie. Práve z tejto obce bývajú tie najkrajšie pohľady na samotný hrad, tak často fotené. Nuž, nezájdi si na to tvoje miesto, ktoré máš obľúbené  a neurob si snímku, veď by to bol hriech!




























Míňam Rožňavu a neobvyklý pohľad na Stolicu pred Betliarom mi zasa nedá, aby som nezastavil a nezvečnil si tento okamžik jarnej prírody.





















V Dobšinej je určitá prestávka, návšteva známych, príbuzných, a samozrejme tým aj prechádzka po meste. Aj keď Dobšiná na mnohých miestach chátra, nájdu sa však malebné  zákutia, ktoré potešia dušu a vyvolajú spomienky na mladosť.



























Je celkom neodmysliteľné  pri návšteve týchto miest, aby som svoju cestu ďalej nepredĺžil na Dobšinský kopec, odkiaľ je podobne ako zo Sorošky nádherný výhľad, ale opačným smerom, teda južným, na náš prekrásny Gemer.














  












Cesta pokračuje cez malebnú obec Stratená, ktorá by si však zaslúžila úplne samostatné popisovanie a fotografické zdokumentovanie. Tam zastal čas, ale v tom dobrom slova zmysle. Ľudia tam majú svoje príbytky otvorené aj keď sú trebárs kdesi v zadnej časti v záhradke, auto odstavené pred domom s kľúčom v zapaľovaní, na pníčku sa v sklenenom pohári ohrieva med, aby sa roztopil a nikoho netrápi cudzí majetok, aby na neho siahol a podobné skutočnosti, ktoré som poznal v 50-tych rokoch v časoch môjho detstva. Keď má pani Erika Oravcová, starostka Stratenej, trošku času, zastavím sa u nej a poklebetíme spolu, napríklad o tom, ktoré historické fotky ešte kto nemá a kedy si čo zašleme. Možno aj vás zaujme historická snímka Stratenskej Píly od Viliama Rozložníka, keď ešte tieto miesta neboli zaliate vodou priehrady Palcmanská Maša.  

























 


Prechádzajúc nádhernými zákutiami južnej časti Slovenského raja, cez Dobšinskú ľadovú jaskyňu, sa zastavím až na Pustom poli, kde práve začal kvitnúť Žltohlav európsky, miestnymi nazývaný aj Hnilecká ruža.



























Zo Sorošky bolo vidieť v pozadí Kráľovu hoľu,  a to je môj konečný cieľ cesty, kde zastanem ešte v dobšinskom chotári nad sedlom Besník, smerom na vrch Čuntavu. Z tých miest s výhľadom na Vysoké Tatry, alebo práve pred sebou sa týčiacou majestátnou Kráľovou hoľou,  čerpám energiu na ďalší dlhší čas, pokiaľ nenavštívim znovu tieto miesta, ktoré sú iste nielen môjmu srdcu blízke.  






















Rudolf Pellionis

V Košiciach 30.5.2011
 

        

Čítať 6571 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:06

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.